Kabinet nešetrí. Výdavky v rozpočte plánuje o 20 miliárd eur vyššie ako v roku 2022

Rezort financií vo štvrtok ukázal detaily plánu na pokles verejného dlhu. Na jeho naplnenie je potrebné za štyri roky prijať konsolidačné opatrenia v objeme sedem miliárd eur, čo je 4,4 percenta HDP. Vláda zatiaľ prijala opatrenia na prvý rok v čistom objeme 1,4 percenta HDP.

Rozsiahly, viac ako 200-stranový Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, je súčasťou predložených materiálov na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré sa uskutoční hneď po víkende. V pondelok sa budú venovať aj Národnému a strednodobému fiškálno-štrukturálnemu plánu.

Strednodobý plán pripravujú krajiny EÚ tento rok prvýkrát, a to na základe nedávnej reformy európskych rozpočtových pravidiel. Ich cieľom je nastaviť také tempo konsolidácie pre najbližšie roky, aby sa dlh a deficit hospodárenia udržali pod hranicou 60 percent, respektíve tri percentá HDP aj desať rokov po horizonte plánu.

Nové pravidlá by umožnili Slovenskej republike rozložiť proces ozdravenia verejných financií na sedem rokov, to by však podľa rezortu financií v najbližších rokoch viedlo k ďalšiemu pokračovaniu rastu zadlženia. „V dôsledku toho musí Slovensko, ako krajina výrazne čeliaca demografickému tlaku populácie, už do niekoľkých rokov dosiahnuť rozpočtovú pozíciu blízko vyrovnaného hospodárenia,“ doplnilo ministerstvo.

V roku 2024 by sa mal verejný dlh vyšplhať na 58,9 percenta HDP. Vďaka konsolidácii sa dynamika rastu dlhu podľa rezortu v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 percent HDP. Bez toto by deficit opäť rástol a pravdepodobne by vysoko prekročil spomínanú úroveň.

Plán krotenia dlhu si vyžiada ďalšie opatrenia

Očakávania ministerstva financií pod vedením Ladislava Kamenického, kam sa má v budúcom roku deficit verejných financií posunúť, už poznáme. Na základe opatrení by mal klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. Následne v roku 2026 na 3,7 percenta a v roku 2027 na tri percentá HDP.

Rezort zároveň očakáva, že hospodárenie verejnej správy v tomto roku skončí oproti schválenému rozpočtu lepšie o 250 miliónov eur. Schodok tak dosiahne 7,6 miliardy eur, čo je 5,8 percenta HDP.

Splniť ambiciózne plány na zastavenie zadlžovania si však bude vyžadovať ďalšie škrty. „Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 percenta HDP, respektíve o 1,9 percenta HDP v roku 2027,“ vyčíslil rezort financií.

Dodal, že rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k trom percentám HDP a verejný dlh sa stabilizoval.

Ficova vláda krotí financie už druhýkrát

Z predloženého návrhu rozpočtu vyplýva, že rezort odhaduje v budúcom roku posilnenie slovenskej ekonomiky na 2,3 percenta. Je to o niečo nižšia predikcia, než v stredu prezentovala Národná banka Slovenska.

Z pohľadu makroekonomických predpokladov tak posilní najmä vďaka domáceho dopytu. „Po odznení cenových šokov sa zvýšili reálne príjmy obyvateľov, čo viedlo k výraznému oživeniu spotreby domácností po poklese v predchádzajúcom roku,“ konštatuje sa v návrhu.

Aj v odhade rastu reálnych miezd čísla mierne predbehli predikciu regulátora. Reálne mzdy v roku 2024 podľa analýz ministerstva vzrastú o štyri percentá. Ide o najrýchlejšie tempo za posledné štyri roky, pričom najvýznamnejšie prilepšenie pocíti verejný sektor, kde mzdy stúpnu o viac ako osem percent.

A prognózy, s ktorými ráta nový návrh rozpočtu, sa s tými od centrálnej banky zhodujú aj v náhľade na infláciu. Tá v roku 2025 vzrastie, hlavne v dôsledku zvýšenia DPH a cien energií. Dobrou správou však je, že dvojciferným tempom by mali rásť investície.

Mierne smerom nahor by sa mala hýbať zamestnanosť v budúcom roku. Naopak, nezamestnanosť by mala klesnúť, pričom na konci horizontu rozpočtu má dosiahnuť historicky najnižšiu úroveň päť percent.

Predkladateľ prezradil, že aktuálna prognóza Výboru pre daňové prognózy je výsledkom diskusie dvoch jeho zasadnutí, pričom ten reagoval na priebežný vývoj situácie s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu zákonom súvisiacim s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií a k návrhu zákona o dani z finančných transakcií.

Ako už vieme, schválené konsolidačné opatrenia predstavujú objem 2,7 miliardy eur na rok 2025. Vďaka nim sa príjmy verejnej správy zvýšia o 1,4 percenta HDP. Odborná verejnosť aj opozícia skôr kritizovali výdavkovú stranu. Tu sa opatrenia prejavia len ako 0,6 percenta HDP. „Napriek realizácii konsolidačných opatrení sa v roku 2025 HDP zvýši o 2,2 percenta, hlavne vďaka zdrojom z Plánu obnovy a odolnosti,“ konštatuje v materiáli predkladateľ.

Najzásadnejšou zmenou je nepochybne zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 percent. To je kompenzované zníženými sadzbami najmä na potraviny, elektrinu, lieky, knihy a učebnice, služby spojené s podávaním nápojov a jedál v reštauračných a stravovacích zariadeniach, vstupné na športoviská a do fitnescentier, tovary a služby poskytované sociálnym podnikom a pre ubytovacie služby.

V predloženom návrhu rezort konštatuje, že najväčšiu úsporu prináša zacielenie časti sociálnych transferov v podobe nahradenia rodičovského dôchodku možnosťou asignovať časť dane z príjmu rodičom a krátenie daňového bonusu.

„Rast výdavkov sa bude tlmiť aj opatreniami na mzdovej obálke vybraných štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom záujme, ktorá sa znižuje o desatinu, ako aj pomalším nárastom platov zdravotníkov,“ priznáva rezort.

Nezabudlo sa ani na vyjednané podmienky kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na roky 2025 a 2026. V rozpočte sú podľa rezortu financií zabezpečené zdroje na vyplatenie odmeny v sume 800 eur na zamestnanca v roku 2025 a zároveň aj výdavky na valorizáciu platov od roku 2026 na úrovni päť percent.

Minister financií SR Ladislav Kamenický počas parlamentnej schôdze ku konsolidačnému balíku. Foto: TASR/Martin Baumann

Analytici návrh rozpočtu kritizujú

Ako vo štvrtok informoval rezort financií, celkové príjmy rozpočtu verejnej správy však majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur a výdavky prekročia 66 miliárd.

Reakcie na predložený materiál sa objavili bezprostredne po jeho zverejnení. „V roku 2025 plánuje vláda výdavky v obrovskej sume 66,5 miliardy eur,“ píšu na sociálnej sieti Dáta bez pátosu. Pripomenuli, že v roku 2022 boli výdavky štátu 46,5 miliardy eur. Rozdiel je teda rovných 20 miliárd, čo predstavuje nárast o 43 percent.

Občianska iniciatíva združujúca odborníkov na dátovú analytiku, krízový manažment a grafickú interpretáciu dát ďalej konštatuje, že vláda nepochopila problém a v žiadnom z budúcich rokov neplánuje okresať počty „samých seba“ a ani na sebe šetriť.

Vychádzajú pritom z predloženého materiálu, kde v kapitole Rozpočtovanie zamestnanosti v sektore verejnej správy štát predpokladá, že tam bude v budúcom roku zamestnaných 447 351 osôb, čo je zhruba o 5-tisíc viac ako v tomto roku. „Štát chce len na platy minúť vďaka rastu počtu pracovníkov a rastu miezd v roku 2025 takmer o jednu miliardu eur viac,“ konštatujú analytici.

Dodávajú, že nebudú investície, ani opravy, ani efektívnosť vďaka digitalizácii a elektronizácii. Bude viac byrokratov, asistentiek, šoférov, referentov, ministerstiev, úradov, inštitúcií, agentúr či správnych rád. „Štát puchne a bobtná,“ píšu s tým, že vyberie o 700 miliónov eur viac na DPH, ale na platy minie o 900 miliónov eur viac.

Túto miliardu na mzdy si všimol aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. Je však dôležité poznamenať, že ide len o rozpočet, nie o reálne číslo, koľko ľudí v budúcom roku bude skutočne vo verejnej správe pracovať.

Teoreticky, ak vláda neobsadí 5-tisíc miest, ostane podľa analytika inštitútu Radovana Ďuranu počet zamestnancov na konci roka 2025 nezmenený. „Každopádne, toto nie je až taká dôležitá informácia ako rast výdavkov na kompenzácie zamestnancov, ktorý sa riadi pravidlom ‚minieme všetko, bez ohľadu na počet zamestnancov‘,“ vysvetľuje analytik.

„Čaká nás smutná budúcnosť, ale od socialistov sme nič iné ako rozdávanie nečakali. Minú aj tie peniaze, ktoré nemáme,“ uzatvárajú Dáta bez pátosu.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vníma plán ozdravenia verejných financií pozitívne

Objektívne treba skonštatovať, že súčasná vláda prevzala verejné financie po dvoch krízach v komplikovanom stave.

V prvom stanovisku k rozpočtu upozorňuje Rada na fakt, že pre avizované zníženie deficitu na tri percentá HDP podľa ministerstva financií chýbajú vyšpecifikované opatrenia v objeme 0,4 percenta HDP pre rok 2026 a až 1,9 percenta HDP vo volebnom roku 2027.

„Takto navrhovaná konsolidačná stratégia môže byť riziková z pohľadu politického cyklu,“ konštatuje inštitúcia na sociálnej sieti. Zároveň pri avizovanom cielenom deficite bude dlh podľa rezortu ešte mierne rásť na 60,5 percenta HDP. Podľa odhadov Rady aj z dôvodu nižších budúcich rastov by však na jeho okamžitú stabilizáciu bolo potrebné dosiahnuť deficit na úrovni zhruba 2,5 percenta HDP.

V roku 2025 bude podľa Rady rast čistých výdavkov o percento vyšší ako referenčný rast výdavkov podľa Európskej komisie. Uvádza, že podľa rezortu financií budú po implementovaní balíčka opatrení nové výdavky zaťažovať verejné financie v objeme najmenej 0,3 percenta HDP, zvyšných 0,3 percenta HDP tvorí rezerva na nepriaznivý vývoj.

Aj vzhľadom na dodatočne potrebnú konsolidáciu a možné riziká celkového výnosu balíčka opatrení Rada apeluje, aby sa rezerva nepoužila na nové výdavky. „Najmä z dôvodu nových DPH výnimiek boli opatrenia v balíčku viac nasmerované na zdanenie ekonomickej aktivity, čo môže spôsobiť zníženie rastového potenciálu ekonomiky a tým aj nižšie rozpočtové príjmy,“ dodáva inštitúcia s dôvetkom, že verejnosti svoje hodnotenie rozpočtu poskytne ešte pred jeho prerokovaním v parlamente.