Martin Weiss

Pozerá sa na ne menej ľudí ako na prezidentské debaty, pretože Američania sa podľa viceprezidentských kandidátov nerozhodujú, a pokiaľ nie sú zvolení, bývajú často zabudnutí. Pamätáte si, kto bol viceprezidentským kandidátom Hillary Clintonovej v roku 2016? Ani mnoho Američanov už nie.

Zároveň sa občas stáva, že viceprezidentské debaty môžu byť, pokiaľ ide čisto o „umelecký dojem“, kvalitnejšie ako diskusie prezidentské. Taký bol prevažujúci pocit napríklad po debate Dicka Cheneyho s demokratickým senátorom Joeom Liebermanom v kampani v roku 2000, keď ani George W. Bush, ani Al Gore neboli oslniví rečníci.

Takže možno povedať, že v oboch týchto parametroch neprelomila utorková debata senátora JD Vancea a minnesotského guvernéra Tima Walza nejaké železné pravidlo. Bola dobrá hlavne pre republikánskeho kandidáta, ktorý bol lepší diskutér, ale hlavne si so sebou niesol záťaž negatívnej publicity, keď médiá vyťahovali jeho vyjadrenia, často staršie, z konzervatívneho prostredia.

Jeho politický vývoj sa neodohrával ani tak v boji proti demokratom, ako v bojoch vo vnútri konzervatívneho hnutia. A tam zbierate body tým, o čo radikálnejšie ste ochotní ísť proti „mainstreamu“ a „skrachovanej ortodoxii“. Vance vie pôsobiť nepríjemne, nepriateľsky, opovržlivo.

Mohlo by Vás zaujímať Vance by podporil postoj Izraela pri útoku na Irán. Pri debate s Walzom im aj vypli mikrofóny

Konštruktívny Vance

Za rečníckym pultíkom bol v utorok v štúdiu Vance priateľský, skromný, konštruktívny. A akokoľvek pripomínal svoju životnú story, nezaprel v sebe absolventa elitnej univerzity a senátora, ktorý podrobne pozná problémy fungovania štátu. Pre predstavu o jeho štýle: „Položil som konkrétnu otázku, pán guvernér. A vy ste mi odpovedali sloganom.“ To bola zrejme najdrsnejšia replika, ktorú v debate predniesol.

Diskusia to bola taká konštruktívna, že obaja súperi viackrát než býva zvykom pokročili za obvyklé frázy, pustili sa do detailov politiky a neraz poznamenali, že veria, že sa ten druhý poctivo snaží nájsť riešenie a že s ním v hocičom súhlasí.

Bolo to nielen osviežujúce, ale zároveň to poslúžilo politickým záujmom oboch. Ale Walzovi viac. Raz dokonca výslovne prezradil, kam svojou chválou mieri. „Verím, že senátor Vance to chce vyriešiť,“ povedal v diskusii o ilegálnych imigrantoch, „ale tým, že stojí po boku Donalda Trumpa a nespolupracuje na riešení, sa z toho stáva len kampaňová téma.“ Tu Walz na niečo narazil. Pôsobí váš republikánsky súper nebezpečne kompetentne a sympaticky? Nesnažte sa to popierať, uznajte to, ale zviažte ho s Trumpom.

Na konci debaty dostali obaja kandidáti záverečné slovo, ktoré mali pochopiteľne pripravené. Tu to bolo u oboch aktérov horšie ako úroveň celej debaty. Aj z toho možno teda súdiť, že Walz na tú fintu, ako lapiť Vancea, prišiel bezprostredne na mieste. Ak sú demokrati múdri, budú ju teraz používať.