Definovanie potratu ako základného práva môže otvoriť nečakané právne problémy týkajúce sa toho, čo vlastne život je, a kedy ho možno ukončiť.
Umelé prerušenie tehotenstva vyvoláva spor medzi právom ženy na zdravie a jej slobodou rozhodovať o svojom tele a právom na život nenarodeného dieťaťa, ako aj právami otca. Základné východisko súčasnej rozhodovacej praxe európskych súdov o tom, že plod nie je osoba hodná ochrany, môže zasiahnuť aj práva iných.
Súčasná snaha zakotviť právo na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie má silnú podporu progresívne zmýšľajúcich štátov. Po počiatočnom pretláčaní tejto agendy zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prijal Európsky parlament uznesenie o začlenení tohto práva do Charty. Francúzsko sa tak stalo prvou krajinou, ktorá prijala právo na interrupciu do svojej ústavy 4. marca 2024.