„Vyčerpať nepriateľa.“ Prečo ukrajinská stratégia nemusí fungovať

V priebehu roka Ukrajina stratila viacero miest, mestečiek a dedín vo východnom Donbase, pričom svoje jednotky zvyčajne stiahla po tvrdých bojoch, ktoré niekedy trvali celé mesiace.

Marinka padla ako prvá, čo bolo v januári znamením toho, že sa Rusko na bojisku opäť rozhýbalo. Potom prišla Avdijivka, priemyselné mesto, kde sa ukrajinskí vojaci ukryli v hustom labyrinte zákopov a bunkrov. Nakoniec sa Ukrajina tento týždeň stiahla z Vuhledaru, vysoko položeného banského mesta, ktoré bolo pilierom ukrajinskej obrany na juhovýchode.

Vonkajším pozorovateľom sa môže zdať, že pomalý, ale vytrvalý ústup Ukrajiny z regiónu Donbas, ktorý je dnes hlavným dejiskom vojny, signalizuje začiatok konca – Moskva pevne získava prevahu na bojisku a využíva svoju obrovskú prevahu v počte ľudí a palebnej sile.

Ukrajinskí velitelia a vojenskí experti to však spochybňujú a tvrdia, že v regióne sa odohráva oveľa dôležitejší boj, ktorý presahuje jednoduché územné zisky a straty. Tvrdia, že teraz ide o opotrebovaciu vojnu, v ktorej sa každá strana snaží vyčerpať tú druhú spôsobením maximálnych strát v nádeji, že zlomí schopnosť a vôľu nepriateľa pokračovať vo vojne.

Celé leto Rusko posielalo vlny vojakov podporované kolónami obrnených vozidiel do brutálnych útokov bez ohľadu na straty a oblohu zapĺňalo dronmi, delostreleckými granátmi a bombami.

Ukrajina, ktorá je len zlomkom veľkosti a má približne tretinu obyvateľstva Ruska, je v takomto boji v nevýhode. Má menej mužov, ktorých môže poslať na front, a napriek prílevu západnej vojenskej pomoci zostáva na bojisku do značnej miery poddimenzovaná.

Zranenému civilistovi Andrijovi Chryštopovi pomáhajú ostatní obyvatelia po tom, čo ruský dron minulý mesiac zasiahol jeho auto neďaleko ukrajinského mesta Vuhledar. Foto: Nicole Tung pre New York Times

Kyjevu tak neostáva nič iné, len prijať stratégiu, ktorú Mykola Bielieskov, vojenský analytik z ukrajinského vládneho Inštitútu strategických štúdií, nazval „výmenou priestoru za ruské straty“. Zámer je ustúpiť z napadnutých miest, a zároveň spôsobiť čo najväčšie straty ruským jednotkám.

„Je otázkou, koľko stratia, kým si uvedomia, že je to zbytočné,“ povedal o Rusoch Oleksandr Solonko, príslušník ukrajinského 411. dronového práporu, ktorý bojuje v okolí frontového mesta Pokrovsk. Dodal však, že tvárou v tvár neutíchajúcim útokom niektorí ukrajinskí velitelia tiež „radšej opustia pozíciu alebo osadu, ak sa tým znížia straty na personáli“.

Keďže Moskva zatiaľ dokázala, že je schopná absorbovať svoje straty náborom ďalších vojakov a zvyšovaním výroby zbraní, zostáva nejasné, koľko územia bude musieť Kyjev odovzdať, kým ruskej armáde dôjde para – ak sa tak vôbec stane. Situáciu komplikuje aj augustová ofenzíva Ukrajiny do ruskej západnej Kurskej oblasti, ktorá ešte viac vyčerpala jej zdroje a ohrozila jej schopnosť uskutočniť kontrolovaný ústup v regióne Donbasu bez toho, aby sa frontová línia zrútila.

Pasi Paroinen, vojenský expert z fínskej spoločnosti Black Bird Group, ktorá analyzuje zábery a satelitné snímky z bojiska, uviedol, že po kurskej ofenzíve Rusko postupovalo v regióne Donbasu rýchlosťou, aká tu nebola od roku 2022. Uviedol, že za posledné dva mesiace obsadilo v oblasti približne 700 štvorcových kilometrov, čo je zhruba trojnásobok množstva zabraného v júni a júli.

To však Rusku ani zďaleka neumožňuje dosiahnuť jeho dlhodobý cieľ, ktorým je úplné ovládnutie regiónu. Na to by potrebovalo zabrať ďalších 10 360 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je približne päťkrát viac, ako získalo za posledný rok.

„Túto vojnu nerozhodne to, kto ovládne Vuhledar alebo iné takticky dôležité mestá na fronte,“ povedal Franz-Stefan Gady, vojenský analytik z Viedne. „Ide o to, koľko vojakov Rusi vynaložili na to, aby sa zmocnili Vuhledaru, v porovnaní so stratami, ktoré utrpeli Ukrajinci pri snahe udržať ho.“

V dôsledku postupu ruskej armády boli Ukrajinci v meste Novoeconomične nútení utiecť. Foto: Nicole Tung pre New York Times

Donbas, ktorý zahŕňa dva najvýchodnejšie ukrajinské regióny, Luhansk a Doneck, je ústredným bodom tejto bitky. Jeho blízkosť k západnému Rusku umožnila Moskve ľahko dopraviť vojská, vybavenie a muníciu na tamojšie frontové línie. Oblasť je posiata mnohými mestami a dedinami, čo núti obe strany zvádzať urputné mestské boje.

Veliteľ Roman, ktorý bránil Vuhledar so 72. ukrajinskou brigádou, povedal, že keď ruské sily sústredia svoje úsilie na určitú oblasť, môžu prekonať ukrajinskú obranu. Koncom leta poznamenal, že Rusi mali v okolí Vuhledaru prevahu delostreleckých systémov 10:1.

„Ako môže jeden náš delostrelecký systém bojovať proti desiatim ruským?“ spýtal sa Roman, ktorý podľa vojenských pravidiel používal len krstné meno.

Ukrajinské sily sa držali vo Vuhledare viac ako dva roky, pričom zničili kolóny ruských tankov a zabili mnoho vojakov vyslaných do brutálnych pozemných útokov. Moskovská armáda však postupovala a keď sa v posledných týždňoch priblížila k Vuhledaru, začala kyjevským silám spôsobovať značné straty. Ukrajinskí zdravotníci uviedli, že denne boli zranené desiatky vojakov a armáda hlásila útoky, ktoré „vyčerpali“ jej jednotky.

Armáda nakoniec v stredu oznámila, že sa z mesta stiahla, „aby zachránila personál a vojenské vybavenie“.

Lekári a zdravotníci 33. mechanizovanej brigády ošetrujú zranených vojakov na stabilizačnom stanovišti v Pokrovskej oblasti na východe Ukrajiny minulý mesiac. Foto: Nicole Tung pre New York Times

Ukrajina nakoniec dúfa, že rastúce straty Ruska spôsobia, že vojna bude pre Kremeľ neudržateľná skôr, ako sa tak stane pre Kyjev. „To je najdôležitejšie – vyčerpať nepriateľa,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom stredajšom nočnom prejave.

Nakoľko je však táto stratégia realistická? Ruský prezident Vladimir V. Putin premenil hospodárstvo svojej krajiny na vojnové a neprejavil žiadne známky toho, že by bol pripravený z boja odísť. A zdá sa, že ruský ľud neochvejne podporuje vojnové úsilie.

Ukrajinskí a západní predstavitelia poukazujú na rastúce počty ruských obetí – podľa poradcu pre britskú armádu Nicholasa Aucotta v auguste tohto roku takmer 1 200 denne – ako na dôkaz toho, že vojna si od Ruska vyžaduje vysokú daň.

Podľa vojenskej analytickej stránky Oryx, ktorá počíta len vizuálne potvrdené straty, Rusko počas vojny stratilo približne tri bojové obrnené vozidlá na každé ukrajinské. Analytici z Royal United Services Institute, londýnskej organizácie pre vojenský a bezpečnostný výskum, odhadli, že pri súčasnom tempe strát a výrobe náhradných vozidiel Rusko pravdepodobne vyčerpá svoje zásoby bojových obrnených vozidiel do roku 2026.

Gady, ktorý vypracoval podobnú štúdiu, uviedol, že Rusko by si v tom čase mohlo dovoliť len „jednu alebo dve bitky v rozsahu Avdijivky, pokiaľ ide o straty“ obrnenej techniky.

Ruská armáda však aspoň nateraz zvyšuje počty svojich vojakov a výrobu zbraní. Na bojisku v Donbase Rusi podľa Solonka „využívajú veľa zdrojov a ponáhľajú sa, hoci by mohli postupovať pomalšie a s menšími stratami“.

Gady a ďalší vojenskí experti uviedli, že so začiatkom leta bola ukrajinská armáda v dobrej pozícii, aby vydržala boj v regióne a zároveň čakala, kým sa nahromadia ruské straty, a pripravila sa na možné protiútoky v budúcom roku.

Dobrovoľníci a humanitárni pracovníci pomáhali evakuovaným z Pokrovskej oblasti po ich príchode do tranzitného centra v Dnepropetrovskej oblasti. Foto: Nicole Tung pre New York Times

Nevýhody Ukrajiny v oblasti ľudských zdrojov a palebnej sily sa začali znižovať vďaka mobilizačnému úsiliu a zvýšeným dodávkam munície od západných spojencov vrátane tohtoročného balíka pomoci v hodnote niekoľkých miliárd dolárov od Spojených štátov. Generál Oleksandr Syrskyj, najvyšší ukrajinský veliteľ, minulý mesiac uviedol, že pomer použitých delostreleckých granátov medzi Ruskom a Ukrajinou sa v posledných mesiacoch znížil.

Podľa analytikov však augustová prekvapivá ofenzíva Ukrajiny v ruskej Kurskej oblasti vystavila jej sily väčšiemu riziku.

Cezhraničný útok síce pozdvihol morálku na Ukrajine, ale zároveň ešte viac vyčerpal bojové zdroje krajiny, keďže niektoré z najskúsenejších jednotiek boli z Donbasu presmerované do Kurskej oblasti. Kyjev pri svojej ofenzíve doteraz stratil viac ako 200 kusov techniky – takmer toľko, koľko ich stratilo Rusko v bojoch v blízkosti mesta Pokrovsk za rovnaké obdobie, podľa Naalsio, výskumníka v oblasti spravodajských informácií z otvorených zdrojov a prispievateľa časopisu Oryx.

Názory ukrajinských vojakov v Donbase na prínos kurskej ofenzívy sa líšia. Niektorí sa domnievajú, že prinútila Rusko presunúť tam časť ruských síl z východného frontu, zatiaľ čo iní vyjadrili frustráciu z prídelu munície, ktorý nastal od začiatku útoku.

Rodina 23-ročného Bohdana Šrama počas jeho pohrebu minulý mesiac v Dnipre na Ukrajine. Foto: Nicole Tung pre New York Times

Voľa, kapitán ukrajinskej Národnej gardy, ktorý bojuje pri Torecku, meste čeliacemu ruskému útoku, povedal, že boje sú tam rovnako brutálne ako predtým, pričom obe strany používajú všetky možné zbrane na zničenie nepriateľa, od starých bômb s tisíckami kilogramov výbušnín až po moderné drony s nočným videním.

„Donbas,“ povedal, „je bojiskom, kde sa dajú použiť všetky prostriedky a zasiahnuť čo najviac.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.