Inak povedané, EÚ má priemysel, ktorý postupne starne a z oblasti vývoja nových technológií doň neprúdi nový vietor, pričom sú to práve inovácie, ktoré majú byť hnacou silou budúceho rastu.

Draghi podporuje svoje závery dátami, podľa ktorých z 50 najväčších technologických firiem na svete sú len štyri európske. Zároveň ak v Únii vznikne nejaký nový startup, je veľká pravdepodobnosť, že sa po nadobudnutí určitého kapitálu presunie do USA.

Tento jav Draghi odsledoval na dátach z rokov 2008 až 2021, keď takmer 30 percent takzvaných európskych „jednorožcov“ [startupy, ktorých hodnota presiahla jednu miliardu dolárov, pozn. red.] presunulo svoje sídlo do zahraničia, pričom prevažná väčšina sa presťahovala do USA.

V súčasnosti je situácia v Európe taká, že na jej území neexistuje žiadna spoločnosť s trhovou kapitalizáciou nad sto miliárd eur, ktorá by bola za posledných päťdesiat rokov založená od nuly, zatiaľ čo v USA vzniklo v tom istom období šesť spoločností, ktoré majú dnes hodnotu nad jeden bilión eur.

Jedným z makroekonomických dôsledkov je následne napríklad to, že hrubý domáci produkt Európskej únie ako celku čoraz viac zaostáva za tým americkým, čo sa dalo sledovať posledných 20 rokov. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt Únie v roku 2002 zaostával za americkým o 17 percent, v roku 2023 to bolo už 30 percent. V posledných rokoch európsku dvadsaťsedmičku dokonca predbehla aj komunistická Čína.

V skratke. To, čo podľa Draghiho Európa dnes potrebuje ako soľ, je vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky na rozvoj nových technológií, ktoré inovujú priemysel a môžu preraziť na globálnom trhu. Potiaľto sa nedá inak, ako súhlasiť. Keď však príde na to, akým spôsobom, nejeden ekonóm zostáva zarazený.

Draghi chce totiž problém s reštrikciami riešiť zväčšením objemu dotácií a posilnením moci v Bruseli.

Prekáža mu napríklad to, že pravidlá rozhodovania v EÚ vychádzajú z vnútornej logiky dosiahnuť konsenzus alebo aspoň širokú väčšinu. „V porovnaní s vývojom, ktorý prebieha navonok, sa zdajú pomalé a ťažkopádne,“ komentuje systém Draghi a upozorňuje, že „viacero aktérov s právom veta môže oddialiť alebo oslabiť opatrenia“.

Bývalý taliansky premiér pritom navrhuje okrem zjednodušenia pravidiel aj „urýchliť činnosť a integráciu EÚ“. Pritom opomína, že to boli práve úradníci z Bruselu, ktorí vymysleli tie najradikálnejšie nariadenia, ako napríklad zákaz spaľovacích motorov do roku 2035 a rigidné tabuľkové riadenie výroby elektromobilov, ktoré zohľadňuje objem emisií namiesto skutočného dopytu, a zrazili európske automobilky na kolená.

O zrušení týchto regulácií však v dokumente nepadlo ani slovo. Možno preto, že podľa Draghiho slov, ktoré predniesol v europarlamente, je už teraz „zbytočné hovoriť, kde sme urobili chyby“.

Nie je však prekvapením, že Európska komisia uverejnila správu, ktorá posilňuje jej vlastné postavenie. Oveľa viac je zarážajúce to, že Draghiho ďalšia rada pre Úniu je, aby zvýšila objem dotácií na nové inovácie napriek tomu, že sám v správe poskytol údaje, z ktorých je evidentné, že miera dotovania výskumu a vývoja (R&D) z verejných zdrojov v EÚ bola v roku 2021 vyššia ako v USA, pokiaľ údaje sledujeme optikou percentuálneho pomeru fiškálnych stimulov k HDP blokov.

Draghi vyzýva na zdvojnásobenie hlavného rozpočtu EÚ na výskum a inovácie do výšky 200 miliárd eur v nasledujúcom rámcovom programe FP10, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2027. Predchádzajúci program Horizont Európa pritom fungoval s rozpočtom 95,5 miliardy eur.

V kontexte gigantického Green Dealu, na ktorý Únia do roku 2050 plánuje utratiť 1,5 bilióna eur, a postpandemickej pôžičky 350 miliárd eur, ktorú majú členské štáty začať splácať od roku 2028, je rada pridať k nim ďalšiu dotačnú schému neuveriteľne krátkozraká.

Navyše vyjadrenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej k Draghiho správe, že konkurencieschopnosť musí byť „na prvom mieste našej agendy“, dramaticky spochybňujú jej nadväzujúce slová, že je potrebné „podporiť priemysel, aby prešiel dekarbonizáciou prostredníctvom inovácií“.

Slovo konkurencieschopnosť sa tak zdá byť len dymovou clonou na pokračovanie v doterajšom dobre známom kurze. Nie je pritom novinkou, že úradníci toto slovo používajú aj ako argument pre nariadenia, ktoré evidentne s posilnením konkurencieschopnosti nemajú nič spoločné.

Napríklad súčasná výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre Európu prispôsobenú digitálnemu veku Margrethe Vestagerová pri navrhovaní zákona o umelej inteligencii tvrdila, že „stanovením noriem môžeme pripraviť pôdu pre etické technológie na celom svete a zabezpečiť, aby EÚ zostala konkurencieschopná“.

Inak povedané, aj Draghim kritizovaná regulácia sa v ústach úradníkov v Bruseli stáva nástrojom na zvýšenie konkurencieschopnosti, a to napriek tomu, ako paradoxne to celé znie.