Štát už vyvlastnil prvé pozemky pod megabaterkárňou, ich majitelia sa ešte môžu odvolať

Vybudovanie baterkárne pre elektromobily pri Šuranoch je jednou z top zahraničných investícií v histórii Slovenska. Presnejšie, bola by druhá najväčšia. Kým vláda je s ňou spokojná, ľudia v okolí Šurian, a nielen tí, sa proti jej výstavbe búria.

Zástupcovia investora vs protest. Foto Jozef Uhlárik „Klamete nám!“ Toto si myslia ľudia v Šuranoch a širokom okolí o slovách investora, že všetko je v súlade so zákonom a kontaminácia pôdy, vody ani ovzdušia nehrozí. Foto: Jozef Uhlárik

Začatie výstavby megabaterkárne pri Šuranoch sa pomaly blíži. Investori, konzorcium čínskej skupiny Gotion a slovenskej firmy InoBat, ktorí vystupujú pod doménou Gotion InoBat Batteries (GIB), síce ešte všetko schválené nemajú, štát už však vyvlastňuje pozemky tým majiteľom, ktorí ich dobrovoľne predať nechceli. Projekt má vstúpiť do plnej prevádzky v roku 2027 a v továrni by malo do roku 2027 získať prácu vyše 1 300 ľudí. Neskôr aj viac.

Na rozhodnutie má štát 30 dní

Baterkáreň je pre Slovensko lákavou investíciou aj preto, že batérie v súčasnosti tvoria 30 až 40 percent celkovej hodnoty elektromobilu. Gotion chce pri Šuranoch preinvestovať 1,2 miliardy eur, vrátane dotácií od štátu vo výške 150 miliónov eur a daňových úľav vo výške 64 miliónov eur. Výrobná kapacita bude na úrovni 20 gigawatthodín, pričom neskôr sa plánuje navýšiť na 40 gigawatthodín a bude stáť na pozemku s veľkosťou 65 hektárov. Čínska firma patrí do TOP 3 globálnych výrobcov batérií.

Pre Slovensko TOP strategickú investíciu na výstavbu baterkárne pri Šuranocvh podpísali s investormi za vládu premiér Robert Fico a ministerka hospodárstva Denisa Saková. Zdroju: Denisa Saková / FB

Proti výstavbe sú však ľudia nielen zo širokého okolia, ale aj z celého Slovenska, pretože petíciu proti výstavbe megabaterkárne podľa Občianskeho združenia Chránime si naše podpísalo už viac ako 11-tisíc slovenských občanov, a to buď vo fyzickej forme, alebo na internete.

Odpredať pozemky, na ktorých má megabaterkáreň stáť, štátu odmietli viacerí majitelia vysokokvalitnej pôdy, a tak ju štát začal 11. septembra vyvlastňovať. „O návrhu na vyvlastnenie je potrebné rozhodnúť v lehotách podľa správneho poriadku, a to do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. V prípade, že sa v konaní o návrhu vyskytne prekážka, pre ktorú je dôvodné konanie prerušiť, vyvlastňovací orgán konanie preruší,“ napísali pred Štandard z Tlačového odboru Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Pokiaľ je však konanie prerušené, lehoty na rozhodnutie neplynú.

Vyvlastňovanie sa už začalo

Príslušným na konanie a rozhodnutie o návrhoch na vyvlastnenie je Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra ako prvostupňový vyvlastňovací orgán, kde sa aj stretnutie s vlastníkmi vyvlastňovanej pôdy konalo. „Vo veci niektorých návrhov už bolo rozhodnuté. Rozhodnutie o vyvlastnení môžu účastníci vyvlastňovacieho konania napadnúť riadnym opravným prostriedkom, teda odvolaním. Na rozhodnutie o odvolaní je príslušný Úrad ako druhostupňový vyvlastňovací orgán,“ uvádza sa ďalej v stanovisku úradu.

Proti rozhodnutiu regionálneho úradu o vyvlastnení je možné podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré je potrebné podať na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, teda na regionálny úrad. „Príslušným na odvolacie konanie je Úrad, na ktorý regionálny úrad po vykonaní procesných úkonov odvolanie postúpi na vybavenie,“ vysvetlil Tlačový odbor, podľa ktorého ak nie je rozhodnutie o vyvlastnení napadnuté odvolaním, po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie nadobudne právoplatnosť.

„V prípade, že je rozhodnutie o vyvlastnení napadnuté odvolaním, o odvolaní rozhoduje Úrad. Rozhodnutie Úradu vydané v odvolacom konaní je konečné, je možné proti nemu podať žalobu na Správnom súde,“ píše na záver svojho stanoviska Tlačový odbor Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Zastavanosť ornej pôdy je minimálna

Opozičné KDH výstavbu baterkárne podrobilo pomerne ostrej kritike poukazujúc nielen na to, že bude stáť na veľmi úrodnej pôde, ale aj na to, aké riziká hrozia ľuďom po zdravotnej stránke, a tiež že utrpí okolitá príroda a hrozí aj znečistenie vôd, vrátane tých spodných. Prezident Peter Pellegrini celú situáciu až tak čierno nevidí.

„Lokalita, ktorá bola pre stavbu baterkárne vybraná, bola vybraná práve pre isté špecifiká, ktoré si takáto fabrika vyžaduje,“ odpovedala na otázku Štandardu hlava štátu počas svojej návštevy Nitrianskeho samosprávneho kraja. Prezident spresnil, že baterkáreň potrebuje pomerne vysoký výkon elektrickej energie, ktorý zabezpečí vedenie z jadrovej elektrárne v Mochovciach, a tiež dostatočné zdroje vody.

Megabaterkáreň vyrastie v priemyselnom parku pri Šuranoch. Foto Jozef Uhlárik

„Prirodzene, nie je správne, ak sa naša orná pôda pomaly pokrýva stavbami, a ja som zástancom toho, aby sa orná pôda zachovala a my sme na nej pestovali to, čo potrebujeme a čo tento národ nakŕmi, ale podľa štatistík, a ja som si na to dal dobrý pozor, je zastavanosť ornej pôdy na Slovensku v minimálnych percentách,“ skonštatoval prezident.

S ľuďmi sa musí správne komunikovať

Pellegrini pri všetkom tom, čo sa o baterkárni popísalo a nahovorilo, vníma celú situáciu tak, že chýba správna komunikácia predstaviteľov štátu aj investora s ľuďmi. „Myslím si, že ľuďom nebolo do detailu vysvetlené to, aká fabrika tam bude, lebo okolo nej sa vytvárajú mnohé mýty,“ uviedol ďalej prezident, ktorý víta, že v súčasnosti je asi 80 ľudí z daného regiónu v Číne, kde si pozerajú, ako reálne vyzerá fabrika na výrobu bateriek, aká by mala stáť aj na Slovensku.

„Aby chápali, či to je, alebo nie je život ohrozujúca fabrika, aké sú tam technológie a ako to vyzerá zvnútra aj zvonka. Možno, keď sa vrátia, tak zmenia svoj názor a spoluobyvateľom povedia, že to nie je až také hrozné a nie je sa čoho obávať,“ povedal ďalej Pellegrini na margo jednej z najvýznamnejších slovenských investícií, z ktorej sa, podľa neho, už robí najmä politika. Vláda musí urobiť všetko pre to, aby s ľuďmi v regióne komunikovala, aby im to celé vysvetľovala, aby sa prestali šíriť rozličné fámy o to, aká hrôza z baterkárne údajne ide.

Garanciou by mali byť štátne orgány

„Na druhej strane by mali štátne orgány konať tak, že nepovolia postaviť niečo, čo by mohlo ohroziť zdravie a životy obyvateľov. Slovenský národ je dostatočne inteligentný a múdry, aby pochopil, že sa aj s nebezpečnými technológiami, ako sú napríklad aj jadrové elektrárne, narába bezpečne, a ľuďom tak nič vážne nehrozí, ba ešte z toho profitujú,“ ubezpečuje Pellegrini a vyzýva, aby sa debata o Šuranoch vrátila naspäť do odbornej a faktickej stránky.

Prezident nechce byť ani advokátom, ale ani tým, ktorý bude bojovať proti baterkárni. „Verím a dúfam, že naše štátne orgány na základe všetkých vyhlášok a predpisov majú dostatočnú silu na to, že ak sa raz pod niečo podpíšu, tak garantujú, že ľuďom nehrozí žiadne nebezpečenstvo a poškodenie zdravia. Ak by to malo byť ináč, tak sa nikto pod takéto niečo podpísať nemôže. A to by mala byť pre občanov Slovenska jediná a hlavná garancia toho, že všetko je tak, ako má byť, a že ľudia sa nemusia báť ani o svoje zdravie, ani o spodné vody či prírodu,“ skonštatoval slovenský prezident.

Ak je to popredné, treba aj vyvlastnenie

Vyvlastňovanie pozemkov je podľa hlavy štátu exekutívna úloha, ale je podľa neho samozrejmé, že mnohé priemyselné parky či diaľnice vznikajú aj tak, že sa pôdy okrem vykúpenia aj vyvlastňujú. „Štát pri tom však musí zvážiť, do akej miery je daná akcia a stavba vo verejnom záujme a aký je jej prínos pre slovenskú ekonomiku. Prirodzene, ak by to mala byť iba podpora privátneho biznisu, z ktorého by naša ekonomika žiadny benefit nemala, tak by to asi nesplnilo náležitosti na vyvlastnenie.

Zástupcovia investora prišli aj na mestský úrad do Šurian vysvetľovať starostom z celého regiónu neškodnosť projektu a ukázať jeho pozitíva preň a tiež pre celé Slovensko. Foto: Jozef Uhlárik

Preto aj v tomto prípade by mala byť dôležitá vzájomná komunikácia a striktné dodržiavanie zákona. Ak by občanom niečo hrozilo, tak to jednoducho nesmie byť, ale ak im nič nehrozí, tak ich treba presvedčiť, aby sa toho nebáli,“ dodal na záver Peter Pellegirini, ktorý prezradil, že situáciu okolo výstavby baterkárne pozorne sleduje a zrejme sa pôjde na miesto, kde sa bude stavať, aj osobne presvedčiť.

Denník Štandard v súvislosti s tvrdeniami politikov KDH oslovil aj zástupcu investora, ktorý, prirodzene, tvrdenia opozičného hnutia poprel. „Naša firma si jednoducho nemôže dovoliť porušovať zákony. Každý krok, ktorý robíme, je prísne kontrolovaný, a to nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe,“ skonštatoval hneď v úvode zástupca investora Peter Papánek.

Podľa Papáneka všetko, čo GIB EnergyX robí, musí byť v súlade so zákonmi, a to je pre spoločnosť úplne záväzné. „Ak by sme neplnili všetky požiadavky, nemohli by sme vôbec pokračovať v projekte,“ dodal s tým, že orgány, ktoré ich kontrolujú nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, sledujú každý detail od výstavby cez ochranu prírody až po bezpečnosť.

Podporujú otvorenú komunikáciu

„Preto sú obvinenia, že obchádzame zákony, nepravdivé. Všetko, čo robíme, je v súlade s pravidlami a je pre nás dôležité, aby sme to robili správne,“ prízvukuje zástupca investora, podľa ktorého aj napriek tomu naďalej čelia šíreniu hoaxov a zavádzajúcich informácií.

„Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia plne podporuje konštruktívny dialóg založený na faktoch a odborných poznatkoch, ktoré pomáhajú lepšie informovať verejnosť otvorenou komunikáciou a sme pripravení vysvetliť všetky aspekty projektu, vrátane jeho pozitívneho dopadu na životné prostredie, slovenský automobilový priemysel a podnikateľov v regióne,“ uisťuje verejnosť Papánek.

Projekt je podľa neho plne v súlade s prísnymi environmentálnymi normami, ktoré garantujú bezpečnosť pre komunitu aj okolité podniky a neohrozí existujúci automobilový priemysel na Slovensku. „Všetko, čo robíme, musí byť v súlade so zákonmi, a to je pre nás úplne záväzné. Ak by sme neplnili všetky požiadavky, nemohli by sme vôbec pokračovať v projekte. Preto sú obvinenia, že obchádzame zákony, nepravdivé,“ prízvukuje Papánek.

Práca výhradne pre Slovákov

„Ba práve naopak, prispeje k jeho posilneniu prostredníctvom adaptácie na nové technológie a podpory inovácií. Pre udržanie konkurencieschopnosti našich automobiliek je rozvoj batériového priemyslu nevyhnutný,“ uvádza ďalej zástupca investora. Súčasťou vízie spoločnosti je aj plánovaná výstavba nového výskumného a vývojového centra zameraného na inovácie v oblasti batériových technológií.

„Toto centrum bude podporovať vedecký a technologický pokrok Slovenska, vytvárať nové pracovné príležitosti pre vysokokvalifikovaných odborníkov a zabezpečovať transfer najnovších poznatkov do priemyselnej praxe na Slovensko,“ vysvetľuje Papánek s tým, že baterkáreň bude mať jednoznačne pozitívny vplyv aj na zamestnanosť v regióne.

Proti výstavbe megabaterkárne v Šuranoch sa zdvihla nielen v tamojšom regióne, ale po celom Slovensku vlna kritiky. Foto: Jozef Uhlárik

Ponúkneme kvalitné pracovné miesta s atraktívnymi platmi. Našou prioritou je zamestnávať slovenských občanov a podporiť návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí. Už teraz evidujeme viac ako 500 záujemcov o prácu, čo odráža veľký záujem verejnosti,“ informuje Papánek, ktorý vylučuje masový dovoz nízko kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

Spolupráca so školami aj podnikateľmi

Baterkáreň bude mať podľa Papáneka pozitívny dopad aj na miestnu ekonomiku, pretože vyššia kúpna sila obyvateľov zvýši spotrebu a podporí lokálnych podnikateľov. „Nové pracovné miesta sa nebudú týkať iba výroby batérií, ale aj súvisiaceho dodávateľského reťazca, služieb a podpory, čo prinesie ďalšie podnikateľské príležitosti pre malé a stredné podniky v regióne,“ prízvukuje zástupca investora.

Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia plánuje zapojiť do komplexného vzdelávacieho a rekvalifikačného programu aj školákov. Kľúčovou by mala byť aj spolupráca so Strednou odbornou školou (SOŠ) technickou v Šuranoch.

„Naším cieľom je vybudovať výskumné a vývojové centrum v Šuranoch, ktoré ponúkne nové príležitosti pre kvalifikovaných odborníkov,“ prezrádza Papánek informáciu zaujímavú aj pre školákov a ich rodičov.

„Plánujeme tiež úzku spoluprácu so základnými a strednými školami, ale tiež univerzitami, aby sme pripravili mladú generáciu na prácu v modernom priemysle. Sme pripravení ponúkať vzdelávacie a rekvalifikačné programy pre budúcich zamestnancov, ktoré im umožnia získať zručnosti potrebné pre nové technologické výzvy,“ vysvetľuje ďalej Papánek.

Atraktívne pracovné príležitosti

Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia už údajne spolupracuje s univerzitami a školami na úpravách ich študijných programov, aby lepšie reflektovali potreby odvetvia výroby elektrobatérií. Okrem toho GIB EnergyX Slovakia plánuje výstavbu výskumného a vývojového centra, ktoré priláka špičkových odborníkov a vedcov z oblasti batériových technológií.

Toto centrum má vytvoriť atraktívne pracovné príležitosti pre vysokokvalifikovaných odborníkov a umožní slovenským vedcom priamo prispievať k inovatívnym riešeniam v rámci globálnych trendov. Baterkáreň v Šuranoch tak bude mať podľa Papáneka významný ekonomický, sociálny a environmentálny prínos.

Spoločnosť už má schválenú takzvanú malú EIA, teda posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré pomôže zabezpečiť, že všetko je transparentné a v súlade s predpismi. Táto menšia časť posudzovania je základom pre ďalšie kroky a investor už pripravuje podklady pre takzvanú „veľkú EIA“, ktoré budú k dispozícii do konca tohto roka a po ich kompletizovaní investor bezodkladne predloží zámer na posudzovanie na príslušný orgán, ktorý by mal byť podľa Papáneka v zmysle zákona Ministerstvo životného prostredia SR.

Pôdu ponúknu poľnohospodárom

Papánek tiež uviedol, že na osobných rokovaniach so starostami a primátormi získali pozitívne spätné väzby. „Našou prioritou je transparentná komunikácia a zohľadnenie pripomienok komunity. Snažíme sa poskytovať aktuálne a pravdivé informácie o našej baterkárni a akékoľvek relevantné detaily radi zodpovieme. Veríme totiž, že otvorená komunikácia je kľúčom k úspechu,“ netají zástupca investora, ktorý chce byť partnerom, na ktorého sa Slováci môžu spoľahnúť.

Megabaterkáreň pri Šuranoch vyrastie na úrodnej pôde vysokej kvality. Investor sľubuje, že po jej odstránení ju ponúkne naspäť poľnohospodárom. Zdroj: OZ Chráňme si naše

Úrodná pôda, ktorú mega baterkáreň zaberie, nebude znehodnotená. „Bude ponúknutá miestnym poľnohospodárom a družstvám na jej ďalšie zužitkovanie,“ upokojuje ľudí v regióne Papánek. Výstavba megabaterkárne pri Šuranoch začne po ukončení potrebných schvaľovacích procesov a získaní všetkých povolení. S výstavbou plánuje GIB EnergyX Slovakia podľa Papáneka začať začiatkom roku 2025, pričom skúšobná výroba je naplánovaná na začiatok roku 2026 a plnohodnotná výroba by mala začať od roku 2027.

Štát preferuje dohodu pred vyvlastnením

Štandard zaujímalo aj to, ako je to s vyvlastnením pozemkov vlastníkov, ktorí svoje parcely pod megabaterkáreň štátu predať nechceli. „Štát preferuje dohodu s vlastníkmi pozemkov v tejto lokalite, pričom viacero vlastníkov pozemkov využilo príležitosť na dopredaj pozemkov, ktoré už sú v majetku štátnej spoločnosti MH Invest, ktorá strategický park pripravuje,“ napísala v stanovisku rezortu hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík, podľa ktorej je, ako pri všetkých podobných projektoch, v procese aj vyvlastnenie pozemkov v budúcom štátnom strategickom parku.

„Tento proces ešte nie je ukončený a stále existuje možnosť, že majitelia pozemkov zmenia svoj názor a pozemky predajú,“ dodala na záver Pavlusík. Občianske združenie Chránime si naše oponuje, že spoločnosť MH Invest, s. r. o., nepredložila ani schválený územný plán, ani nemá platné osvedčenie, a teda nespĺňa zákonnú podmienku vyvlastnenia vo verejnom záujme.

Vyvlastňovaní vo svojich námietkach s odvolaním sa na nálezy Ústavného súdu podľa združenia spochybnili aj verejný záujem. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je podľa Chránime si naše možné iba v nevyhnutnej miere, spoločnosť MH Invest, s. r. o., však podľa združenia vo svojej žiadosti o vyvlastnenie nevyhovela ani tejto podmienke, keďže z podkladov ňou predložených nie je možné vyhodnotiť plánovaný rozsah priemyselného parku.

„Na celú vec je viacero pohľadov, pričom ľudia potrebujú mať ďaleko viac informácií pre, aj proti výstavbe megabaterkárne z hľadiska ekologickej záťaže aj cestnej infraštruktúry,“ myslí si primátor Nových Zámkov Otokar Klein.

Primátor Nových Zámkov Otokar Klein (vľavo) ani primátor Šurian Marcel Filaga nemajú na výstavbu megabaterkárne jasný názor a obaja potrebujú viac relevantných informácií. Zdroj: Otokar Klein / FB

Podľa novozámockého primátora bude stretnutí investora s občanmi regiónu, kde bude celá stavba stáť, ale aj ich volenými zástupcami, potrebných ešte veľa. On sám zatiaľ jasný názor ohľadom baterkárne nemá. „V tejto fáze ešte určite nie. Na jednej strane je pravda, že takéto veľké investície sú aj do tohto regiónu veľmi dôležité, na druhej strane, za akú cenu? My totiž musíme myslieť aj na budúce generácie,“ skonštatoval Otokar Klein na margo megabaterkárne, ktorá bude stáť iba niekoľko kilometrov od okresného mesta.