Minister financií Ladislav Kamenický preto už v utorok vysvetľoval, že na jeho pleciach je zodpovednosť za kompenzáciu akýchkoľvek ústupkov, ktoré doteraz horko-ťažko v rámci balíka prešli. Potešila 5-percentná daň na knihy, ale zásadné témy, ako je zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktoré skutočne pocítia všetci, a tiež aj zavedenie dane z prevodov, ostávajú zatiaľ bez korekcií.
No a keďže niektoré kapitoly pre zmeny nakoniec neprinesú očakávaný príjem, musia sa nájsť iné zdroje. Takým má byť vyššie zdanenie bohatších manažérov, teda vysokopríjmových ľudí s mesačnou mzdou viac ako 10,7 tisíca eur. Ale financmajster si posvietil aj na "bohaté" firmy. To sú podľa kategorizácie štátu tie s príjmom nad päť miliónov eur.
Opozícia za balík nezahlasovala
O tom, že ciele konsolidácie sú istým spôsobom predurčené a meniť ich je takmer nemožné svedčí aj štvrtkové vyjadrenie Kamenického, tesne pred avizovaným hlasovaním. "Odvraciame bankrot Slovenska a vy si tu môžete narozprávať čo chcete," kričal na plénum.
Zopakoval, že za rozvratom verejných financií sú predchádzajúce kabinety. "Zdedili sme najhoršie verejné financie vďaka iným vládam," dodal s tým, že vďaka opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 percenta z tohtoročných necelých šesť percent hrubého domáceho produktu.
Vrátil sa k otázke rodičovských dôchodkov či daňového bonusu. "Mám informáciu o jeho veľkom zneužívaní," doplnil s tým, že aktuálne nastavenie považuje za spravodlivejšie, keďže si na bonus ľahšie siahnu aj ľudia s nižším príjmom a naopak, je určená hranica, od ktorej sa výška bonusu kráti, aj strop, od ktorého rodič nárok na daňový bonus na dieťa stratí úplne.
Minister financií zároveň pripomenul, že od opozície očakával konkrétnejšie návrhy, ktoré podľa jeho tvrdenia neboli predložené. Takto sa vyjadril minulý týždeň aj premiér Robert Fico po rokovaní s predsedami dvoch opozičných strán, Michalom Šimečkom a Milanom Majerským.
Kamenický ku koncu svojho príhovoru potvrdil, že v rámci opatrení bude brať na zreteľ aj špecifické potreby celiatikov, no zaoberať sa bude aj požiadavkami Združenia miest a obcí Slovenska. Okrem toho pripustil vyššiu valorizáciu platov zdravotníkov a neopomenul ani energopomoc.
Pozmeňujúce návrhy nezískali dostatočnú podporu pléna
Procedurálny návrh, ktorým bolo požadované odloženie hlasovania pre verejné vyjadrenia ministra práce Erika Tomáša (Hlas) v súvislosti s dofinancovaním samospráv, nebol prijatý. Šéf rezortu práce podmienil hlasovanie za konsolidáciu dvomi bodmi. Okrem podpory samospráv žiadal vrátenie zákona o minimálnej mzde do parlamentu, ktorý bol v utorok na 19. schôdzu zaradený.
Rétoriku však v nedeľu mierne pozmenil, keď povedal, že jeho strana nebude v parlamente hlasovať za návrhy, ktoré neprešli koaličnou radou. „Ak sa stane, že niekto príde s poslaneckou iniciatívou, ktorá neprešla koaličnou radou alebo dohodou s príslušným ministrom, strana Hlas-SD sa postaví a nebude pokračovať v parlamentnej schôdzi, kým sa tento problém nevyrieši,“ dodal Tomáš a vysvetlil, že sa to vzťahuje aj na pozmeňujúce návrhy.
Ako sa dalo očakávať, pozmeňujúce návrhy k návrhom zákonov takzvaného konsolidačného balíka nenašli dostatočnú podporu.
Prešla 23-percentná DPH, vyššia daň pre firmy aj zmeny v daňovom bonuse a rodičovskom dôchodku
Poslanci Národnej rady vo štvrtok definitívne schválili balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Jeho súčasťou je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 23 percent, pokles jej zníženej sadzby z 10 percent na päť percent, ale aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.
Najnižšia 5-percentná sadzba sa bude vzťahovať napríklad na vymedzený okruh základných potravín, lieky, knihy, noviny, časopisy, stravovanie v gastrosektore, ubytovanie v cestovnom ruchu či vstup na športoviská. Pod 19-percentnú sadzbu budú patriť ostatné potraviny či elektrická energia.
Zvýši sa aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraví sa takisto nárok na daňový bonus na dieťa či takzvaný rodičovský dôchodok.
Zákonom sa novelizuje zákon o dani z príjmov. Zavedie sa zvýšená sadzba dane pre právnické osoby vo výške 24 percent pre firmy, ktoré dosiahnu zdaniteľné príjmy vyššie ako päť miliónov eur. Cez pozmeňujúci návrh z výborov tak prišlo k navýšeniu pôvodne navrhovanej sadzby 22 percent. Dôvodom je dodatočné vypustenie vyššej sadzby mimoriadneho odvodu pre energetický sektor.
Novelou sa tiež obmedzí nárok na daňový bonus na dieťa pre vysokopríjmových daňovníkov. Tento nárok bude postupne klesať, ak základ dane z príjmov bude vyšší ako 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Takisto naň už nebudú mať nárok rodičia detí nad 18 rokov.
Niektoré úpravy v zákone sú cielené na podporu malých firiem a živnostníkov. Zníži sa napríklad už v súčasnosti nižšia sadzba dane z 15 percent na 10 percent u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100-tisíc eur.
Schválenou právnou normou sa novelizuje aj zákon o sociálnom poistení. Zmení sa fungovanie takzvaného rodičovského dôchodku. "Navrhuje sa zavedenie asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhrada za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa," priblížilo v dôvodovej správe ministerstvo financií.
Zvýši sa tiež hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia či poistenia v nezamestnanosti z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Táto zmena bude platiť už od budúceho roka, pôvodný návrh hovoril o roku 2026.
Novelizuje sa aj zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Jedným z dôvodov je zmena spôsobu financovania materských škôl. "Presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní poukazovaných obciam o sumu 559 miliónov eur," vyčíslil rezort financií.
Úpravou zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach sa dopĺňa ďalšie odvetvie, ktorého sa odvod týka, a to výroba výrobkov z ropy a jej chemického spracovania.
Naopak, s cieľom znížiť finančnú záťaž regulovaných osôb a podporiť financovanie štátneho dlhu domácimi subjektami sa výnosy slovenských štátnych dlhopisov nebudú zahŕňať do základu osobitného odvodu. "Po oslobodení úrokov od odvodu by mali subjekty pri rovnakom úroku dopytovať viac dlhopisov," predpokladá ministerstvo financií.
Vzhľadom na viaceré novelizácie zákonov nadobudnú rôzne časti konsolidačného balíka účinnosť postupne, prvé z nich od novembra tohto roka.
Vypúšťa sa povinné prijímanie platieb kartou v obchodoch
Čo sa týka zákona o dani z finančných transakcií, v úvode rozpravy na riziká vyplývajúce z jeho schválenia opakovane upozornil Alojz Hlina (SaS). Tvrdí, že jeho odobrením bankám štát pošle jednu miliardu eur, čo následne pred plénom aj vysvetlil.
Asi najkontroverznejší návrh z celej plejády opatrení prerokovali celý v skrátenom legislatívnom konaní. Pripomeňme si, že sadzba dane bude 0,4 percenta zo sumy finančnej transakcie, pri maximálnom limite 40 eur. Napriek mnohým výhradám zo strany opozície a odbornej verejnosti, bol tento zákon vo štvrtok schválený.
Zdanenie výberov v hotovosti bude dvojnásobné, na úrovni 0,8 percenta. Ročne by prostredníctvom dane z finančných transakcií malo pritiecť do rozpočtu okolo 700 miliónov eur, avšak v budúcom roku bude výber nižší, keďže sa začne platiť až od apríla.
Finančnou transakciou je podľa zákona platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.
Transakčným účtom sa rozumie platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, ako aj platobný účet fyzickej osoby, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním. Po novom bude takýto účet pre podnikateľa povinný.
Poslanci taktiež schválili pozmeňovací návrh zo spoločnej správy výborov, ktorým sa vypúšťa povinné prijímanie platieb kartou v obchodoch. Naopak, pri záverečnom hlasovaní neschválili viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy.
Marián Viskupič (SaS) napríklad navrhol odloženie účinnosti zákona o jeden rok, teda až na rok 2026. Milan Majerský (KDH) zase chcel z predmetu dane vyňať platobné operácie právnických osôb, ktoré nie sú založené za účelom zisku a ich činnosť má verejnoprospešný charakter. Peter Stachura (KDH) navrhol doplnenie výnimky aj o zdravotné poisťovne.
