Petržalka si dala na tento zámer vypracovať aj štúdiu vykonateľnosti. Z nej vyplynulo, že celková suma za realizáciu danej prekládky by vyšla na približne štyri milióny eur. Na jej zaplatení by sa okrem Petržalky a distribučnej spoločnosti malo podieľať aj hlavné mesto, ktorému by sa podľa Hrčku zhodnotili pozemky.
Okolo vedenia vysokého napätia platí totiž 40-metrová ochranná zóna, v rámci ktorej nemožno vykonávať žiadnu činnosť bez súhlasu správcu. Trpí tým napríklad okolie Topoľčianskej ulice, kde bol viackrát zámer postaviť parkovací dom, ktorý by výrazne pomohol statickej doprave v tejto oblasti. Pre ochrannú zónu nebola žiadna takáto výstavba možná.
Po prekládke by to pomohlo aj iným častiam. Magistrát sa zámeru nebráni a podľa vyjadrení z tlačového oddelenia hlavného mesta si vedia predstaviť aj diskusiu o finančnej spoluúčasti. Uvítala by to aj distribučná spoločnosť, ktorá má s údržbou káblov nad Veľkým Draždiakom značné náklady. Pred každou letnou sezónou vykonáva ich dôslednú kontrolu.
Starosta by v tejto téme privítal referendum
Prekládka vysokého napätia by mala mestskú časť stáť 1,5 milióna eur plus náklady navyše, ak by práce na jej preložení prekročili spomínanú štvormiliónovú sumu.
„Sme si vedomí, že je to veľký balík peňazí, rovnako ako si uvedomujeme citlivosť tejto diskusie. Preto by sme chceli získať od obyvateľov jasný mandát, ako k tejto téme pristupovať,“ uviedol starosta s tým, že najlepším spôsobom, ako získať názor Petržalčanov, je vypísať miestne referendum. To by podľa Hrčku stálo mestskú časť ďalších 60- až 80-tisíc eur. Súčasťou by mohli byť otázky aj na iné komunálne témy.
S tým však mali problém miestni poslanci. Ako upozornili, referendá o lokálnych témach neboli úspešné ani v menších samosprávach. V Petržalke by totiž k urnám muselo prísť viac ako 30 percent oprávnených voličov, čo je približne 30-tisíc ľudí.
Vedenie mestskej časti však považuje referendum za najlegitímnejší a najreprezentatívnejší spôsob, ako zistiť vôľu Petržalčanov, hoci si uvedomuje aj spomínané riziká.
„Ak sa máme rozhodovať o použití sumy 1,5 milióna eur na tento účel, náklady na usporiadanie priameho hlasovania vo výške 80-tisíc nevnímam ako vysoké. Ak by totiž aj ľudia k referendu neprišli a nebolo by úspešné, je jasné, že ich to netrápi a sumu 1,5 milióna môžeme radšej použiť inde,“ uviedol starosta Hrčka.
Nakoniec však pripustil, že mestská časť zámer prekládky najskôr prerokuje s obyvateľmi na verejných diskusiách. Tie zorganizuje tak, aby bol zámer vydiskutovaný v každej petržalskej lokalite.
Prvé stretnutie prebehne v pondelok 14. 10. v Dome kultúry Lúky. Následná schôdzka v lokalite Háje sa uskutoční o týždeň, v utorok 22. 10. v Dome kultúry Zrkadlový háj, no a posledné stretnutie na Dvoroch sa zrealizuje vo štvrtok 24. 10. v Základnej škole na Nobelovom námestí. Všetky stretnutia začnú o 18:00.
Mestská časť by na nich chcela predstaviť viaceré podrobnosti, zodpovedať nejasnosti a zároveň si vypočuť názor Petržalčanov. Ich vôľa by sa tak mala stať základom rozhodnutia pre miestnych poslancov.
Viacerí Petržalčania majú obavy
Stretnutiam s občanmi predchádza už niekoľko dní intenzívna debata na sociálnych sieťach. Obyvatelia Petržalky totiž majú obavy, aby sa po preložení veľmi vysokého napätia nestal z Veľkého Draždiaka raj pre developerov alebo aby obľúbené jazero neoplotili a nespoplatnili.
Obe možnosti však vedenie mestskej časti odmieta. Veľkú časť pozemkov okolo Veľkého Draždiaka vlastnia štátny podnik Lesy Slovenskej republiky a hlavné mesto, ktoré spoplatnenie odmietajú. A nehrozí ani ich odpredaj. Práve naopak, Petržalka minulý rok súkromné pozemky v tejto časti získala do svojho vlastníctva. Ide o pozemky v okolí tenisovej haly.
Na južnej strane jazera však už dlhšie existujú dva stavebné zámery. Jedným z nich sú Tri vŕby na mieste Ústavu lekárskej kozmetiky, tým druhým je Južná pláž, ktorá má vyrásť medzi zdravotníckym zariadením Medissimo a bývalým hotelom Bonbón.
V prípade splnenia všetkých podmienok a získania záväzného stanoviska zo strany hlavného mesta môže mestská časť len skontrolovať, či sú dodržané všetky podmienky. „Veľa možností v tomto prípade nemáme. Obom zámerom nebráni ani problematické vysoké napätie, ani jeho ochranná zóna,“ uzatvára starosta Petržalky.
Ak by sa Petržalčania vyjadrili pozitívne k prekládke a následne by poslanci zámer schválili, z Veľkého Draždiaka by sa oficiálne mohla stať rekreačná zóna, čo by ešte viac prispelo k podpore športových a oddychových možností v tejto oblasti.
V prípade, že by verejné prerokovania nerozhodli, starosta stále pripúšťa na túto tému referendum. Musel by však presvedčiť aj väčšinu miestnych poslancov. A to celkom rýchlo, o samotnej prekládke sa totiž musí rozhodnúť najneskôr do marca budúceho roka.
