Žaloba na hrane ochrany a facky

Žalovaným je v tomto prípade šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy a vydavateľstvo Ringier Slovakia Media, s. r. o. Od oboch žalovaných Robert Fico požaduje samostatné odškodné vo výške stotisíc eur, dohromady teda dvestotisíc eur. Dôvodom je kniha s názvom Fico – Posadnutý mocou, ktorej autorom je Bárdy, a ktorú vydalo vydavateľstvo Ringier.

Prekvapivou skutočnosťou v tejto žalobe je, že premiér Fico nenamieta podľa vyjadrenia proti Bárdyho obsahu kritickej knihy, ale prekáža mu fotografia na jej obale. Tá zachytáva snímku tváre Róberta Fica počas rokovania v Národnej rade. Bárdy tvrdí, že Fico sa cíti dotknutý tým, že nemal dostatok možností vyjadriť sa, aká fotografia je na knihe zobrazená, a že nedal na konkrétnu fotografiu na obale knihy povolenie ju užívať.

Peter Bárdy. Foto: Jakub Kotian/TASR

Róbert Fico teda v žalobe namieta proti neoprávnenému použitiu svojej podobizne, vďaka ktorej mala kniha zarobiť peniaze, a nie proti kritickému textu autora na jeho osobu. Pretože kniha bola komerčne úspešná, žiada v žalobe podľa Bárdyho vysoké odškodné ako náhradu za nemajetkovú ujmu, pretože úspech knihy pripisuje aj svojej podobizni.

SLAPP žaloba a jej využitie

Šéfredaktor Aktualít označil podanú žalobu za takzvanú SLAPP žalobu, čo v preklade znamená Strategická žaloba proti účasti verejnosti. Jej podstata spočíva v tom, že subjekt vystupujúci z pozície sily, ako napríklad vysokopostavený politik, podá žalobu voči inému za účelom jeho zastrašenia, umlčania alebo cenzúry nepohodlných názorov.

Cieľom takejto žaloby teda nie je ochrana namietaného porušenia práv, ale obmedzenie účasti verejnosti na debatách o veciach verejného záujmu. SLAPP žaloby sú najčastejšie podávané ako žaloby na ochranu osobnosti z dôvodu ohovárania či iných obdobných zásahov do práv.

Proti takejto nekalej taktike prijala Rada Európskej únie predpis na ochranu osôb, ktoré vystupujú vo veciach verejného záujmu, pred zneužívajúcimi žalobami, ktoré ich majú umlčať. Jednotlivci, na ktorých sa zameriavajú strategické žaloby proti verejnej účasti, môžu požiadať súd, aby zamietol zjavne neopodstatnený nárok v čo najskoršom štádiu.

Ak sa preukáže zneužívanie súdneho konania, môže súd napríklad rozhodnúť, že žalobca musí znášať trovy konania vrátane nákladov na právne zastupovanie obete SLAPP, a môže mu za neopodstatnenú žalobu hroziť sankcia. Tieto ustanovenia vychádzajú nielen z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale aj z Európskeho Aktu o slobode médií, ktorý pokrýva ochranu novinárov na európskej úrovni.

Žaloba prišla po roku od vydania knihy

Práve zvláštna výhrada žalobcu iba vo forme použitia fotografie, ako aj načasovanie žaloby predstavujú možné zaradenie tohto právneho úkonu pod šikanózne snahy SLAPP žalôb. Róbert Fico totiž žaluje vydavateľstvo aj autora knihy až po roku od jej vydania, pričom v čase jej vydania bol podľa Bárdyho kontaktovaný s požiadavkou o vyjadrenie sa k jej obsahu.

Ak by mu skutočne prekážalo vydanie knihy, aj keď iba z dôvodu použitia jeho podobizne, je racionálne hovoriť o snahe zasiahnuť pri ochrane svojich práv už pri jej vydaní, a nie až s odstupom jedného roka. V prípade použitia fotografie Bárdy zdôrazňuje, že obálku knihy zostavoval vydavateľ, a nie on.

Nerozumie preto, ak výhrada žalobcu spočíva iba v použití fotografie, prečo je žalovaným aj on, ako autor. Podľa vyjadrení Bárdyho je navyše uvedená fotografia na obale knihy zakúpeným produktom, a teda nebola urobená bez súhlasu Róberta Fica. Ide totiž o fotografiu od TASR s licenciou na jej použitie.

Politik má zúžené pole právnej ochrany

Predseda vlády má, samozrejme, ako každá iná osoba, právo na ochranu osobnosti. Občiansky zákonník hovorí, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Ak je toto právo porušené, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, môže požadovať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pri verejne činných osobách však platia odlišné pravidlá v kontexte ochrany súkromia či osobnosti. Ich konanie a prejavy sú predmetom verejného záujmu, a preto im súdy poskytujú zmenšený rámec ochrany.

Potvrdzuje je to zatiaľ aj nedávne neprávoplatné rozhodnutie súdu v spore, v ktorom bývalý minister obrany Jaroslav Naď žaloval v civilnej žalobe poslanca Ľuboša Blahu za výroky o vlastizradcovi, a požadoval odškodné stotisíc eur. Súd dal za pravdu Blahovi, že politik musí zniesť aj takýto zásah do svojich práv v rámci politickej súťaže, a požadované vysoké odškodné označil za absurdne prehnané.

Na snímke novozvolený predseda strany Demokrati Jaroslav Naď. Foto: Roman Hanc/TASR

Ide o potvrdenie zavedenej súdnej praxe, ktorú stanovil svojimi rozhodnutiami aj Ústavný súd SR. Vo svojom náleze III. ÚS 283/2020 vyslovil záver, že „ak sa žaloba o ochranu osobnosti týka tvrdenia, ktoré sa týka verejného záujmu a je súčasťou demokratickej diskusie, tak je potrebné v konaní predovšetkým skúmať, či by vyhovenie žalobe nezabránilo slobodnej diskusii o téme.“

Z uvedeného vyplýva, že súdy majú veľmi úzky priestor akceptovať zásah do slobody prejavu v prípade, ak ide o prejav politický, osobitne ak ide o výmenu názorov o politickej otázke medzi politickými aktérmi.

V spore medzi politikom a novinárom budú platiť obdobné pravidlá, pričom postavenie novinára bude posilnené nielen na úkor povinnosti politika zniesť vyššie zásahy do svojho súkromia či iných práv, ale aj z pohľadu jeho práce a ochrany médií.

Premiér Fico žaloval aj v minulosti

Žaloba Róberta Fica sa v kontexte právnych skutočností ako časový odstup podania žaloby či výhrada v použití licencovanej fotky politika s množstvom podobizní v rôznych médiách, ako aj s ohľadom na ochranu novinárov a postavení politika vo verejnom živote javí minimálne ako bizarná, ak nie rovno účelová.

So žalobami voči médiám má premiér skúsenosti aj z minulosti, keď v sporoch voči nim vysúdil množstvo peňazí. Doteraz najväčšiu sumu zaplatila Spoločnosť 7 plus, s. r. o., za uverejnenie článku s titulkom „Premiér novinárom: Špinaví hajzli“, a to v hodnote viac ako 66-tisíc eur.

Aj politik má podľa mnohých rozhodnutí právo na zákaz zverejňovania fotografií, ak sa týkajú jeho súkromného života a ak boli urobené bez jeho súhlasu. To ale nie je prípad knihy Petra Bárdyho. Uvedená fotografia na knihe totiž pochádza zo 66. schôdze Národnej rady SR zo 29. júna 2022 a bola vyhotovená fotografom Jakubom Kotianom pre TASR.

Zachytáva poslanca Fica pri výkone poslaneckého mandátu. V žiadnom prípade teda nejde o fotografiu súkromného charakteru, ale o podobizeň politika pri práci. Tento fakt sťaží argument o tom, že na použitie jeho podobizne v kontexte tejto konkrétnej fotografie bol potrebný jeho súhlas.

Peter Bárdy navyše tvrdí, že kniha ani zďaleka nezarobila sumu, ktorú požaduje v žalobe Róbert Fico. Nie je teda jasné, na základe čoho vlastne predseda vlády vypočítal nemajetkovú ujmu v danej výške, nehovoriac o tom, že bude musieť preukazovať svoje tvrdenia o vzniknutej ujme na súde.

To je vždy v prípadoch nemajetkovej ujmy náročné aj bez toho, aby bola odvodzovaná od legálnej fotografie a neexistujúcich zárobkov.

O spore bude rozhodovať súd, a preto do vynesenia právoplatného rozsudku možno iba polemizovať na základe medializovaných informácií, čo sa v skutočnosti danou žalobou zamýšľa. S množstvom relevantnej judikatúry a európskej ochrany novinárov bude však veľmi náročné zo strany predsedu vlády preukázať, že ide o skutočnú žalobu, a nie len facku nepriateľským médiám.