Na Horehroní desaťročia drieme ekologická katastrofa. Poslanci vyzývajú Tarabu, aby konal

Ďalšie odkalisko je v susednej dedinke Nemecká v areáli rafinérie minerálnych olejov, ktorá v obci začala svoju činnosť v roku 1938 ako štátny podnik. V druhej polovici 20. storočia fungovala pod názvom Petrochema Dubová. Dnes sa tam už nič nevyrába.

Areál sa nachádza len pár desiatok metrov od ľudských obydlí, a preto je na mieste obava, že dôjde k roztrhnutiu hrádze a toxická voda kontaminuje spodné vody.

Gudrónové jamy si boli v minulosti pozrieť aj prezidentka Zuzana Čaputová či viacerí ministri životného prostredia. Zatiaľ si s nimi však nikto neporadil.

Jamy sú plné toxického kalu s nebezpečným gudrónom. Ide o vedľajší produkt, respektíve odpad, ktorý vzniká pri čistení a odstraňovaní nežiaducich prímesí a nečistôt z ropy.

„Pôvodcom odpadu je Petrochema Dubová, ktorá je samotná environmentálnou záťažou na Horehroní,“ uviedol na zastupiteľstve predseda Komisie územného plánovania a životného prostredia Zastupiteľstva BBSK Tomáš Sobota, ktorý výzvu ministrovi inicioval a pripravil.

Dočasne stabilizované

Podľa neho sú nádrže už desaťročia v určitom stabilizovanom stave. Priesaky z nádrží sú čistené čističkou, ktorá vlani určitý čas nefungovala a hrozila ekologická katastrofa.

Teraz je v činnosti, avšak bez obyvateľov, ktorí zabezpečujú jej činnosť, môže prísť k ohrozeniu prevádzky a ľudia sú stále rukojemníkmi celého procesu.

„Vyzývame ministra životného prostredia, aby bezodkladne likvidoval gudrónové jamy. Predchádzajúci minister mal na to pripravené financie, ale tie boli prealokované do covidovej pomoci. Pokiaľ viem, tak finančný objem, ktorý je na takúto likvidáciu potrebný, je zhruba 40 miliónov eur,“ uviedol poslanec Sobota.

„Je nemysliteľné, aby štát desiatky rokov takéto environmentálne záťaže, ktoré sú otvorené a prístupné v teréne, nechával tak a zanedbal. Upozornila na to aj bývalá prezidentka Čaputová či verejná ochrankyňa práv. Tá upozornila aj na fakt, že štát týmto porušuje ústavu,“ doplnil Sobota.

Vo výzve poslancov BBSK ministrovi Tarabovi sa uvádza, že gudrónové jamy už desaťročia hrozia ekologickou katastrofou, pričom odpad tam začali hromadiť v roku 1964.

Táto environmentálna záťaž je v regióne Horehronia hrozbou a stále nie je jasné, kto environmentálne záťaže zlikviduje a kedy.

Gudrónové jamy obsahujú karcinogénne látky z rafinácie ropy ako látky silne znečisťujúce životné prostredie a nesú množstvo akútnych rizík. V prípade Predajnianskych gudrónov ide navyše o otvorené nádrže, ktoré sú v prípade prívalových dažďov prepĺňané.

Umelo vytvorené hrádze majú konštrukciu, ktorej zloženie nezaručuje ich trvalú pevnosť a s prebytkovou kontaminovanou vodou je mimoriadne problematické narábať.

V dôvodovej správe poslanci tiež upozorňujú na to, že od januára 2024 sa na skládkach nevykonáva technicko-bezpečnostný dohľad.

Mnohoročný boj

Za likvidáciu gudrónových jám bojuje už viac ako desať rokov aj starostka obce Predajná Tatiana Čontofalská.

„Je to téma, ktorá sa ťahá už veľmi dlho. Ja som s tým začala od môjho pôsobenia od roku 2010. Možno dospejeme nakoniec k likvidácii našich čiernych očí, ako ich volám,“ povedala pre Štandard starostka.

„Gudrón je odpad, ktorý vznikol pri spracovaní ropy. Pri jej čistení sa používala kyselina sírová a chemickou reakciou sa získal produkt, ktorý oni potrebovali ďalej finalizovať. Ten odpad, ktorý vznikol, tzv. gudrón – zriedená kyselina s rôznymi prímesami – bola vyvezená k nám do Predajnej,“ vysvetlila Čontofalská.

„Ja tento krok krajských poslancov smerom k pánovi ministrovi a ministerstvu vítam. Veď touto problematikou sa zaoberám nielen ja, ale aj moji kolegovia už roky. Teraz sa riešenie trošku zastavilo a chceme sa posunúť ďalej,“ povedala hlava obce.

Situácia je zatiaľ pokojná, ale všetko sa môže zmeniť z hodiny na hodinu. Hladina stúpa a takisto je tam badateľná aj erózia pôdy.

„Zatiaľ všetko drží. Je to všetko len otázka času, kedy môže prísť k nešťastiu. Teraz boli na Slovensku aj prudké dažde. Stať sa môže naozaj čokoľvek,“ doplnila starostka.

Tatiana Čontofalská verí, že im pomocnú ruku podá súčasné vedenie ministerstva a spolu dokážu ťaživú situáciu vyriešiť.

„Chcela by som, aby sa pán minister prišiel k nám pozrieť. O našej situácii vedia. Každý, kto sem príde zmení na gudrónové jamy názor. Na fotografiách to môže vyzerať romanticky, ale realita je iná,“ povedala starostka.

„Každý, kto to vidí naživo, zmení uhol pohľadu, keď sa aj nadýcha toho zápachu. To nám potvrdila v minulosti aj pani prezidentka či bývalí ministri, ktorí sem prišli,“ doplnila Čontofalská.   

Toxické rezivo

Okrem toxických látok, uhynutých zvierat a najrôznejšieho odpadu sa v jamách pri Predajnej nachádzajú i tony dubového dreva. Tie tam pred 50 rokmi navozili, aby prekryli hladinu. Teraz je už drevo pod hladinou a je z neho taktiež už iba odpad, ktorý bude treba vyviezť.

Katastrofy sa obávajú aj v spomínanej Nemeckej, kde sa odkalisko nachádza v areáli fabriky. „My sa obávame, že dôjde k roztrhnutiu hrádze. Následne k úniku nebezpečných látok a kontaminovaniu spodných vôd v obci a aj okolí,“ povedal redakcii starosta obce Nemecká Branislav Čižmárik.

Štandard oslovil aj Ministerstvo životného prostredia SR, na ktorého čele stojí Tomáš Taraba – rezort však do uzávierky článku na otázky neodpovedal.