Zmrzačíme vás, vyhlásil šéf odborov. Zarába milión dolárov ročne a vozí sa na Bentley

Hrozilo, že skoro 50-tisíc zamestnancov dokov v 36 amerických prístavoch na oboch pobrežiach Spojených štátov prvýkrát od roku 1977 nenastúpi 1. októbra do práce.

Štrajk by mal dramatický dosah na americkú a prenesene aj na globálnu ekonomiku s odhadovanými škodami päť miliárd dolárov denne. Ako sebavedomo vyhlásil odborársky bos Harold Daggett: „Zmrzačíme vás!“

Odbory mali dve skupiny požiadaviek. Prvá bola tradičná – nárast miezd. Odbory odmietli ponuku 50-percentného zvýšenia počas nasledujúcich šiestich rokov a žiadali 77 percent. To by znamenalo hodinovú mzdu 36 až 69 dolárov v jednotlivých tarifách. Nebudem súdiť, nakoľko by bol takýto nárast trhovo reálny.

Oveľa zaujímavejšia bola druhá požiadavka odborov: zákaz automatizácie prístavov. Už zmluva z roku 2018 plnú automatizáciu zakazovala a akákoľvek investícia do poloautomatického vybavenia si vyžadovala súhlas odborov. Práve zavedenie automatického skenovania kontajnerov v jednom z prístavov viedlo k prvým vážnym rozporom pri vyjednávaní o novej zmluve v júni.

Nie je to po prvý raz v dejinách, keď sú dokárski odborári prekážkou pokroku. Pred desaťročiami blokovali používanie štandardizovaných lodných kontajnerov – vynálezu, ktorý sa zásadnou mierou podieľa na dnešnej globálnej prosperite.

Pri kontajneroch nakoniec, neuspeli, no dnes sú americké prístavy v globálnom porovnaní efektívnosti aj tak ďaleko pozadu. V rebríčku The Container Port Performance Index 2023, ktorý sleduje najmä rýchlosť obrátky lodí, je najvyššie postaveným americkým prístavom Charleston až na 53. mieste. V prvej stovke je len osem amerických prístavov.

Najvýkonnejšie svetové prístavy. Zdroj: CPPI

Štrajk sa nakoniec začal, ale aj rýchlo skončil, keď po troch dňoch dosiahli obe strany dočasnú dohodu. Hodinová mzda dokárov sa má každý rok zvýšiť o štyri doláre, čo znamená kompromisný nárast o 62 percent do roku 2030.

Zmluva je však predbežne platná iba na 100 dní a v januári sa môže štrajk obnoviť. Chýba totiž druhá polovica dohody – otázka automatizácie. Vyššie mzdy sa bez vyššej produktivity nebudú dať zaplatiť a bez automatizácie stratia americké prístavy posledné zvyšky globálnej relevantnosti.

Kým pri otázke miezd sa ešte dá hovoriť o sympatiách verejnosti, v prípade blokovania automatizácie je to už ťažšie. Popularite odborov nepomáha ani osoba šéfa s imidžom ako vystrihnutým zo Simpsonovcov.

Daggett svoj ročný príjem takmer milión dolárov dáva ostentatívne najavo, keď jazdí v Bentley ovešanom zlatom. Jeho syn je zároveň viceprezident odborov a mnohé médiá pripomenuli aj dávnejšiu históriu, keď stál Daggett v roku 2005 pred súdom. Spolu s členom mafiánskej rodiny Genoveseovcov bol obvinený z korupcie. Mafiána neskôr našli mŕtveho v kufri auta a Daggett bol oslobodený.

Osobne tvrdím, že odbory sú forma kartelu. Zvyšovaním ceny práce bez adekvátneho rastu produktivity znižujú výkonnosť ekonomiky a predražujú tovar. Najmä spotrebný, čím zasahujú najmä chudobnejšie domácnosti. Vytváraním zákonného monopolu na ponuku práce blokujú prístup na pracovný trh zamestnancom, ktorí nie sú ich členmi. Priamo tak znižujú možnosti uplatnenia pre menej kvalifikovaných a mladých ľudí.

Na konci dňa však prehrávajú aj ich členovia. Mrzačením svojho sektora len prispievajú k jeho implózii a svojej vlastnej irelevantnosti.

Zdroj: ZPDZ