Čo znamená plán „Územie za NATO“. Prečo záujmy Západu a Ukrajiny nie sú totožné

Keď začala ruská invázia na Ukrajinu, povedal som jednému známemu: Toto je dôsledok politiky rozšíriť NATO na Ukrajinu. Onen známy, ktorý také reči nerád počúval, povedal, že Ukrajinci teraz nebojujú za členstvo v NATO, ale za svoju krajinu, bránia jej územie.

Povedal som mu, že tie dve veci sa nevylučujú. A v tej chvíli sa naozaj nevylučovali. Avšak nemusí to tak byť vždy. Ukázalo sa to čoskoro pri rokovaniach v Istanbule v marci a apríli 2022.

A ešte viac sa to ukazuje dnes.

Počuli ste o pláne „Územie za NATO“? Land for NATO?

Územie za NATO

O čo sa jedná? O aké územie, koho členstvo v NATO? Jedná sa o ukrajinské územie dobyté Ruskom a jedná sa o členstvo Ukrajiny v NATO. Plán hovorí, že by sa jedno vymenilo za druhé.

Vojenský konflikt by sa zamrazil, Ukrajina by sa nesnažila vybojovať Rusmi dobyté územia späť. Prestalo by sa bojovať. Samozrejme, formálne by Ukrajina a Západ neuznali, že územie dobyté Ruskom patrí Rusku. Bolo by to pre nich stále ukrajinské územie, ktoré Ukrajina dočasne neovláda.

A čo je najdôležitejšie. Ukrajina, resp. to zvyšné územie, ktoré teraz predstavuje 80 % ukrajinského teritória z roku 1991, by sa stala členom NATO.

Genéza plánu

Povedzme si, ako sa k tomuto plánu dospelo.

Už koncom roku 2022 vtedajší predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Milley hovoril o potrebe mierových rokovaní, keďže podľa jeho slov nie je možné očakávať, že by bola Ukrajina schopná rýchlo vybojovať Rusmi obsadené ukrajinské územie.

Do tejto línie západného uvažovania patrí i napríklad článok Richarda Haasa a Charlesa Kupchana vo Foreign Affairs „Predefinovať úspech na Ukrajine“ z jesene 2023, potom, čo už bol zjavný neúspech ukrajinskej protiofenzívy na juhu. Navrhoval, aby Ukrajina na fronte prešla do defenzívy (teda, aby aspoň dočasne rezignovala na opätovné dobytie stratených území) a aby sa snažila o prímerie.

Zároveň autori navrhovali, aby USA a ochotné štáty NATO poskytli Ukrajine určité záruky nezávislosti Ukrajiny. Neznamenalo to členstvo v NATO, ale už sa to začínalo na to podobať.

No a v posledných týždňoch sa povedalo už otvorene, že výmenou za rezignáciu dobýjať späť územie by sa Ukrajina stala členom NATO.

Ako prijať Ukrajinu do NATO a nedostať sa do vojny s Ruskom

Samozrejme, je tu problém. Ak by bolo len prímerie, ale Ukrajina by bola stále vo vojnovom stave s Ruskom, a súčasne by bola v NATO, tak ako by sa dalo zabrániť tomu, aby sa celé NATO neocitlo vo vojne s Ruskom?

Tvorcovia plánu sa nádejajú, že by sa tomu dalo zabrániť nejakou formulou, že povinnosť členov NATO prísť Ukrajine na pomoc by sa nevzťahovala na obranu územia, ktoré je obsadené Ruskom. Tak to v septembri tohto roku uviedol bývalý britský premiér Boris Johnson.

Kto stojí za plánom “Územie za NATO“?

O tomto pláne nehovoria najvyšší predstavitelia USA, ako prezident Joe Biden a možná budúca prezidentka Kamala Harrisová. Biden je dlhodobo skeptický k prijatiu Ukrajiny do NATO, pokým trvá ozbrojený konflikt.

Ale veď je známe, že plány sa rodia najprv niekde na nižších poschodiach moci. Ako sme uviedli, plán sa postupne rodil v prostredí západných think-tankov. Veľa o ňom píšu britské médiá, najmä Financial Times a Guardian, ktoré zrejme odrážajú nálady v britských politických kruhoch, viď výroky Borisa Johnsona.

Stoja za ním vplyvní ľudia z centrály NATO, napríklad odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Spomeňme si, že plán v auguste de facto podporil český prezident Petr Pavel.

Je možné, že títo páni hovorili po dohode. Veď sa dobre poznajú. Pavel, v čase, keď bol predsedom vojenského výboru NATO, sa musel so Stoltenbergom v Bruseli často stretávať.

Zelenskyj je proti, Rusi, samozrejme, tiež

Zelenskyj akékoľvek návrhy na vzdanie sa časti územia, vrátane „dočasného“ vzdania sa, odmieta.

Rusov sa netreba ani pýtať. Celú vojnu začali preto, aby zabránili rozšíreniu NATO na Ukrajinu. Teraz, keď aj oni majú minimálne stotisíc mŕtvych, majú súhlasiť s Ukrajinou, i keď o čosi zmenšenou, v NATO? Keby im to hypoteticky Západ ponúkol, len sa utvrdia v tom, že mu nemôžu veriť.

Od júna tohto roku podľa Putinových slov platí, že s niekým, kto odmieta neutralitu Ukrajiny, si na rokovanie ani nesadnú.

Preto je plán „Územie za NATO“ nerealistický a pravdepodobne z neho nebude nič.

Avšak je to plán pre nás veľmi poučný. Hovorí nám dôležitú vec.

Ukrajina a Západ nemajú totožné záujmy

Predovšetkým, plán nám umožňuje pochopiť, že Západ a Ukrajina v tejto chvíli nemajú totožné záujmy.

Síce platí, že aj Západ, aj Zelenskyj chcú Ukrajinu v NATO. Avšak z úplne iných dôvodov. Dokonca z dôvodov, ktoré si protirečia.

Pre Zelenského je prvoradým cieľom obnoviť kontrolu nad územím Ukrajiny v hraniciach z roku 1991. Je to cieľ nereálny, až zúfalo, tragicky nereálny. Ale Zelenskyj to chce. Byť v NATO je teraz pre neho len prostriedkom k dosiahnutiu toho prvoradého cieľa. K NATO sa upína teraz preto, aby mal čo najdlhšie čo najväčšiu podporu finančnú a vojenskú, ale aj preto, lebo dokonca možno dúfa, že NATO by sa mohlo priamo zapojiť do vojny proti Rusku.

Je to tragické dúfanie, pre nás neprijateľné. Ale tak to Zelenskyj vidí od začiatku vojny. Preto dlhé týždne od začiatku invázie vyzýval USA, aby vyhlásili Ukrajinu za bezletovú zónu. Rozumej, aby Američania zostreľovali ruské lietadlá nad Ukrajinou, čo by znamenalo vojnu Západu s Ruskom.

Preto Zelenskyj tvrdil, že raketa, ktorá v roku 2022 dopadla na poľské územie, bola ruská. I keď bola ukrajinská. Ak by bola ruská, mohol tvrdiť, že Rusko napadlo štát NATO. A NATO by muselo reagovať. A v tom by Zelenskyj videl nádej pre Ukrajinu.

A Zelenskyj v takéto vyústenie udalostí možno stále dúfa. Je to tragické, ale verí, že tým sleduje záujem Ukrajiny.

Naopak, záujem Západu, to znamená i nás, malého Slovenska, je presný opak, a síce nedostať sa do vojny s Ruskom. Aj keď sa k tomu krok za krokom približujeme, dúfajúc, že sa fatálnej chyby nedopustíme.

Aký je Biden prezident, taký je, ale tento záujem bol u neho zrejmý.

Západ a Ukrajina teda chcú opačné veci.

Pre Západ je Ukrajina v NATO cieľom samým osebe

Ak pre Zelenského je členstvo v NATO prostriedkom, pre Západ je v súčasnosti Ukrajina (i keď zmenšená) v NATO cieľom samým osebe.

Z jednoduchého dôvodu. Ukrajina v NATO znamená víťazstvo nad Ruskom. Ak by bola Ukrajina v NATO (a nevznikla by svetová vojna), znamenalo by to, že Rusko nedosiahlo svoj hlavný cieľ vojny, a síce ukrajinskú neutralitu. A teda, že Západ zvíťazil.

Je to otázka prestíže. 

Presne takto videli motiváciu architektov plánu „Územie za NATO“ aj známi komentátori vojny Alex Christoforou a Alexander Mercouris na svojom Youtube kanále „The Duran“. Ich diskusiu som si pozrel tesne pred napísaním tohto článku.

A bolo by to naozaj víťazstvo Západu. A Západ by to vedel dokonale využiť. Zrazu by všetci zabudli na to, ako tvrdili, že vojna nemá nič spoločné s rozširovaním NATO. Naopak, hovorili by, Rusi chceli neutralitu Ukrajiny, my sme dosiahli opak. 

No a tých pár stotisíc ukrajinských mŕtvych a stratené územia, to sa proste oželie.

Pre Západ by „Územie za NATO“ bolo ideálnym riešením. Znamenalo by to politické víťazstvo nad Ruskom a zamrazenie otravného vojnového konfliktu, v ktorom nevie poraziť Rusko vojensky.

Pre Ukrajinu to znamená však stratu území, ktorá sa prehlási za dočasnú, ale zrejme bude trvalá.

Ktože to tlačí Ukrajinu do rokovania?

Je to znechucujúce, keď si uvedomíme, kto tlačí Ukrajinu do rokovania. Citujme z britského Guardianu. Pred týždňom tam bol článok „Amerika musí začať tlačiť Izrael a Ukrajinu k rokovaniu“. Píše sa tam, že „priepasť medzi jeho (Zelenského) vojnovými cieľmi a tým, čo je pre Ameriku najlepšie, je čoraz zreteľnejšia“. Áno, tak to je.

Ako už vyplýva z názvu, článok tlačí Ukrajinu k vyjednávaniu s Ruskom. A za ochotu vyjednávať, čiže zosúladiť svoje stratégie so záujmami USA Washington môže „problematickému priateľovi (Zelenskému) ponúknuť „sladidlo – realistický plán pre povojnové bezpečnostné potreby Ukrajiny“.

Zelenskému možno ani neostane naozaj nič iné než vyjednávať s Rusmi. Ale otázka je, či to má byť britský denník, čo tlačí na amerického prezidenta, aby ten zatlačil na ukrajinského prezidenta, aby rokoval s Rusmi. A o čom inom, ak nie o vzdaní sa časti územia.

Neboli to Američania a Briti, ktorí dostali Ukrajinu svojimi plánmi do súčasnej katastrofy, keďže brutálna ruská rekcia na tie plány bola ľahko predvídateľná? Dokonca Ruskom ohlasovaná.

Avšak o týchto súvislostiach nenapíše Guardian ani slovo.

Cynizmus určitého stupňa ma vie ešte stále zaraziť.

Zhrňme rozdiel prístupu Ukrajiny a prístupu Západu

Zelenskyj bol ochotný obetovať členstvo Ukrajiny v NATO, aby nestrácal ukrajinské územie. To bol jeho počiatočný prístup, ktorý ukázal počas rokovaní v Istanbule na jar 2022.

Naopak, západné elity sú ochotné obetovať ukrajinské územie, aby sa Ukrajina stala členom NATO a ony tak dosiahli politické víťazstvo nad Ruskom.

Neplatí to len pre architektov plánu „Územie za NATO“ Boris Johnson, ktorý v apríli 2022 presviedčal Zelenského, aby odmietol dohodu s Ruskom z Istanbulu, vtedy konal v zhode so západnými elitami ako takými.

Plán „Územie za NATO“ je zrejme nerealizovateľný. Viem si predstaviť i to, že by sa Ukrajina dala zlomiť, ale Rusko sa tomu prispôsobovať nebude.

Ale je dobré, že sa ten plán objavil, lebo mnohé odhaľuje. Predovšetkým odlišnosť záujmov Ukrajiny a záujmov Západu.

Ukrajinci vsadili všetko na NATO. NATO im sľubovalo podporu tak dlho, ako bude potrebné. Dnes NATO uvažuje o vzdaní sa časti ukrajinského územia.

Vrátim sa k rozhovoru so známym, ktorým som začal tento článok. Uvedomuje si toto všetko neznámy ukrajinský vojak, ktorý umiera pri obrane územia?

Nevieme, ako táto hrozná vojna skončí.

Ale jeden z možných, nie nepravdepodobných výsledkov, môže byť i ten, že Ukrajina nebude v NATO a ešte príde i o viac územia ako doteraz.