Starosta obce Smilno: Pri zbierke pre kurských civilistov som nemal politické ambície

Na úvod redakčná poznámka: denník Štandard sa na vojnu na Ukrajine a jej príčiny síce pozerá inak ako hlavné médiá, no pán Baran v rozhovore prezentuje mnohé postoje, ktoré nie sú súčasťou redakčnej línie Štandardu. Starosta obce Smilno veľmi zjednodušene otvára mnohé témy, ktoré sú v skutočnosti omnoho komplikovanejšie, miestami majú otvorene propagandistický charakter. Rozhovor s ním sme však priniesli zo spravodajských dôvodov, aby sme poukázali na to, akým smerom sa vyvíja uvažovanie o vojne v časti Slovenska a ako mnohí občania strácajú elementárnu dôveru v hlavné médiá, ktoré pri informovaní o vojne systematicky manipulujú. Názory pána Barana preto uverejňujeme v plnom znení. Presne tak, ako ich prezentoval v našom otvorenom rozhovore.

Nedávno ste spustili zbierku na pomoc obyvateľom ruského Kurska po tom, čo do tejto oblasti prenikla ukrajinská armáda. Ako vznikla táto idea pomáhať práve Rusom? Bol to váš osobný nápad, alebo s tým prišli ľudia v obci?

Nie, bol to môj nápad. Už keď som bol v armáde, bol som veľmi nespokojný s tým, ako sa západný svet, Amerika a jej predĺžená ruka NATO, správajú k iným krajinám, ktoré nesúhlasia s expanzívnou americkou politikou. Nedávno nastal na takýto krok správny čas. Tak mi to aspoň pripadalo, keď si (Ukrajinci) dovolili napadnúť Kursk, kde Červená armáda kedysi otočila sled druhej svetovej vojny.

Napadli tam civilistov, neboli tam žiadni vojaci, iba kadeti, ktorí strážili hranice. Front prebiehal úplne inde, na Donbase či v Luhansku. Ukrajina pod velením Zelenského, USA a britskej tajnej služby napadla civilistov.

Ďalším faktorom bolo 80. výročie Slovenského národného povstania a 10. výročie vyprovokovaného Majdanu, do ktorého Amerika investovala šesť miliárd dolárov, ako povedala Nulandová [Victoria Nulandová, bývalá námestníčka ministera zahraničných vecí USA, pozn. red.]. Vtedy mi napadla táto myšlienka. Zavolal som si s Antonom Korbom a spolu sme otvorili transparentný účet. Ide o podnikateľa, ktorý má podobné názory ako ja.

Nuž, otvorili ste hneď niekoľko kontroverznejších tém, skúsme ich rozobrať. Vravíte, že Ukrajina napadla Kursk, kde došlo k obratu počas druhej svetovej vojny, čo je nepochybne silný historický symbol. Ničmenej, zámerom ukrajinskej armády bol pokus zvrátiť priebeh aktuálnej vojny voči krajine, ktorá voči nim vystupuje ako agresor. Pripúšťate tento taktický vojenský rozmer?

Taktický rozmer tam bol, aj pri terorizácii civilistov, ale aj v snahe zabrať kurskú jadrovú elektráreň a následne vydierať Rusko v snahe o prímerie. Je to podobné, ako to robili s elektrárňou v Záporoží, kde balamutili ľudí o tom, ako si vraj Rusi ostreľujú jadrovú elektráreň, ktorá je už dva roky pod kontrolou Ruska. To bolo bláznovstvo, oni si myslia, že ľudia sú úplne hlúpi a nevedia si domyslieť, že asi by neostreľovali vlastných vojakov. 

Mal som na mysli skôr to, že Ukrajina ako napadnutá krajina má právo reagovať protiútokom, aj voči ruskému územiu.

Chápem, čo znamená celistvosť územia. Ale predtým desať rokov Ukrajina terorizovala ruskú menšinu na Donbase a neriešili sa žiadne výzvy, ktoré Putin podpísal, ako boli Minské dohody. Neskôr boli tesne pred podpisom prímeria s tým, že Ukrajina sa nestane členom NATO. Nerešpektovali normy, ktoré uznávame v EÚ.

Ak by sme toto robili Maďarom, vyhodia nás z Únie a iba sa za nami zapráši. Keď to robili Ukrajinci Rusom, podporovalo sa to. To isté robili v Kosove Srbom. Amerika má veľmi rada, ak si dokáže kúpiť vodcov banánových republík niekde v Grenade či Venezuele a podrývať autoritu iných štátov.

Rusi prišli na pomoc svojim bratom na Ukrajine. Izrael robí v Gaze vyhladzovaciu vojnu, a to nikomu nevadí. Ale keď sa šiel Putin zastať svojich bratov, už je z neho terorista. Používajú fotky detí, aby ilustrovali, že Putin je vrah. Ale keď sa to deje v Izraeli, už to problém nie je. Tam už je to pomenované ako sebaobrana. Keď príde Putin brániť svojich bratov na Ukrajinu, ten senilný dedo v USA ho nazve teroristom.

Starosta Vladimír Baran počas obecnej akcie. Foto: archív obce Smilno

Spomínate, že tieto postoje sa u vás sformovali počas vojenských misií. Slúžili ste aj pri slovenských misiách v NATO?

Nie, v misiách NATO som nikdy neslúžil. Vždy som tvrdil, že imperialistické záujmy USA nebudem podporovať. Mal som možnosť ísť do Iraku či Afganistanu, ale nešiel som. Zúčastnil som sa iba na misii OSN v Juhoslávii, Eritrei a Etiópii, dva roky som bol na Cypre. Boli to mierové misie. Tam som videl, čoho všetkého je Amerika schopná. Bezprecedentne si dovolili bombardovať Srbsko, lebo Miloševič bol zlý, aby sa zastávali Kosovčanov. Ešte teraz sa hanbím za Dzurindu, že sme sa k tomuto ako servilný národ pridali.

Došlo teda k formovaniu vašich geopolitických názorov v súvislosti s vašou vojenskou skúsenosťou pred dvadsiatimi rokmi?

Už je to tridsať rokov. Na prvej misii UNPROFOR som bol v Juhoslávii v roku 1993. Boli sme vyslaní do Sarajeva, aby sme vypátrali, odkiaľ bola vypálená mínometka na civilistov na trhovisku, kde zahynulo okolo dvadsať ľudí. Ja a moji francúzski kolegovia sme podľa šrapnelov zamerali zdroj strely, ktorá pochádzala z pozícii bosnianskych moslimov. Vrátili sme sa na veliteľstvo do Záhrebu, napísali správu a o dva dni v správach vyšla informácia, že útočili Srbi. Niečo podobné robia aj Ukrajinci na Donbase. Hodia bomby na civilistov a potom obviňujú Rusko.

Myslíte pád rakety na trhovisko v Konstantynivke? To bola predsa nehoda, keď sa Ukrajincom vzpriečila raketa…

Neviem, či to bola nehoda. Začal som čítať medzi riadkami podobne, ako vtedy v tom Srbsku, kde sa tvrdilo, že útok spáchali Srbi a o pár dní začali nálety NATO. Bombardovali Juhosláviu, hoci tá neohrozovala ani Francúzsko ani Ameriku. Jednoducho presadzovali svoje záujmy. Rusi boli vtedy veľmi slabí, ale vyjadrili postoj, že ak NATO začne pozemnú ofenzívu, zapoja sa aj oni. 

Vy nepovažujete Rusko za agresora vojny na Ukrajine?

Nie. Rusko bolo vyprovokované do proxy vojny.

Rusko vyprovokované bolo, ale agresorom vojny bolo Rusko, nie?

Prekročilo hranice za účelom ochrany svojej menšiny. Rusko nie je agresor. Bolo provokované už desať rokov. Smola Ruska je v tom, že dovoľuje mať štát medzi stovkami amerických základní.

Koľko ľudí v obci sa zapojilo do vašej zbierky?

Neviem to presne, nepočítam to. Podporili ma rodinní príslušníci, niektorí poslanci. Možno desať ľudí.

Koľko poslancov obce?

Dvaja. Podporilo ma ale mnoho ľudí z celého Slovenska. Dôchodcovia mi dokonca posielajú peniaze v obálkach, sto eur či aj dvesto. Vkladám to poctivo na transparentný účet. Minule za mnou prišiel dôchodca a nechal mi tu 50 eur, lebo ani nemal bankový účet. Musel som tie peniaze vložiť na svoj účet a odtiaľ preposlať na transparentný účet zbierky.

Mnoho ľudí má malý dôchodok. Vravia mi, že si vážia moju robotu, modlia sa za mňa. Samozrejme, majú aj negatívne skúsenosti. Jedna naša spoluobčianka sa aktivizovala proti, taká divožienka, s ktorou som mal pred desiatimi rokmi veľký konflikt ohľadom ložísk ropy, ktoré u nás sú. Jedna firma chcela urobiť geologický prieskum a ona ako veľká ochranárka bola proti. Z našej obce v tom bola sama, iba so svojím bratom. Ale ostatných protestujúcich doviezla z celého Slovenska.

Urobila to aj teraz, keď protestovala pred úradom proti mojej zbierke. Ona jediná bola zo Smilna a mala okolo seba nejakých podivínov, ani neviem odkiaľ boli. Na transparentný účet mi pošle jeden cent, aby tam mohla napísať vulgarizmy. Provokuje ľudí, aby robili to isté. Nedá sa to obmedziť. 

Prečo ste ale robili zbierku práve pre Rusov? Faktom je, že aj ukrajinskí civilisti trpia touto vojnou, a to neporovnateľne viac. Aspoň na tom sa hádam zhodneme…

To je pravda. Zapredali sa diablovi. Zelenského si Američania kúpili a dnes už nemôže cúvnuť. Obyčajní ľudia trpia, alebo ušli. Parlament riadi banderovská chunta, Zelenskyj už nie je prezidentom, oficiálne už dávno skončil, jeho termín vypršal, ale Amerike sa páči, lebo plní ich priania…

Hoci volebné obdobie vypršalo, stále je počas vojnového stavu legitímnym prezidentom.

Uznáva ho západný svet, ale nie väčší zvyšok sveta. Mne je ľúto aj Ukrajincov, predtým som podporil našu zbierku pre Ukrajincov. Tiež som ju zverejnil na obecnej stránke, sám som ich podporil finančne aj materiálne. Neboli to moje prvé zbierky. Predtým som robil zbierku pre kolegu z UNPROFOR, ktorý dostal sklerózu multiplex a živila ho mama na dôchodku.

Môžeme porovnať koľko sa vyzbieralo v obci pre Ukrajincov a koľko pre Rusov?

Pri tej ukrajinskej zbierke sa vyzbieralo do tristo eur, ale tam sa zbierali najmä materiálne veci. Prikrývky, konzervy, zaváraniny, hygienické potreby a podobne. V našej zbierke pre Rusov sa zatiaľ vyzbieralo 47-tisíc eur.

Pre Rusov v Kursku občania nezbierajú zaváraniny a prikrývky?

To som ani nechcel, bránia nám sankcie a pomoc sa tam nedá odniesť. O zbierku pre Ukrajinu ma predtým poprosil Ukrajinec, ktorý pre nás robil jednu subdodávku a on tam tú materiálnu pomoc aj odviezol na svojom aute.

Starosta Vladimír Baran (v strede) pri výstavbe ihriska. Foto: archív obce Smilno

Vy zbierate od ľudí peniaze, ale máte istotu, že sa vôbec dostanú k ruským civilistom? Je to vôbec možné?

My tú vyzbieranú sumu odovzdáme na ruskú ambasádu, s ktorou máme s pánom Korbom dobré vzťahy, dôverujeme si a verím, že pomoc dôjde tam, kam má. Tak je to dohodnuté.

Znie to, akoby ste ruskej ambasáde dôverovali viac, ako našim inštitúciám.

Rozhodne im dôverujem viac.

Ruskej ambasáde?

Áno.

S akými reakciami sa vaša zbierka stretáva v samotnej obci Smilno?

S negatívnou reakciou som sa okrem tej divožienky, ktorá je „poněkud mdlého rozumu“, ešte nestretol. Ona jediná vypisuje. Ale s ňou mám dlhoročný konflikt. V Bardejove ma na ulici stretávajú ľudia, ktorí mi ďakujú a vyjadrujú podporu, že som v sebe našiel odvahu. Podobné reakcie mi píšu ľudia aj v obálkach s peniazmi. Píšu mi pochvalné e-maily.

Ale nájdu sa aj negatívne reakcie, ale iba anonymné. Nadávajú mi, že som rusofil a ešte podobné slová, ktoré nebudem zverejňovať. Ale väčšinou to prišlo až potom, ako sa o zbierke písalo v pochybných plátkoch, ako je Nový čas a Denník N, ktorým som nedal interview. Chodili po obci a spovedali ľudí. O tom mi hovorili občania.

Prišiel sem chlapec z Nového času a zhováral sa s občanom, ktorý ani nevedel, že je z novín a nahráva si to. Keby vedel odkiaľ je, ani by sa s ním nebavil. Ľudia, ktorí majú podobný názor ako ja, nechcú do médií rozprávať, majú obavy. Dokonca sa boja posielať peniaze na transparentný účet, lebo tam je vidieť, kto dar poslal a boja sa, že budú mať problémy. Takí mi posielajú peniaze radšej poštovou poukážkou, ktorú následne musím preposielať na transparentný účet zo svojho osobného účtu. Dokonca tam takto posielali peniaze moji bývalí kolegovia z UNPROFOR, ktorí sa obávajú, že ich v Amerike zastavia na letisku.  

Tie pochvaly, ktoré ste opísali, pôsobia, akoby nešlo o humanitárnu zbierku, ale skôr o ideologické fandenie.

Aj to, súhlasím. Ale mnohí mi píšu, že Rusi sú tiež ľudia rovnako ako Ukrajinci. Aj im treba pomôcť. Mnohí ľudia v dedine sa o politiku ani nezaujímajú. Prišla za mnou jedna šesťdesiatnička a povedala, že ju nezaujíma, kto bol vyprovokovaný a kým, ale ak si predtým robil zbierku pre Ukrajincov a podporila som ju, teraz podporím tvoju zbierku pre Rusov. Väčšinou sa však ľuďom páči to, že som povstal proti tomu naratívu, že Amerika je dobrá a Rusi sú zlí a našiel som odvahu povedať to nahlas. Ďalším faktorom bola česká zbierka na nákup zbraní pre Ukrajinu, aby sa zabíjali Slovania. Ja som urobil protiváhu.

Ako veľmi sú podobné názory na vojnu, ako je ten váš, rozšírené vo vašom regióne?

Približne 60 až 70 percent ľudí je za mier, ale to neznamená, že sú proruskí. Ani ja to netvrdím. Ja som tiež za mier a za spravodlivosť.

Najsilnejšou stranou v obci bola vo voľbách KDH, ktorá má opačné postoje. Dosiahla u vás 30 percent.

To však malo úplne iné dôvody. Za KDH kandidoval jeden môj priateľ, ktorý má v obci vysokú podporu. Ľudia volili jeho, nie KDH. Ak by kandidoval za HZDS, vyhralo by HZDS. 

Vyčítajú vám, že zbierku ste nezriadili ako súkromná osoba, ale prezentovali ste ju ako zbierku obce…

Nie, zriadil som ju ako súkromná osoba, iba som zbierku zverejnil na internetovej stránke obce. Ale to isté som urobil aj pri zbierke pre Ukrajinu. Takisto som sa nikoho nepýtal. Som slobodnejší, lebo ako zvolený starosta nemám šéfa. Podporujú ma aj lekári a vzdelaní ľudia, ale boja sa to povedať, lebo ich vyhodia. Ja sa báť nemusím.

To má aj odvrátenú stránku, nesprávate sa potom ako starosta všetkých občanov, pri veľmi polarizujúcej téme.

Správam sa ako starosta väčšiny občanov, ktorá s tým súhlasí. Väčšina ma volila a väčšina má aj podobné názory ako ja. Našiel som v sebe odvahu povedať to, čo si mnohí myslia, len sa to boja povedať verejne, do médií a na kameru. Keď som si dovolil oponovať komunistom v roku 1989, mohlo by to byť akceptovateľné aj v tomto režime, ktorý volajú demokracia.

Došlo v obci od prvej zbierky pre Ukrajinu na začiatku vojny k názorovým posunom? Napríklad v súvislosti s tým, ako eskalujú vojnové riziká, alebo s tým, že západné informovanie o vojne sa ukázalo byť skôr dezinformovaním a západná politika mala katastrofálne dôsledky aj pre samotných Ukrajincov? Odrzkadľuje sa to v posune názorov vašich občanov?

Myslím, že áno. Prispievam k tomu aj ja, keď sa rozprávam s občanmi a hovorím im, že Ukrajina nie je demokratická krajina a teraz už ani nebude. Je to proxy vojna medzi Ruskom a NATO na území Ukrajiny. Ľudia step-by-step (krok po kroku) triezvejú a sledujú alternatívne médiá, ani ja si už nepúšťam kanály, ktoré púšťajú iba tie informácie, ktoré sa páčia majiteľom. Ten pomer sa mení.

Dezinformačné kampane o vojne, ktoré šírili hlavné médiá boli, samozrejme, vážne, ale z vašich slov vyplýva, akoby ste to brali veľmi podobne, ale presne naopak…

(Smiech).

…vedeli by ste vôbec pomenovať aj ruské zlyhania?

Viem pomenovať iba trpezlivosť ruského prezidenta. Keby to takto robili Rusi na Kube alebo v Mexiku, rovnakú trpezlivosť by Američania nemali. Americký senátor Lindsey Graham povedal, že sa im v tejto vojne podarilo oslabiť Rusko o 20 percent a nezahynul pritom ani jediný americký vojak. Stálo to síce nejaké miliardy, ale stálo to za to. On je vojnový štváč, podobne ako tá žena, ktorá mala prehnané vojnové predstavy…

Victoria Nulandová?

Áno. Majú aj u nás svoje predĺžené ruky, ako je Naď a Čaputová. Je to všade vo svete. Rusko nepotrebuje západný svet, my potrebujeme Rusko.

To je hádam príliš prehnané…

Keď bude tuhá zima, v budúcnosti ich ešte bude Západ prosiť, aby im predal nejakú tú ropu či plyn za dobrú cenu.

Vojna na Ukrajine rozhodne nie je taká čiernobiela, ako ju vykresľujú médiá, ale vy vôbec necítite, že vaše postoje sú rovnako zradikalizované, ako sú na tej opačnej strane?

Nie. Koľko krajín napadlo Rusko za posledných 30 rokov, ak nepočítame Afganistan? Rusko chránilo svoje záujmy v Gruzínsku.

Veď práve. Ukrajina, Gruzínsko, dosť kruté to bolo aj v Čečensku.

Rusi sú stále tam, kde sú ich menšiny a ich historické záujmy. Ale Amerika nemá žiadne historické záujmy v Iraku, Afganistane, Venezuele. Podobne ako Briti na Cypre. Rusi nikdy žiadnu krajinu nezničili do tla, ako sa to podarilo Amerike v Sýrii či Líbyi. Oni koho chcú, toho zničia.

Ak sa ako starosta, ktorý zastupuje všetkých svojich občanov, pustíte do takejto zbierky a zverejníte ju na stránke obce, spôsobíte aj veľkú polarizáciu. Reflektovali ste aj tento rozmer?

Je to vec, na ktorú si nemusím pýtať povolenie. To isté som urobil, keď som tento rok pozval jeho excelenciu Igora Bratčikova na otvorenie cintorína z prvej svetovej vojny.

Jeho excelenciu?

Áno, spolu sme zasadili strom a otvorili rekonštruovaný cintorín.

Ale čo znamenajú tie slová „jeho excelencia“?

Ambasádor ruskej ambasády na Slovensku…

Ale vy ho takto bežne titulujete?

Jeho excelencia, tak sa hovorí ambasádorovi. Keď píšete list, napíšete v oslovení „jeho excelencia“. Viem, že ide o polarizujúce veci, ale zastupiteľstvo schvaľuje iné veci, ako je rozpočet a podobne. Ale koho si ja pozvem na návštevu, je moja záležitosť. Ako som robil zbierku pre Ukrajincov, urobil som ju aj pre Rusov. Nie je to nič zakázané. A čo nie je zakázané, je dovolené.

Slávnostné otvorenie ihriska spolu s prešovským županom Milanom Majerským. Foto: archív obce Smilno

Vy sa netajíte obdivom k ruskému ambasádorovi a dokonca aj k ruskému prezidentovi. Mnohí dnes majú obavy, že kvôli podobným postojom, ktoré u nás rastú, je ohrozená geopolitická orientácia Slovenska. Z toho majú obavy. Rozumiete týmto obavám?

Je ohrozená geopolitická situácia západného sveta, ktorý žije už 500 rokov z toho, že vyžieral svoje kolónie. Som rád, že navŕtam malú dierku do tejto potápajúcej sa lode a tejto politiky. 

Ale otázka je, či rozumiete týmto obavám?

Ja by som to bral ako niečo pozitívne, nie ak obavu. Ja sa obávam toho, aby sme tu nemali 48 pohlaví a nežili na úkor iných, ako Amerika či Francúzsko.

Ale stále nemám jasno vo vašich cieľoch. Snažíte sa kritizovať západnú politiku, ktorá je podľa vás chybná, ale zároveň chcete zostať jej súčasťou, alebo by ste radšej videli Slovensko z hľadiska základných geopolitických partnerstiev skôr na Východe?

Pre nás je lepšie byť neutrálni. Sme Slovania, ale nie až takí západní ako Česi. Sme trochu ako Srbi. Naše postavenie by bolo výborné, ak by sme boli na pomedzí. Slovensko, Maďarsko či Rakúsko by mali byť neutrálne, podobne ako Ukrajina. Aby bol medzi svetovým veľmocami tento priestor. Ani jeden extrém nie je dobrý.

Ale rozumiete tomu, kvôli akým obavám sme vstúpili do NATO krátko po páde komunistického režimu?

Amerika sľúbila Gorbačovovi, že NATO sa nerozšíri smerom na Západ. Rozšírilo sa o Poľsko, Maďarsko, Česko…

Pravda je, že sme vtedy využili slabosť Ruska, ale to je hádam dobre, že sme práve my využili toto okno príležitosti, nie?

Nedobré, lebo sme sa stali súčasťou poloteroristickej organizácie.

Chápem vašu skepsu z politiky NATO, ale ak by sa jeho politika zreálnila a stala sa rozumnejšou, boli by ste radšej, alebo by ste chceli z NATO vystúpiť úplne?

Rozumnejšou sa nestane, lebo politika NATO je americká politika. Ak ho Amerika opustí, NATO sa rozpadne. Ale ono sa rozpadne tak či onak. Prinášať „mier“, ako to sarkasticky nazývajú Američania, ničením, nemá budúcnosť. USA majú radi poslušné republiky a majú v hrsti západné médiá. Ako hovoril Goebbels, dajte mi médiá a ja urobím z ľudí stádo svíň [„Dajte mi do rúk médiá a z národa urobím stádo svíň,“ presný výrok Josepha Goebbelsa, ministra propagandy nacistického režimu v Nemecku, pozn. red.].

Nemyslíte si, že vaša zbierka by mala silnejší náboj, ak by ste zdôrazňovali výlučne jej humanitárny rozmer – napríklad preto, že Rusi sú tiež ľudia, čo je v dnešných čudných časoch už samo osebe odvážny výrok –, a nepúšťali sa do oslavných výrokov k Putinovi, ktoré spochybňujú zámer zbierky?

Ja som rád, že som spojil aj ľudský rozmer aj to, prečo sa tá vojna udiala. Stalo sa to pre rozpínavosť západného sveta. Ja už som videl roztrhaných ľudí a viem, čo to znamená vojna. Tam hynú ľudia v zákopoch, je tam zničená infraštruktúra. Ľahko sa o tom hovorí ľuďom, ktorí si žijú, chodia lietadlom a nakupujú vo Viedni.

Keď ale humanitárnu zbierku spojíte s politickým nábojom, prirodzene vzniká podozrenie, že sa chcete zviditeľniť politicky. Pravda je, že v alternatívnych médiách ste sa stali hviezdou. Mali ste takéto ambície?

Nie, nemal, ani ambíciu pokračovať ako starosta.

Nechcete kandidovať už ani za starostu?

Nie, ľudia v obci ma presviedčajú, ale už kandidovať nebudem. Každý je nahraditeľný. Aj keby som zajtra odišiel, nič sa nestane. Predo mnou bol starostom alkoholik, ktorý mal dom v exekúcii a z obecných peňazí si posielal peniaze na svoj účet, hoci ich neskôr vrátil. Býval opitý v práci. Musel som veľa vecí po ňom upratovať a dobiehať 14 stratených rokov. Latku som však nastavil vysoko.

To sa ani nečudujem, po tom predchodcovi…

(Smiech) To som tvrdil aj ja. Ale s našimi zamestnancami a poslancami sme sa obetovali pre obec, veľakrát aj manuálne a na úkor svojho voľného času. Ľudia to vidia. Zbierku som nerobil pre osobné ambície.

Takže v politike zaručene úplne končíte?

Áno. Chcem sa už venovať osobným veciam, športujem, veľa cestujem, bol som na všetkých grandslamoch. Bol som aj v Amerike, ale už tam asi nepôjdem (Smiech). Asi by ma zhabali hneď na letisku. Bol som tam dvakrát a nepotrebujem už tých ľudí vidieť. Mne je to ich pokrytectvo odporné. Keď oni zabíjajú, je to sebaobrana, keď zabíjajú druhí, sú vraj teroristi.