Napriek tomu ju vtedy v Berlíne, samozrejme po tom, čo sa vyšantila na ulici, prijímali vládni politici vrátane Angely Merkelovej. Berlínsky katolícky arcibiskup Heiner Koch sa dokonca nechal strhnúť k výroku, že Gretou podnietení piatkoví záškoláci za klímu „mu tak trochu pripomínajú príchod Ježiša do Jeruzalema“.
Greta narazila až so svojím ďalším angažmánom, za Palestínčanov, ktorých už rok naháňa, drví a strieľa ako králiky izraelská armáda. A popudila tým aj arcibiskupa Kocha (na rozdiel od neho boli aspoň niektorí českí biskupi tvrdým postupom Izraela v Gaze osobne zaskočení).
Naspäť k nápadu zakázať jej vstup do Nemecka. Povedalo by sa: Throm nie je predseda strany, ktorá dokonca ani nie je vo vláde, čiže je to od neho rétorický mráčik, z ktorého nezaprší. Ale Throm je zhmotnením nejakých nálad.
Minulý týždeň mala mladá Švédka vystupovať na „propalestínskom kempe“ v Dortmunde, čo bol akýsi zhluk stanov a kempingových stolíkov blízko univerzity. Polícia kemp, ktorý tolerovala od leta, preventívne urýchlene zatvorila – s rovnakým zdôvodnením, po akom siahol aj poslanec Throm: Greta je „násilnícka“.
Polícia tento slovný obrat zo svojej tlačovej správy neskôr stiahla, ale spôsob, aký si jej hovorca zvolil pre vysvetlenie, nemožno nazvať inak ako kontraproduktívny: deň predtým sa Švédka zúčastnila propalestínskej demonštrácie v Berlíne, kde niektorí účastníci po policajtoch hádzali fľaše a skandovali.
Samotná Thunbergová sa, zdôraznila polícia, násilnícky nesprávala. Ale „ťahá za sebou okruh sympatizantov, ktorý prispieva k nepokojnému priebehu akcie. Rozhodne nechceme vzbudzovať dojem, že azda sama vrhá kamene a Molotovove koktaily.“ Ale jej vystupovanie nesie znaky „poburovania“.
Z dostupného spravodajstva o demonštrácii v Berlíne možno dohľadať heslá ako „Palestine will be free“ alebo „Nemecko financuje – Izrael bombarduje“. Čo nie je nič iné ako konštatovanie faktu: Nemecko je po USA druhý hlavný dodávateľ zbraní a munície počas roka izraelskej vojny proti Hamasu (a všetkým obyvateľom Gazy).
Nech si o izraelsko-gazanskej a teraz už aj izraelsko-libanonskej vojne myslí kto chce čo chce, milovník slobody len naprázdno prehltne. V Európe s jej schengenským priestorom sa bude odopierať vstup do krajiny, znemožňovať prejav na riadne nahlásenej akcii. A to pre iný názor na konkrétnu zahraničnú politiku, než má vláda tej krajiny?
Takmer rok od chvíle, keď ako odpoveď na brutálny výpad Hamasu z Gazy zahynuli desiatky tisíc civilistov a medzi nimi tisíce detí, pozorujeme v našom civilizačnom okruhu na strane ľavice ako aj pravice hromadný výskyt slepej škvrny. Kritika demolácie husto osídleného geta, prejav súcitu s Palestínčanmi, sú pre mnohých konzervatívcov prejavom antisemitizmu.
Dych vyráža pohľad na ľudí ako Ben Shapiro, Jordan Peterson alebo Henryk Broder v Nemecku či Roman Joch v Česku, ktorí boli sami rovnakou demagógiou v trochu iných súvislostiach postihnutí, ako ľahko teraz kladú znamienko rovnosti medzi kritiku vlády (prípadne armády) a rasizmus.
Vojna v Palestíne je vo svojej podstate skôr než vojnou medzi civilizáciou a barbarstvom vojnou dvoch nacionalizmov o jedno územie v Ázii (pozri nedávnu izraelskú podporu džihádistom v Sýrii). Vzdávať sa kvôli tomu v Európe princípov, ako sú sloboda prejavu a sloboda pohybu, je nevynútená chyba vo vyššej hre.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.