Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Viaceré európske krajiny vyzývajú EÚ na urýchlenie procesu reemigrácie

Sedemnásť európskych krajín, vrátane troch najväčších ekonomík Európskej únie, vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlila proces reemigrácie migrantov, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ.

Spoločne žiadajú prísnejšie pravidlá týkajúce sa návratových politík a požadujú, aby migranti, ktorí nemajú právo zostať, boli zodpovední za svoje konanie, referuje server Politico.

Výzva prichádza v čase, keď viaceré krajiny EÚ zaznamenali posun smerom  k protiimigračným postojom. Napríklad Rakúska Slobodná strana (FPÖ), ktorá má protimigračný program, získala minulý týždeň v parlamentných voľbách najviac hlasov.

Strany skeptické k migrácii získali výraznú podporu alebo vyhrali voľby aj v Nemecku, Holandsku, Taliansku a Francúzsku.

V liste adresovanom Európskej komisii krajiny žiadajú nové pravidlá, ktoré by umožnili zadržiavanie nelegálnych migrantov v prípade, že predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť, a zaviedli povinnosť spolupráce migrantov s úradmi. Okrem toho signatári požadujú, aby všetky krajiny EÚ používali jednotný softvér na správu prípadov.

Medzi signatármi výzvy sú aj Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Aj keď tieto štáty nie sú členmi EÚ, patria do bezhraničného Schengenského priestoru.

Ministri spravodlivosti EÚ budú o migrácii diskutovať budúci týždeň na stretnutí v Luxemburgu.

(mm)

Minúta  |  

Rusko si zostrelilo vlastné bojové lietadlo, tvrdí Ukrajina

Ruská armáda si v sobotu omylom zostrelila svoje vlastné bojové lietadlo Suchoj Su-25, tvrdí ukrajinské letectvo.

Ruský bombardér sa údajne nachádzal nad okupovaným územím vo východnej časti Donbasu. Jeho cieľom malo byť vypustenie riadených bômb na ukrajinské pozície, keď ho zasiahli ruské rakety, informoval spravodajský portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vedenie vzdušných síl v Kyjeve.

V súvislosti s incidentom boli zverejnené videozábery zostrelenia ruského lietadla. Hodnovernosť videa však nebolo možné overiť a ani určiť, kto ho naozaj zostrelil, píše DPA.

Podľa zoznamu, v ktorom ukrajinská armáda zverejňuje údajné straty ruských vojsk, prišla Moskva od začiatku vojny, trvajúcej viac ako dva a pol roka, o 368 lietadiel. Tieto údaje však nie je možné nezávisle overiť.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Šéf rakúskych slobodných po rokovaní s prezidentom vyhlásil, že je pripravený viesť vládu

Víťazná strana FPÖ pod vedením Herberta Kickla sa pripravuje na vytvorenie novej vlády, avšak prezident Alexander Van der Bellen zatiaľ nevydal oficiálne poverenie na zostavenie kabinetu. 

Kickl počas sobotňajšej tlačovej konferencie uviedol, že napriek rozdielnym názorom medzi ním a prezidentom Van der Bellenom sa s ním vždy snažil komunikovať otvorene a priamo, referuje rakúsky server Kurier.

„Vždy sme mali medzi sebou úprimné rozhovory, a to som dodržal aj teraz,“ povedal Kickl. Výsledky volieb podľa neho ukazujú, že FPÖ dostala jasný mandát od občanov, aby prevzala vedenie krajiny.

„Hovorím teraz za 1,4 milióna Rakúšanov,“ poznamenal Kickl s tým, že FPÖ je pripravená na ďalšie rokovania.

Kickl zároveň zdôraznil, že vládu nemôže zostaviť bez silného koaličného partnera. Podľa jeho slov FPÖ potrebuje partnera, ktorý bude schopný stabilnej spolupráce a ktorý bude zdieľať víziu budúcnosti krajiny. 

Hoci víťazná strana má tradične nárok na poverenie zostaviť vládu, prezident Van der Bellen ešte pred voľbami avizoval, že v prípade víťazstva FPÖ nebude automaticky poverovať jej lídra týmto mandátom.

Po piatkovom stretnutí s prezidentom Van der Bellenom Kickl vyhlásil, že ruka FPÖ je „natiahnutá“ a strana je pripravená na ďalšie rokovania. 

(mm)

Minúta  |  

Dánsky veliteľ upozornil na prítomnosť amerického námorníctva pri výbuchoch Nord Stream

Veliteľ prístavu na dánskom ostrove Christiansø, Søren Thiim Andersenon, prehovoril o aktivitách amerického námorníctva v oblasti pred výbuchmi na plynovodoch Nord Stream.

Podľa jeho slov boli niekoľko dní pred explóziami na mieste pozorované americké lode, ktoré mali vypnuté telekomunikačné zariadenia, čo znemožnilo kontakt.

Veliteľ sa z obáv o núdzovú situáciu vydal priamo na miesto, no americká posádka mu nariadila, aby sa vrátil späť. Tieto informácie zverejnil dánsky denník Politiken pri príležitosti druhého výročia výbuchov.

Výbuchy na plynovodoch Nord Stream, ku ktorým došlo 26. septembra 2022, zostávajú neobjasnené. Dva roky vyšetrovania priniesli rôzne verzie, pričom aktuálna teória tvrdí, že za sabotážou stoja ukrajinskí potápači vedení bývalým členom ukrajinských tajných služieb Romanom Červinským.

Americké námorníctvo sa v oblasti v roku 2022 zúčastnilo na cvičení Baltops 22, počas ktorého testovalo bezpilotné podvodné plavidlá.

Vyšetrovanie stále pokračuje na viacerých úrovniach a zatiaľ nebolo definitívne uzavreté.

(mm)

Minúta  |  

Szijjártó: Slovensko pomohlo evakuovať z Libanonu deväť maďarských občanov

Maďarsko úspešne ukončilo evakuačnú operáciu s pomocou „svojich slovenských priateľov", uviedol v sobotu popoludní tamojší minister zahraničných vecí Peter Szijjártó.

Slovenský vládny špeciál priviezol v sobotu z Libanonu deväť maďarských občanov aj s jedným libanonským rodinným príslušníkom, dodal Szijjártó v príspevku na sociálnej sieti facebook. Slovensko pri evakuácii poskytlo pomoc okrem Maďarska aj ďalším ôsmim krajinám.

Maďarský minister zahraničných vecí upozornil, že Budapešť v prípade ich repatriačných letov v minulosti vždy ponúklo miesta susedným krajinám a členským štátom Európskej únie, ak to bolo možné. Spresnil tiež, že pri poslednej evakuácii koordinovala operáciu maďarská diplomatická misia v Bejrúte.

Szijjártó na záver poukázal na riziko eskalácie konfliktu na Blízkom východe a požiadal maďarských občanov, aby sa vyhli cestám do tohto regiónu.

(tasr, mti)

Minúta  |  

Ukrajina zvažuje členstvo v NATO výmenou za riešenie otázky okupovaných území

Prístup inšpirovaný takzvaným západonemeckým modelom by Ukrajine zabezpečil vstup do NATO, pričom otázka návratu okupovaných území by sa riešila diplomatickými prostriedkami v budúcnosti.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tento plán predstavil americkým lídrom minulý týždeň, s cieľom posilniť vojenskú a diplomatickú pozíciu Ukrajiny a priviesť Rusko k rokovaniam, informuje denník Financial Times.

Podľa informácií denníka by táto stratégia mohla umožniť Moskve udržať de facto kontrolu nad okupovanými územiami, pričom by však neboli dané územia medzinárodným spoločenstvom oficiálne uznané ako ruské.

Táto možnosť má podporu aj vzhľadom na rastúce obavy o schopnosť Ukrajiny čeliť ďalším ruským útokom a zvládať pokračujúci konflikt.

Diplomati už niekoľko mesiacov diskutujú o možnosti aplikovať na Ukrajinu model podobný tomu, ktorý sa použil pri západnom Nemecku po druhej svetovej vojne, keď krajina vstúpila do NATO aj napriek tomu, že časť jej územia bola pod sovietskou kontrolou.

Zelenskyj počas stretnutí zdôraznil, že Ukrajina potrebuje urýchliť svoj vstup do NATO, aby zabezpečila svoju suverenitu a ochranu pred ďalšou agresiou.

Plán však stále zostáva predmetom diskusií, pričom niektorí sa obávajú, že by mohol vyvolať negatívnu reakciu zo strany Ruska.

Na druhej strane, zástancovia tejto stratégie tvrdia, že členstvo v NATO by poskytlo Ukrajine silné záruky, ktoré by jej umožnili brániť sa proti ďalším hrozbám a zabezpečiť svoju budúcnosť ako nezávislý štát.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.