Jozef Onačilla

Umelé prerušenie tehotenstva vyvoláva spor medzi právom ženy na zdravie a jej slobodou rozhodovať o svojom tele a právom na život nenarodeného dieťaťa, ako aj právami otca. Základné východisko súčasnej rozhodovacej praxe európskych súdov o tom, že plod nie je osoba hodná ochrany, môže zasiahnuť aj práva iných.

Súčasná snaha zakotviť právo na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie má silnú podporu progresívne zmýšľajúcich štátov. Po počiatočnom pretláčaní tejto agendy zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prijal Európsky parlament uznesenie o začlenení tohto práva do Charty. Francúzsko sa tak stalo prvou krajinou, ktorá prijala právo na interrupciu do svojej ústavy 4. marca 2024.

Zmena Charty základných práv EÚ tak, aby zahŕňala umelé prerušenie tehotenstva, by si vyžadovala jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. V Slovenskej republike Národná rada Slovenskej republiky neschválila uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o začlenení práva na potrat do Charty základných práv EÚ. Návrh podaný hnutím Slovensko vyzýval vládu a premiéra, aby na Európskej rade dokument odmietli.

Dekriminalizácia interrupcií aj nepotrebný súhlas otca

Text uznesenia Európskeho parlamentu vyzýva členské štáty, aby plne dekriminalizovali interrupcie v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2022 a aby odstránili prekážky brániace interrupciám a bojovali proti nim.