Križo z komory učiteľov: Kompenzačný príspevok by sme mali premenovať na almužnu

Pre zamestnancov v školstve by mal byť zavedený kompenzačný príspevok. Rezort však zatiaľ definitívne neozrejmil, koho sa bude tento príspevok v konkrétny rok týkať. Vyplýva to z vládnej novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorú poslanci Národnej rady SR v druhej polovici septembra posunuli do druhého čítania.

O novom príspevku by mali poslanci definitívne hlasovať v októbri.

„Zvažujeme napríklad kompenzovať mimoriadne náročné prostredie v oblasti vzdelávania so špeciálno-výchovnými potrebami detí,“ uviedol vtedy minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Dôvody nedostatku učiteľov

Nedostatok kvalifikovaných pedagogických a odborných zamestnancov je podľa rezortu školstva spôsobený najmä nízkou atraktivitou povolania, zaostávaním platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov voči mzdám v alternatívnych povolaniach, ako aj starnutím učiteľskej populácie.

Tento problém je podľa ministerstva obzvlášť výrazný v určitých regiónoch, odboroch a v školách s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi, kde je náročné obsadiť voľné pracovné miesta.

Práve kompenzačný príspevok má podľa novely situáciu zlepšiť. Tento príspevok by mal byť vyplácaný pedagogickým a odborným zamestnancom z prostriedkov, ktoré ministerstvo školstva určí na tento účel.

„Žiadna vláda doteraz nemala školstvo ako prioritu,“ upozorňuje Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU). Pre Štandard tiež zdôrazňuje, že pri zdravotníctve sa vláda a spoločnosť občas dokážu scitlivieť, pretože zdravie je viditeľná materiálna vec.

Viktor Križo. Foto: Pavel Neubauer/TASR

„Ale duchovné dedičstvo vzdelávania, kultúry a výchovy, psychosociálnej podpory, poradenstva a prevencie predsa nie je vidieť až tak očami. Ráno sa z toho človek nenaje, hoci v dlhodobom horizonte to má závažné dopady na všetky zložky života vrátane zdravia a kvality služieb,“ zdôrazňuje Križo s dôvetkom, že krátkozrakosť pri riešení problémov vo vzdelávaní vedie k situácii, keď učitelia občas dostanú niečo navyše, ale systémové problémy sa nikto nechce odvážiť riešiť.

Podľa jeho vyjadrení prispieva k vysokej fluktuácii nielen závažný problém nízkych platov, ktoré patria, ako sám hovorí, na chvost všetkých hitparád, ale aj slabá pracovnoprávna kultúra na školách.

Križo upozorňuje na ďalšie problémy v školstve vrátane toho, že riaditelia často pôsobia, akoby boli majiteľmi školy, chýba kultúra spolupráce medzi zamestnancami a školské rady nefungujú efektívne. Okrem toho upozorňuje člen komory učiteľov na zbytočne komplikovanú a často umelo vytváranú byrokraciu a nedostatočný profesijný rozvoj učiteľov.

Ak sa učitelia chcú ďalej vzdelávať, podľa Križa to väčšinou musia robiť mimo pracovného času a na vlastné náklady. Za vážny problém považuje aj zhoršujúce sa duševné zdravie a psychohygienu školských zamestnancov.

Kompenzačný príspevok nás nemotivuje, tvrdia študenti učiteľstva

Štandard tiež zisťoval, či by študentov učiteľstva, budúcich kvalifikovaných pedagógov, kompenzačný príspevok motivoval natoľko, že by mali záujem zamestnať sa v školskom prostredí pri väčšine žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či napríklad pri výlučne rómskych žiakoch.

„Je výhodou, že človek dostane finančnú odmenu za prácu v náročnejšom prostredí, keďže to vyžaduje viac úsilia a pedagógovia sú finančne podhodnotení,“ hovorí študentka magisterského stupňa predškolskej a elementárnej pedagogiky v Bratislave. Napriek tomu dodáva, že by sa na takú prácu neodhodlala.

Podobný názor má aj druhá študentka učiteľstva na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorej sa Štandard pýtal. Uvádza, že kompenzačný príspevok by ju nemotivoval, pretože napriek tomu nekompenzuje jej psychické zdravie.

Ďalšia z opýtaných, absolventka učiteľstva slovenského jazyka, literatúry a výchovy k občianstvu, ktorá sa pri bakalárskej, ale aj magisterskej práci venovala rómskej otázke, zdôrazňuje dôležitosť učiteľov rómskych žiakov, pretože práve oni podľa jej slov plnia kľúčovú úlohu pri vzdelávaní, formovaní, ale aj pri ich výchove.

„V mnohých prípadoch dokonca suplujú rodičov. Aby teda takíto žiaci napĺňali svoj plný vzdelávací potenciál a zároveň, aby zažívali úspech v školskom prostredí, je dozaista veľmi potrebné adekvátne ohodnotenie pedagógov,“ hovorí budúca pedagogička s dôvetkom, že vnímať dôležitosť kompenzačného príspevku je podľa jej slov základom pre úspešnú spoluprácu učiteľov a rómskych žiakov.

„Učitelia, ktorí obetavo podporujú rómske deti na ich ceste k vzdelaniu, sú neviditeľnými hrdinami, ktorí menia svet a ich úsilie si zaslúži byť ocenené spravodlivým platom,“ dodáva študentka.

Slovenská komora učiteľov: Pohľad študentov sa dá chápať

V istom zmysle sa podľa Križa pohľad študentov dá chápať. Pre mladú generáciu podľa jeho slov už hrajú finančné prostriedky kľúčovú rolu pri výbere povolania.

Člen komory učiteľov tiež poukazuje na rastúce náklady na bývanie a na to, že mladí ľudia, ktorí ovládajú cudzie jazyky, už nemajú záujem zostať dlhé roky v jednej práci a živoriť.

„Nestačí odvádzať kvalitnú prácu, ak človek nedokáže zaplatiť hypotéku,“ hovorí Križo. Zároveň dodáva, že situácia v školách zostáva veľmi náročná a k nízkej atraktivite učiteľského povolania prispievajú aj časté konflikty s rodičmi.

Podľa člena SKU by sa kompenzačný príspevok mal premenovať na „almužnu“. Križo upozorňuje, že učiteľské povolanie na Slovensku sa podľa najnovšieho hodnotenia siete Eurydice [sieť, ktorej úlohou je vysvetľovať, ako sú vzdelávacie systémy v Európe organizované a ako fungujú, pozn. red.] opäť umiestnilo na treťom mieste, ale od konca.

„Aby sme predbehli Maďarsko, potrebujeme v priemere zvýšiť platy o približne tisíc eur ročne,“ zdôrazňuje SKU.

Komora podľa Križa v zásade súhlasí s princípmi kompenzačného príspevku, no upozorňuje, že najprv je potrebné dosiahnuť úroveň vyspelých európskych krajín. „Musíme sa dostať aspoň na priemer v počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí v rámci OECD a zaviesť platový automat, aby sme nemuseli každý rok nedôstojne žobrať od vlády peniaze na pokrytie inflácie.“ Križo považuje za dôležité aj to, aby regionálne príplatky získali reálny motivačný význam, najmä v kritických oblastiach Slovenska.

Exminister školstva Ján Horecký (KDH) sa rovnako domnieva, že kompenzačný príspevok je len polovičným riešením. Namiesto neho by sa podľa jeho slov mohol na základe dát o osobných nákladoch v rámci regiónov stanoviť objektívny koeficient k normatívu žiaka.

Predseda zväzu pracovníkov školstva: Kľúčom je zvýšenie platov

V pripravovanom kompenzačnom príspevku nevidí riešenie vedúce k zlepšeniu životnej úrovne školských zamestnancov ani predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) Pavel Ondek.

Hoci ide o určitú formu kompenzácie, Ondek pre Štandard zdôrazňuje, že ak chceme zlepšiť školstvo, prilákať mladých ľudí a zabrániť ich odchodu po zistení slabých finančných možností, kľúčovou motiváciou je navýšenie platov a adekvátne ocenenie všetkých pracovníkov v školstve.

„Je to návrh, ale nenapĺňa to, čo požadujeme. To je, aby školstvo malo stabilných zamestnancov a aby zotrvala kvalita,“ tvrdí Ondek.

Štandard sa predsedu pýtal aj na možnosti protestných akcií z lavíc školských odborárov. Ondek potvrdil, že táto možnosť stále existuje. Ako poznamenal, odborári totiž žiadali navýšenie platov od 1. septembra 2024, čo sa nestalo.

Podľa Ondeka čaká zamestnancov štátnej a verejnej služby jednorazová odmena vo výške 800 eur v hrubom, ktorá bude vyplatená v júni 2025, a od januára 2026 je v pláne zvýšenie platov pre zamestnancov verejnej a štátnej správy do taríf o päť percent. Ako ďalej tvrdí, programové vyhlásenie vlády sľubuje každoročné zvyšovanie platov pre školských zamestnancov, čo sa podľa Ondeka nerealizuje, a to považuje za dôvody možných protestov.

„Kompenzačný príspevok určite nemotivuje študentov. Už len nástupný plat učiteľov by mal byť vyšší,“ uzatvára predseda. Vlády by podľa neho mali pochopiť, že ak považujú školstvo za prioritu, mali by mu poskytnúť aj adekvátne finančné prostriedky.

(let, tasr)