Poslanec Baláž: Smer nevyberal dobrých ministrov zdravotníctva. Dolinková skončila priskoro

Základnou funkciou zdravotných poisťovní je však prerozdeľovanie vybratých odvodov. Čo považujete za neefektívne v tom, odkiaľ peniaze prichádzajú a kam idú?

Zdravotné poistenie sa z veľkej väčšiny skladá z odvodov zamestnaných ľudí a potom z toho, čo platí za svojich poistencov (deti, dôchodcov, ženy na materskej, ŤZP) štát. Tu vzniká nepomer medzi výškou tohto odvodu. Štát teraz platí za „svojich“ poistencov 4,5 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Zamestnávateľ však platí za svojich zamestnancov zdravotné odvody vo výške jedenásť percent z ich hrubej mzdy a zamestnanci zas platia štyri percentá zo svojej hrubej mzdy. 

V praxi poisťovňa vyzbiera tieto peniaze a na základe zmlúv ich rozdelí medzi jednotlivých poskytovateľov v rámci definovanej siete. Nikto pravidelne nesleduje, ako sa s nimi dohodla a aké objemy financií im dáva. Nie je jasné, či poskytovatelia na rovnakej úrovni dostávajú rovnaké peniaze. Týmto skutočnostiam sa analytické útvary ÚDZS alebo ÚHP začali venovať len v poslednom čase a výsledky poukazujú na jasnú alokatívnu neefektívnosť. 

Poskytovatelia nedostávajú od poisťovní rovnako, podľa ÚDZS napríklad súkromná poisťovňa Dôvera platí svojim regionálnym nemocniciam na východe Slovenska viac než koncovým štátnym. 

A to je problém, ale nechcem útočiť na finančné skupiny, lebo priestor v zdravotníctve majú všade vo svete. Cestu vidím v tom stanoviť vo vyhláške základné sadzby, ktoré majú platiť poisťovne.

Ďalšia vec je, že poisťovne platia nemocniciam takzvaný prospektívny rozpočet – čiže peniaze vopred na základe neverejných výpočtov, podľa toho, akú produkciu by mali mať. Až tento rok sa začalo spätne kontrolovať, či nemocnica skutočne aj má takú produkciu, za akú jej vopred zaplatili. Ako sa môže stať, že niekde idú peniaze a ani za ne nedostaneme to, čo chceme? 

Zhrňme si to: navrhujete lepšie kontrolovať zmluvy poisťovní s poskytovateľmi a zároveň kontrolovať, či poskytovatelia spravia zákroky, za ktoré im zaplatili.  

Áno, to sú dáta, ktoré podporujú dátovú transparentnosť, tieto informácie treba vyhodnocovať tak, aby mal k nim každý človek prístup. Koniec koncov ide o peniaze z našich daní. 

Ako môžeme ušetriť na liekoch a zdravotníckom materiále?

Paradoxne musím povedať, že dávame v pomere k celkovým zdrojom veľa peňazí na inovatívne lieky, ale nekontrolujeme, ako fungujú. Je tu veľký lobistický tlak pacientskych organizácií a farmaceutických firiem.

Účinnosť nových liekov a ich prínos oproti aktuálnej liečbe predsa skúma úrad NIHO. 

NIHO len vyskúma, či sa oplatí kategorizovať ich. Ja narážam na niečo iné. Podľa nemeckých údajov je len tridsať percent inovatívnych liekov účinnejších než stávajúca liečba. Sedemdesiat percent liekov nemusíme dať do plnej úhrady, lebo neprinášajú žiaden väčší benefit. Som za podmienenú kategorizáciu inovatívnych liekov a vznik komplexných onkologických centier ako v Česku. Tieto centrá by určili, ktorým pacientom dať inovatívne lieky a referovali by, ktoré lieky majú účinok a treba ich prehodiť z podmienenej na plnú kategorizáciu.

Ale načo zakladať nové centrá, keď máme úrad NIHO, ktorý určuje, aká je účinnosť liekov oproti aktuálnej liečbe a na základe toho vyhodnotí, či sa nám oplatí liek preplácať a akú zľavu si pýtať od výrobcu lieku.

NIHO hodnotí lieky len na základe vtedy platných štúdií, ale tie stále pribúdajú. Potrebujeme aj centralizovať podávanie drahých liekov. Hovoríme o organizácii cesty pacienta. Mojou myšlienkou je vytvoriť na začiatku tri komplexné onkologické centrá – v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. V druhom otvoríme takéto centrá na úrovni nemocníc III. typu podľa optimalizácie siete. Oni rozhodnú, komu a akú liečbu v onkológii dať, potom, ako jednotlivý pacient prejde cez multidisciplinárne konzílium, ktoré sa skladá z príslušných odborníkov. V Česku sa takto lieči 68 percent pacientov s rakovinou – u nás ani nie päť percent. Akýkoľvek lekár so špecializáciou dostane pečiatku a možnosť predpisovať akékoľvek lieky v neurčenom množstve. Nikto nesleduje ich reálny vplyv na výsledok liečby na Slovensku. 

Neviedlo by založenie takýchto centier k tomu, že pacienti by mali opäť o niečo užší prístup k inovatívnym liekom? 

Naopak, zlepšilo by to organizáciu systému, zlepšilo prístup k zdravotnej starostlivosti a spravilo úsporu 10 až 20 percent.  

Premiér na tlačovke povedal, že je šokujúce, ako sa nakupuje zdravotnícky materiál.

Nie je na tom nič šokujúce, akurát ho treba kategorizovať. 

Uveďte príklad, prosím. 

Napríklad pri endoprotézach treba určiť jednotlivé stupne – na čo sú protézy určené a akým ľuďom. Ak dám necementovanú modernú protézu v hodnote dve či tritisíc eur starému človeku, ktorý spadol a zlomil si bedrový kĺb, hoci na život mu úplne stačí cementovaný kĺb, ktorý stojí päťsto eur, zbytočne som minul peniaze. 

V súčasnosti to funguje tak, že niekde na svete sa vytvorí zdravotnícky materiál, odskúša sa, firmy ho dovezú na Slovensko, ukážu ho napríklad lekárom, ktorí robia intervenčnú rádiológiu, im sa zapáči a začnú ho vo veľkom používať, lebo je nový a páči sa im. Ale čo ak je ten, ktorý používali doposiaľ, podobne dobrý a viacnásobne lacnejší? Alebo príde nový produkt, ktorý je síce drahší avšak skráti výkon o polovicu. Za týmto účelom, teda za účelom potvrdenia efektívnosti, je potrebné zaviesť podmienenú kategorizáciu. Bez kategorizácie nevieme takéto predpisy regulovať. 

Preto dávame na lieky a zdravotnícke pomôcky o desať percent viac ako Česko?

Áno, keby sme ich indikácie centralizovali a kategorizovali, ušetríme. Ale na Slovensku ich len hodíme na trh a nikto nereguluje spotrebu. Okrem toho musíme dotiahnuť optimalizáciu siete nemocníc a spraviť nový cenník výkonov pre ambulancie. 

Ale nový cenník nie je úsporou – práveže si vyžiada viac peňazí, lebo dnes platíme ambulanciám za zákroky nedostatočne. 

Všetko stojí na určitý čas viac peňazí, ale zavedieme tým do systému transparentnosť a poriadok. Bez pravidiel sa vytvára priestor na rôzne lobistické a politické tlaky. 

Vymenovali ste viacero opatrení na úsporu. Prečo ani jedno nebolo v konsolidačných opatreniach a v zdravotníctve sme šetrili práve na platoch? 

Neviem, všetko záviselo od konsolidačného tímu a schopností jednotlivých jeho aktérov vytvoriť si priestor. Ja nie som úplne stotožnený s týmto opatrením. Nebol som súčasťou rokovacieho tímu. Zdravotníci si dali tému mzdového ohodnotenia aj do memoranda s vládou, preto mali s nimi politici minimálne rokovať, ak ho chceli porušiť.

Veľa z návrhov, kde konsolidovať a míňať zdroje efektívne, o ktorých tu hovorím, predložila na ministerstvo financií a vládu aj ministerka Dolinková, ale, žiaľ, evidentne neboli dobre odkomunikované.

Ak to ministerke neprešlo, znamená to, že tieto opatrenia nemajú podporu vlády. 

Vláda o tom ešte nerokovala, aj nový minister bude musieť predložiť podobné opatrenia – odlišovať sa budú len v detailoch. Musíme spraviť dátovo transparentné zdravotníctvo a odstrániť lobistické a politické tlaky. 

Spomínate lobizmus už druhýkrát počas tohto rozhovoru. Na koho konkrétne narážate?

Farmafirmy, výrobcovia zdravotníckeho materiálu, majitelia poisťovní, majitelia nemocníc, všetkých politikov. Lobizmus sa nedá odstrániť úplne, ale pri prehľadnom systéme založenom na dátovej transparentnosti všetkých aktérov systému, sa môžeme posúvať míľovými krokmi. Z hľadiska prehľadnosti tokov verejných financií by zdravotné poisťovne nemali byť pod Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale pod kuratelou Národnej banky. Znížilo by to politické tlaky a na pozíciách zaručilo ekonomických odborníkov.

Najväčšou pohromou, ktorá sa na nás valí, je pokuta od eurokomisie. Aká je podľa oficiálnych dokumentov jej výška?

Zatiaľ prišla len správa o rozhodnutí o žalobe a podmienka, že máme spraviť opatrenia, aby sa nemocnice nezadlžovali. Až ďalšie rozhodnutie určí výšku pokuty. 

Dokedy máme čas napraviť zadlžovanie nemocníc?

Podľa mňa do konca tohto roku. Teraz musíme spraviť uveriteľné opatrenia a európsky súd bude zhovievavý a odloží svoje rozhodnutie o pokute. Ešte bude prebiehať negociácia. 

To si vyžiada aj oddlženie nemocníc. Ako budeme postupovať?

V rozpočte sú peniaze na oddlženie. Základná pokuta je okolo 120 miliónov eur, tie sú v systéme. 

Ako to? Podľa štatistík dosiahli k 31. decembru 2023 štátne nemocnice dlh vo výške takmer 1,14 miliardy eur.

V tom sú započítané aj dlhy, ktorých sa netýkala žaloba. Žalobu na nás podala asociácia SK+MED a tej nemocnice dlžia okolo 120 miliónov eur. Ale nestačí to jednoducho vyplatiť, lebo súd od nás žiada také opatrenia, aby nemocnice platili účty najneskôr do šiestich týždňov. Keďže platíme firmám neskoro, premietnu si to do ceny a všetci sa na to poskladáme. 

Keď už budú nemocnice oddlžené, stanú sa z nich akciovky?

(Smiech). To skutočne neviem.

Čiže táto myšlienka v koalícii stále žije. 

Nie som nadšenec tejto myšlienky. Urobil som si európsky rešerš a väčšina nemocníc je verejná. 

Túto myšlienku prezentoval napríklad Tomáš Drucker, ktorý má v Hlase významné slovo pri zdravotníctve a práve tejto strane ostane kreslo ministra. 

Aktuálne máme v zdravotníctve nestabilný systém. V takomto prostredí sa nedajú z nemocníc robiť akciové spoločnosti, lebo nebudeme mať dozor nad tým, čo sa deje s verejným zdravím. Podľa ekonomickej teórie je zdravie zmiešaný statok, čiže nie je len vašou starosťou, ale aj starosťou štátu.  

Znamená to, že poslanecký klub Smeru je proti takejto zmene?

Na klube sme sa o tom ešte vôbec nerozprávali, hovorím len za seba. Akciové spoločnosti nespasia náš zdravotnícky systém. Na to treba spraviť všetko, čo som doposiaľ vymenoval a mnohé ďalšie.

Kedy bude funkčné DRG?

DRG je funkčný systém výkazníctva. DRG ako úhradový mechanizmus je predmetom postupného zavádzania.

Len pre pár kategórií.

Ako som povedal je to postupný systém. Už teraz idú DRG kalkulácie zo všetkých nemocníc do Centra pre klasifikačný systém. Všetko teda vykazujeme cez DRG klasifikačný systém, ale zdravotné poisťovne podľa DRG preplácajú len malú časť.

Prečo podľa toho nepreplácajú, ak je to už nakódované a vieme, koľko potrebujú nemocnice dostať za jednotlivé zákroky?

Nikdy sa nebude platiť všetko cez DRG systém, lebo ten nikdy nepokryje celú oblasť zdravotníctva. Švajčiarsko je z pohľadu DRG najrozvinutejší systém a pokrýva tam zhruba 90 percent, v Nemecku na nejakých 80 percent úhrad.

Prečo aj u nás netvoria gro platby založené na DRG?

Postupne sa na to nabieha, preplácame tak už pôrody a endoprotetiku a pôjde sa ďalej. Cez DRG to bude určite drahšie.

Takže to brzdí fakt, že na to nie sú peniaze.

Opäť sa dostávame k tej úvodnej otázke, ako môžeme v zdravotníctve ušetriť. Vymenoval som niekoľko vecí, ale to neznamená, že ak ich spravíme, systém bude úplne v poriadku. Až po spracovaní dát a analýzach, tam môžeme naliať peniaze, ktoré bude vyžadovať. Na hlavu platíme o dvesto až tristo eur ročne menej než Česko. To je veľký balík peňazí. 

Odvody zamestnancov sa nedajú dvíhať donekonečna. Potom musí štát určiť, že nebudeme mať trebárs novú protivzdušnú obranu, lebo potrebujeme dať peniaze do zdravotníctva. 

Napríklad. Alebo bude musieť určiť nárok pacienta – čo si môžeme dovoliť platiť z verejného zdravotného poistenia a čo si musia ľudia doplatiť sami, alebo si spraviť pripoistenie. Viem si predstaviť, že spravíme pripoisťovacie produkty na následnú, rehabilitačnú či akúkoľvek inú liečbu. 

Ministerka Dolinková vykonala na rezorte viaceré ústretové kroky smerom k Agelu. Prekážalo vám to? 

Neviem, na ktoré kroky narážate.

Na dosadenie ľudí ako Matej Ovčiarka, Adam Kalužay a ďalší, ktorých dosadila do štátnej Záchrannej zdravotnej služby Bratislava. Vy ste ako člen výberovej komisie hlasovali proti vymenovaniu Matúša Jurovýcha za člena predstavenstva VšZP. Jurových má pritom blízke väzby so šéfom predstavenstva Agelu Michalom Pišojom.

Nevedel som o tom, v tom čase sa rozoberali jeho vzťahy s Pentou. Ako jediný zo štyroch kandidátov nerobil predtým v zdravotnej poisťovni. Nechcel by som vytvoriť dojem, že mi prekážajú súkromné skupiny v zdravotníctve. Štát ako regulátor by mal rozumne uvoľniť priestor na použitie ich zdrojov.

Prejdime k aktuálnym veciam. Čo hovoríte na nomináciu nového ministra zdravotníctva Kamila Šaška? Doposiaľ v zdravotníctve nepôsobil, zvládne všetky reformy a opatrenia, ktoré pred ním stoja?

Nechcem hneď na začiatku každého kritizovať. Je nepeknou slovenskou vlastnosťou, že zvykneme niekoho odsúdiť hneď na začiatku, my ani nevieme nájsť niekoho, kto sa nám páči. Podstatné nie je ani tak to, či má skúsenosti zo zdravotníctva, ale či si vyberie dobrý tím, ktorý ho bude podporovať v jeho plánoch a bude rozumieť zdravotníckym témam. Z jeho životopisu som vyrozumel, že vyštudoval ekonomickú školu v Británii a je skúsený manažér. Môže sa ukázať ako dobrá voľba.

Aká bude jeho politická podpora? Vieme, že Smer drží štátnu kasu a v kuloároch sa hovorí, že premiér mu nebude naklonený.

Premiér nie je žiaden despota, žijeme v demokratickej republike. Niekto je premiér a niekto je zodpovedný za svoj rezort. Nech pán Šaško robí na ministerstve zdravotníctva, čo treba, a bude mať akúkoľvek podporu od všetkých členov vlády a aj od prezidenta.

Pán Šaško má cez svokru Moniku Pažinkovú prepojenie na ľudí z portfólia niekdajšieho podpredsedu Smeru Pavla Pašku. Z tohto obdobia sú známe viaceré kauzy, v ktorých figuruje aj pani Pažinková alebo jej manžel. Vyzerá to, akoby sa koalícia nevedela vymaniť zo vzťahovej chobotnice, ktorá nevytvára dobrý dojem.

V niektorých veciach viem byť kritický aj voči vlastným, ale toto mi pripadá ako čistá zadubenosť. Na malom Slovensku má každý nejakú rodinu a prepletené vzťahy. Čo sa má teraz pán Šaško rozviesť? Mne to vôbec neprekáža. 

Mal by byť novým ministrom človek, ktorý nemá žiadne väzby na Agel a Pentu?

Priame väzby by určite nemal mať.

Prečo ministri zdravotníctva v priemere vydržia na poste rok a pol?

Nevyberáme dobrých ministrov, sú na nich enormné tlaky, sú tam veľké peniaze a lobizmus. Nie je jednoduché ustáť to. Ministerka Dolinková pripravila na rezorte projektové tímy a na zdravotníckom výbore sme ich začali posudzovať. Väčšina obstála veľmi dobre a teraz idú do parlamentu prvé zákony z jej dielne. A práve teraz musí odísť, nie som si istý, či je to šťastné. Podľa mňa mala dostať čas, aby predstavila výsledky svojej ročnej práce a mali sme prejsť jej balíček úsporných opatrení.  

Výber ministrov aj terajší stav zdravotníctva je najmä vinou Smeru. Vaša strana má od roku 2006 na starosti zdravotníctvo. 

Ministerku Dolinkovú nevyberal Smer. Súhlasím však, doteraz sme nevyberali dobrých ministrov. Politika je ťažká, nikto vám nedá priestor – musíte si ho vydobyť a vedieť sa predať. Politici, ktorí budú chcieť robiť zdravotníctvo za Smer, nemôžu čakať, či sa na nich neusmeje slnko a nestanú sa ministrami. Musí byť za nimi niečo vidieť. Potom máte šancu – hoci nie istotu – že takí ľudia niečo dokážu.

Ako lekár ste zažili mnohých ministrov, ktorého ste považovali za najkompetentnejšieho?

V posledných rokoch vnímam ako najlepšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, vzhľadom na jeho manažérske zručnosti a výber dobrého tímu okolo neho. Ak mám vyhodnotiť najlepšie pripraveného budúceho ministra, tak ním bol bez akýchkoľvek pochybností Rudolf Zajac.