Dočítame sa v ňom: „Najväčší domáci problém pre Zelenského môže pochádzať z nacionalistickej menšiny, ktorá je proti akémukoľvek kompromisu, pričom niektorí z nich sú teraz ozbrojení a vycvičení na boj.“

Článok cituje poslanca ukrajinského parlamentu Oleksandra Merežka, člena Zelenského strany Sluha národa: „Ak sa pustíte do akéhokoľvek vyjednávania, mohlo by to byť spúšťačom spoločenskej nestability,“ hovorí ukrajinský predstaviteľ, "Zelenskyj to veľmi dobre vie."

A dodáva: „Vždy bude existovať radikálna časť ukrajinskej spoločnosti, ktorá bude každé vyjednávanie nazývať kapituláciou. Krajná pravica na Ukrajine rastie. Pravica je nebezpečenstvom pre demokraciu.“

Kedysi sa tomu hovorilo ruská propaganda

Tak na Ukrajine krajná pravica ohrozuje demokraciu... Nuž, kto by to bol povedal.  Koľko nám u nás hovorili, že takéto reči sú len ruská propaganda. A že na Ukrajine nič také neexistuje. A že ak tam nejakí extrémisti boli, tak sa už polepšili. Aj pluk Azov už vlastne tvoria v podstate len samí demokrati. A ak na Ukrajine stále nejakí fašisti sú, tak len takí úplne bezvýznamní.

A dnes tú „ruskú propagandu“ šíri ukrajinský vládny poslanec, predseda parlamentného výboru pre zahraničné veci, ktorý – súdiac podľa jeho životopisu – je poriadne antiruským politikom.

A hovorí to vo Financial Times.  

Treba si ujasniť terminológiu. Tú krajnú pravicu na Ukrajine, o ktorej hovorí Merežko, niektorí nazývajú fašistami alebo nacistami. Na mnohých z ukrajinskej krajnej pravice to sedí, i keď vo všeobecnosti ich radšej nazývam extrémistami.

V západnej tlači ich zvyknú nazývať nevinnejším slovom „nacionalisti“.

V každom prípade však platí, že podľa európskych (aj slovenských) liberálnych kritérií sú to na sto percent fašisti a nacisti. Na Slovensku zvyknú liberáli niekoho označiť za nacistu za ďaleko nevinnejšie prejavy, než sú tie, ktorých sa dopúšťajú extrémisti na Ukrajine.  

No a títo fašisti/extrémisti teda na Ukrajine naozaj existujú. No veď sme to vedeli vždy. Avšak keď to hovorí aj poslanec Merežko, tak existujú aj oficiálne.

A sú sebavedomí.

Sebavedomie ukrajinských extrémistov

Ak chcete pochopiť komplikovaný vzťah medzi prezidentom Zelenským a ukrajinskými extrémistami, treba si pripomenúť, že Zelenskyj bol zvolený s programom vyriešenia napätých vzťahov s Ruskom a urovnania vojnového stavu na Donbase.

Zelenskyj sa stal prezidentom v máji 2019. Známa tvár extrémistickej scény Dmytro Jaroš mu odkázal verejne: „Ak Zelenskyj zradí, odvisne.“

Poučné je video, na ktorom prezident Zelenskyj v októbri 2019 na Donbase v obci Zolotoje v Luhanskej oblasti diskutuje s bojovníkmi bataliónu Azov. Zolotoje ležalo na hranici medzi územím ovládaným kyjevskou vládou a územím ovládaným proruskými vzbúrencami.

Jeden z veliteľov bataliónu menom Denis Jantar ako keby nechápal, že prezident je najvyšším veliteľom ozbrojených síl.

Denis navrhuje prezidentovi, aby niektoré veci ako demilitarizácia spolu diskutovali a formalizovali.

Šokovaný Zelenský sa pýta: „Ty chceš formalizovať vzťahy so mnou?“

„Memorandom,“ hovorí Denis.

Zelenskyj: „Ty so mnou?“

Denis: „So mnou a so všetkými ľuďmi v tomto procese.“

Dialóg prerástol v hádku, v ktorej Zelenskyj dával najavo svoju frustráciu.

Zelenskyj presviedčal Azovcov o potrebe stiahnuť bojovníkov a zbrane zo Zolotého, ako to vyplývalo z Minských dohôd, ale tí sa k tomu nemali.

Bývalý veliteľ Azova Andrij Bileckij odkazoval Zelenskému, že ak sa pokúsi niekoľko desiatok dobrovoľníkov z Azova zo Zolotého vyhnať, tak ich tam o týždeň príde tisíc a keď nebude stačiť tisíc, tak ich príde desaťtisíc.

V období pred Zelenského návštevou v Zolotom sa v Kyjeve konala pred sídlom prezidenta demonštrácia tisícov nacionalistov proti Zelenského snahe napĺňať Minské dohody. Zelenského snahu nazývali kapituláciou voči Rusku. A zradou.

Tieto veci treba pripomínať, aby sme lepšie pochopili, prečo nebol prezident Zelenskyj úspešný v plnení svojich predvolebných sľubov. Nebolo to tak, že by ich plniť, aspoň na začiatku, nechcel. 

Čo hovoril John Mearsheimer po začiatku ruskej invázie

Problém nacionalistických radikálov, ktorí sú prekážkou k ukončeniu vojny, pomenoval v prvých týždňoch vojny na jar 2022 profesor Chicagskej univerzity John Mearsheimer, ktorý je už niekoľko rokov veľmi žiadaným komentátorom vojny na Ukrajine.

Odporúčam video, v ktorom Mearsheimer hovorí o dvoch spojencoch, ktorí bránili dohode o dosiahnutí mieru medzi Zelenským a Ruskom. Video bolo dostupné na webe od 7. apríla 2022, teda dva dni pred návštevou Borisa Johnsona v Kyjeve.

Mearsheimer s ohromujúcou presnosťou (okolo 16. minúty) hovorí, že „USA nedovolia Ukrajine uzavrieť s Ruskom dohodu“, pretože USA a jeho spojenci sa boja, že by tá dohoda mohla vyzerať ako ruské víťazstvo.

Najmä však Mearsheimer tvrdil, že Američania budú spolu s ukrajinskými nacionalistami pracovať na tom, aby k dohode nedošlo. Mearsheimer nehovorí o nejakej koordinácii, len hovorí, že USA a nacionalisti pracujú na tom istom. Na podkopaní rusko-ukrajinskej dohody o mieri.

Súčasné výroky poslanca Merežka sú len potvrdením slov Mearsheimera spred dva a pol roka.

Spojenectvo americkej vlády a ukrajinských extrémistov, o ktorom hovorí Mearsheimer, je však staršieho dáta.

Pokračovanie dlhšieho príbehu

O ukrajinských radikáloch treba vždy zdôrazniť, že síce nedosahujú oslnivé víťazstvá vo voľbách, ale zato niekedy násilím rozhodnú o chode dejín.

USA a radikáli jednali v zhode (a ani ja netvrdím, že sa jednalo o koordináciu) už pred desiatimi rokmi na Majdane. Radikáli vo februári 2014 ignorovali dohodu medzi Janukovyčom a opozičnými stranami o ústavnom vyriešení krízy, ktorú dojednala misia z EÚ. Ozbrojení radikáli vtrhli do vládnych budov, Janukovyč utiekol a protiústavným spôsobom vznikla nová, opozičná vláda. A dejiny sa začali uberať k obrovskej tragédii.

Zatiaľ čo sa EÚ ohromene prizerala, USA rýchlo novú vládu, ktorá vznikla na základe ignorovania mierového urovnania radikálmi, uznali.

Takto radikáli priviedli Ukrajinu na trajektóriu tragédie.

Prispieva to k ich sebavedomiu.  

V niečom sa však situácia posunula. Americká vláda a ukrajinskí nacionalisti dnes už nemusia byť spojencami.

Územie za NATO

Američania a ukrajinskí radikáli prestávajú byť spojencami z dôvodov, ktorým sa citovaný článok z Financial Times tiež venuje.

Ukrajinskí radikáli odmietajú akékoľvek rokovania s Ruskom, tak ako hovorí Merežko. V amerických vládnych kruhoch, ktoré sa začínajú pozerať na priebeh vojny reálne, sa však stále viac hovorí o tom, že Rusku by sa ponechalo dobyté územie, ale zvyšok Ukrajiny (čo je stále obrovské územie), by sa stal členom NATO. Hovorí sa tomu „Územie za NATO“.

Financial Times citujú nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Západu: „Územie za členstvo (Ukrajiny v NATO) je jediná hra v meste, každý to vie, nikto to nepovie nahlas, ale je to jediná stratégia na stole.“

V súlade s týmto názorom sa vyjadruje napríklad český prezident Petr Pavel.

Iná vec je, že Rusko o takúto dohodu záujem nemá, pretože preň je najdôležitejšia otázka neutrality Ukrajiny, teda žiadne NATO na Ukrajine. A s touto požiadavkou Ruska by bol skôr schopný súhlasiť Donald Trump. Lenže jeho víťazstvo v novembri je otázne.

Vráťme sa k ukrajinským radikálom.

Kedysi Európa ešte vedela problém ukrajinského extrémizmu pomenovať

Liberálna Európa sa vedela až zadúšať snahou potierať aj najdrobnejšie stopy nejakého fašizmu, neonacizmu a podobne. Hľadala ho priam mikroskopom. Bola to jej agenda desiatky rokov.

Preto ešte v začiatkoch ukrajinskej krízy vedela problém ukrajinského extrémizmu pomenovať. Európsky parlament v roku 2012 po úspechu strany Svoboda v ukrajinských parlamentných voľbách v rezolúcii vyjadril svoje znepokojenie.

O dva roky nato počas udalostí na Majdane sa strana Svoboda stala koncom februára vládnou stranou a Európa bola ticho. Podľa Európy zrazu Svoboda, Pravý sektor, Dmytro Jaroš, Andrij Bileckij, to všetko boli bojovníci na strane dobra a proti zlu.

Európa nebola schopná povedať pravdu, ublížila i sama sebe, lebo je nedôveryhodná v očiach ostatného sveta a v očiach vlastných. A ublížila tým aj Ukrajine.

Financial Times nám zrazu chce rozpovedať iný príbeh. Vraj nacionalistov je stále viac. A sú ozbrojení a vycvičení na boj. A sú hrozbou pre demokraciu.

...skoro nám to hovoria.    

Ukrajine treba želať šťastie

Ukrajinskí extrémisti/fašisti boli prekážkou mieru v roku 2014, aj v roku 2019, aj v roku 2022. A ako hovorí Financial Times a poslanec Merežko, sú tou prekážkou i dnes.

Nech už bude v budúcnosti za Ukrajinu rokovať o mieri ktokoľvek, či to bude Zelenskyj alebo niekto iný, treba mu zaželať, aby túto prekážku šťastne prekonal.