Vance ukázal, že možno presadzovať aj radikálne zmeny a nepôsobiť pri tom ako šialenec
Ak chcete vyzerať múdro, keď sa vyjadrujete k debate kandidátov na amerického viceprezidenta, nezabudnite spomenúť, že tieto debaty spravidla nie sú dôležité. Je to banálny pravdivý poznatok.
Election 2024 Debate
JD Vance a Tim Walz. Foto: TASR/AP
Pozerá sa na ne menej ľudí ako na prezidentské debaty, pretože Američania sa podľa viceprezidentských kandidátov nerozhodujú, a pokiaľ nie sú zvolení, bývajú často zabudnutí. Pamätáte si, kto bol viceprezidentským kandidátom Hillary Clintonovej v roku 2016? Ani mnoho Američanov už nie.
Zároveň sa občas stáva, že viceprezidentské debaty môžu byť, pokiaľ ide čisto o „umelecký dojem“, kvalitnejšie ako diskusie prezidentské. Taký bol prevažujúci pocit napríklad po debate Dicka Cheneyho s demokratickým senátorom Joeom Liebermanom v kampani v roku 2000, keď ani George W. Bush, ani Al Gore neboli oslniví rečníci.
Takže možno povedať, že v oboch týchto parametroch neprelomila utorková debata senátora JD Vancea a minnesotského guvernéra Tima Walza nejaké železné pravidlo. Bola dobrá hlavne pre republikánskeho kandidáta, ktorý bol lepší diskutér, ale hlavne si so sebou niesol záťaž negatívnej publicity, keď médiá vyťahovali jeho vyjadrenia, často staršie, z konzervatívneho prostredia.
Jeho politický vývoj sa neodohrával ani tak v boji proti demokratom, ako v bojoch vo vnútri konzervatívneho hnutia. A tam zbierate body tým, o čo radikálnejšie ste ochotní ísť proti „mainstreamu“ a „skrachovanej ortodoxii“. Vance vie pôsobiť nepríjemne, nepriateľsky, opovržlivo.
