O Európskej komisii, ktorej zmyslom bolo pomáhať, a nie odstrašovať. Zmenil sa aj rozmer súdnictva, Európsky súdny dvor čoraz viac rozťahuje svoje právomoci a dotýka sa aj otázok ústav členských krajín.
V minulosti ste sa vyjadrili, že postihy EÚ voči Maďarsku sa neopierajú o exaktné pravidlá. Môžete to vysvetliť?
Mám na mysli konania ohľadom právneho štátu. Ide o často využívanú prax v ostatnom čase, keď EÚ voči členským krajinám vyslovuje očakávania, ktoré nemajú právny základ.
Uvediem jeden príklad. V prípade vyhlásení o majetkových pomeroch politikov Európska komisia vyslovila požiadavku, aby sme zmenili náš systém. My sme v reakcii doslova prevzali pravidlá, ktoré platia v EÚ a zahrňujú nezlučiteľnosť rôznych záujmov.
Ide o reguláciu Európskej únie, ktorá sa zakladá na úplne iných základoch ako tá maďarská a je o niečo voľnejšia. Na to Komisia reagovala, že táto nová úprava nevyhovuje európskej regulácii. Teda že regulácia, ktorá sa vzťahuje na Európsky parlament, nevyhovuje v prípade jednotlivých členských štátov a teda nenapĺňa očakávania ohľadom právneho štátu.
Ako sa to skončilo?
Spravili sme niekoľko zmien, ale v podstate sme sa vrátili k pôvodnému systému, ktorý momentálne v Maďarsku platí. Aj toto ukazuje, aké dvojaké očakávania má Európska komisia voči jednotlivým krajinám.
Ale dovoľte mi uviesť ešte jeden príklad – súdnictvo. Od Maďarska žiadajú, aby súdny systém bol úplne oddelený od výkonnej moci. Okrem toho, že v Maďarsku toto oddelenie tradične existuje a exekutíva nemá kontrolu nad súdnictvom, museli sme zaviesť ďalšie pravidlá.
Vo Francúzsku napríklad Radu štátu zloženú zo sudcov menuje exekutíva. V Nemecku je síce systém komplikovanejší, ale výkonná moc má vplyv na súdnictvo. Vo veľkej časti európskych krajín sa spája minister spravodlivosti a generálny prokurátor. Pre Európsku komisiu však situácia v týchto krajinách neznamená žiaden problém.
Ale v Maďarsku, kde je tradične súdnictvo nezávislé, chceli, aby sme do nášho systému zabudovali ďalšie a ďalšie prvky. Takže systém jednotlivých očakávaní je, ako vidíme, veľmi „tekutý“. Keď tieto očakávania sformulujeme politicky, vytvára to veľký problém. Európske krajiny totiž budú mať dojem, že ich suverenitu narúšajú rozhodnutia Komisie. Dôsledkom bude, že krajiny takéto rozhodnutia nebudú realizovať. To bude, samozrejme, viesť k rozpadu EÚ.
Vidíme to už v praxi. Maďarsko odmietlo zaplatiť pokutu 200 miliónov eur za nedodržiavanie európskych azylových pravidiel, keď odmietlo nárokovať si azyl nelegálnym migrantom. Celkovo je v rámci EÚ vedených toľko súdnych konaní voči Maďarsku, že sa v nich človek stráca.
Dohromady 73, ale z veľkej časti majú vyslovene odborný charakter. Ich počet je mimochodom nižší, než je európsky priemer. Je ale pravda, že časť z nich možno označiť za politické útoky. My sa snažíme udržať ich v právnej rovine. Na konci však toto klbko problémov musí mať politické riešenie na európskej úrovni. Nie je možné, aby trestali krajiny pre zastavenie migrácie alebo odmietanie vyvážania zbraní na Ukrajinu, alebo pre iné uvažovanie v genderových otázkach. V Maďarsku v tejto súvislosti koluje taký vtip. Jeho záverom je, že ťa potrestajú preto, že máš na hlave červenú, alebo preto, že máš zelenú čiapku. Je to v konečnom dôsledku jedno.
Akoby sme niečo podobné pozorovali aj pri migrácii. Za minulý rok sme boli svedkami už spomínaného sporu o azylové pravidlá, keď sa EÚ nepáčil príliš tvrdý postoj Maďarska. Zároveň ale počas leta Komisia kritizovala Maďarsko, že je pri migrácii príliš laxné a európske pravidlá nedodržiava. Ako je to teda?
Na našich južných hraniciach stojí plot, cez ktorý, ako viete, je veľmi ťažké sa dostať. Venovali sme mnoho miliárd forintov na ochranu hraníc. Vami spomenutý príklad je však dobrou ukážkou toho, že svoje rozhodnutia prispôsobujú tomu, čo chcú vidieť v systéme. Našu hranicu však považujem za jednu z najviac bezpečných vonkajších hraníc EÚ.
Pri tej kritike laxných pravidiel však malo ísť o migráciu Rusov a Bielorusov.
Je veľmi dobré, že to spomínate. Máme okolo tritisíc osôb, ktoré k nám prišli z Ruska a Bieloruska. Pracujú u nás a pred príchodom podliehali veľmi prísnej národno-bezpečnostnej lustrácii. V Nemecku pracuje stopäťdesiattisíc Rusov a Bielorusov. Rozdiel v tých číslach je taký, že poukazovanie na túto tému je smiešne. Netreba pri tejto kritike hľadať nejakú dôslednosť. Opäť platí, že kto chce psa biť, palicu si nájde.
Spory s EÚ musia zamestnávať veľmi veľa diplomatických a právnických zdrojov. Ako to v praxi funguje? Platíte nejaké externé kancelárie alebo to rieši nejaké veľké právne oddelenie?
Snažíme sa konflikty riešiť na úrovni štátnej správy. V pozadí sa však neskrýva žiadne tajomstvo. Sme na túto situáciu zvyknutí a vytrénovaní. Aj na ministerstve spravodlivosti, aj na rezorte zahraničia pracujú skvelí pracovití kolegovia, ktorí sa okrem týmto problémom venujú aj svojej pôvodnej činnosti. Život je už takýto.
Koľko teraz EÚ zadržiava Maďarsku peňazí?
Zadržiavali 30 miliárd eur, z ktorých uvoľnili 12 miliárd, takže ešte 18 miliárd máme zamrznutých. Zatiaľ nám to žiadne väčšie problémy nespôsobuje.
Podobné problémy s EÚ možno čakajú aj nás. Máte pre Slovensko nejakú radu?
Slovensko je naším veľmi serióznym spojencom. V mnohých otázkach uvažujeme rovnakým alebo podobným spôsobom. Najlepšie je vždy pomenovať problém. Keď o nich nebudeme nahlas hovoriť, budú sa prehlbovať.
V kuloároch sa hovorí, že mnohí vysokí európski predstavitelia medzi štyrmi očami súhlasia s postojmi Maďarska. Spomína sa aj meno kancelára Olafa Scholza, niečo podobné sa v minulosti hovorilo aj o Angele Merkelovej. Takíto politici to však nechcú priznať otvorene a argumentujú, že nedokážu ovplyvniť európske štruktúry.
Zhováral som sa s ministrom spravodlivosti jednej krajiny, ktorý mi povedal, že „síce naše oficiálne stanovisko je iné“, ale uznal, že Maďarsko je v práve, lebo jeho krajina nie je s migračnou situáciou schopná nič robiť. Takže áno, držia nám palce. Nemajú však odvahu s týmto názorom vystúpiť, lebo nechcú byť v opozícii proti európskemu meainstreamu.
Skôr alebo neskôr však voliči budú v opozícii proti európskym politikom. Vidíme to teraz v Nemecku, ktoré v septembri uzavrelo svoje hranice. Je to nebezpečný proces, pretože ohrozuje schengenský systém, ktorý je jedným z najväčších výdobytkov EÚ. Hranice Únie ale treba chrániť na jej vonkajších hraniciach.
