Bývalý taliansky premiér, niekdajší šéf Európskej centrálnej banky a prominentný člen paneurópskeho establishmentu so svojím tímom vydal v septembri očakávanú správu o ekonomickom stave Európskej únie.
Mario Draghi vydal správu o temných vyhliadkach EÚ bez zmeny doterajšieho kurzu doplnenú o viacero odporúčaní ponúkajúcich dvadsaťsedmičke novú žiarivú budúcnosť.
Naprieč kontinentom sa rozbehla o tomto megareporte mohutná diskusia, v ktorej prevažuje presvedčenie, že popis aktuálnej malátnej reality je celkom verný a volanie „Houston, máme problém“ vyzerá pri pohľade na všetky prístroje ukazujúce dráhu letu EÚ ako úplne oprávnené.
Šokujúce by však malo byť hneď to, že už len jednoduchá deskripcia opretá o napospol nespochybňované dáta vyvoláva také ovácie a násobné poďakovanie za úprimnosť a otvorenosť. Ukazuje to obrovský úpadok európskej debaty minimálne v posledných desiatich rokoch, keď prepracovaný európsky „groupthink“ a jemný tlak politickej korektnosti zametali niektoré témy aj fakty pod hrubý koberec.