Strelcove góly ponechali nádej na prvenstvo v skupine

Neboli sme lepším mužstvom. Švédi nás prestrieľali, mali oveľa viac gólových príležitostí. Po 35 minútach sme si mohli povedať, že za posledných päť rokov nás v domácom prostredí takto točili len Chorváti v Trnave v septembri 2019 a Česi na Tehelnom poli o rok neskôr. V oboch prípadoch z toho boli jasné prehry (0:4 a 1:3).

Teraz sa však ukázala sila a sebavedomie Calzonovho tímu. Dvihol hlavu, otriasol sa podobne ako vlani v Porte s Portugalskom či v marci v Osle proti Nórom a zabránil črtajúcej sa pohrome.

Kulusevski ako severný víchor

Mementom súboja so Švédmi je skutočnosť, že kým sme sa dostali k tomu, čo sme chceli hrať, uplynula vyše polhodina, skóre bolo 0:2 a mohlo byť aj horšie. Potvrdilo sa, že protivník bude mať podstatne rozdielnu kvalitu oproti zvyšku skupiny.

Tréner Tomasson vytiahol rozostavenie 3 – 5 – 2, ale s mimoriadne agresívnym pressingom, ktorým na dlhé minúty premenil našu rozohrávku na ničotnú, utlmil akékoľvek predstavy o nápore a podkuroval našej obrane. Švédi získavali lopty na našej polovici, po jej zisku boli nesmierne variabilní a vďaka dvojici Dejan Kulusevski – Viktor Gyökeres aj mimoriadne nebezpeční.

Tomasson vedel, kto je našou kľúčovou figúrkou. Stanovi Lobotkovi prisúdil osobného strážcu Yasina Ayariho a razom sme stratili vyvažujúci faktor rozohrávky a toku akcií. Švédi udivovali dôrazom a početnosťou v útočení, mali výborný pohyb. Medzi 20. – 35. minútou vygradovali útočené manévre, ľahko prenikali do pokutového územia. Výsledkom bolo šesť gólových šancí a dve presné koncovky.

Nevedeli sme zastaviť žltú lavínu: po úniku Gyökeresa z ľavej strany zblokoval Kulusevskeho strelu Bénes; Kulusevski o chvíľu skvelo nacentroval medzi našich stopérov len okamih nestráženému Gyökeresovi, ktorý hlavou mieril z čistej pozície nad.

O dve minútky neskôr udržal Gyökeres loptu napriek Vavrovmu tlaku, poslal do šestnástky presnú prihrávku a Kulusevskeho „obaľovačka“ tesne minula pravú žrď; o ďalších 60 sekúnd sa Kulusevski prehnal cez brániacich hráčov vrátane Škriniara až na zadnú čiaru, našťastie Vavro odvrátil prihrávku putujúcu popri Rodákovi pred opustenú bránu. 

Čo viselo vo vzduchu, to aj padlo: najskôr sa Kulusevski dostal vnútri šestnástky k ďalšej strele, ktorú zrazil Béne k Ayarimu a Lobotkov bodyguard trafil z 15 metrov parádne pod brvno. V 32. minúte sa po narážačke so Salétrosom dostal do obrovskej šance Gyökeres a aj keď Rodák čaroval, ľavý wingback Ken Sema poľahky dorazil na 2:0.

Ak by o tri minútky neskôr po ďalšej narážačke s Gyökeresom trafil lepšie Kulusevski, bol by z toho zrejme technický knokaut. Severný vietor sa zdal byť obzvlášť krutý.

Zachránil nás Rodák

Ak sa meno Kulusevskeho objavuje pri všetkom podstatnom, nie je to omyl. Hral vynikajúco, vitálne, s energiou, všetko robil v rýchlosti, bez otáľania. Ťahal akcie sprava, zľava, stredom, kombinoval, náramne si rozumel s Gyökeresom.

Švédi však nevyužili fázu, v ktorej mohli uzavrieť zápas. Záverečných desať minút prvého polčasu sa hralo podstatne častejšie na ich polovici. Ako keby prepálili tempo, spomalili a naši to využili.

Konečne sme vytiahli vysoký pressing a vďaka nemu sme vyťažili kontaktný gól do šatne. Ponúkol nám ho brankár Johansson, ktorý mal dovtedy iba jeden vážnejší zákrok pri akcii a strele Haraslína a v samom úvode mu na bránkovej čiare pomohol pri Strelcovej hlavičke stopér Douglas.

Johansson pokazil jednoduchú rozohrávku, pravačkou poslal loptu priamo na kopačku Haraslína, ktorého pokus bol zblokovaný, Johansson ešte vyrazil aj tečovanú strelu Dudu, ale pred Dávidom Strelcom už zívala len prázdna brána.

Mal to byť signál pre druhý polčas. V jeho úvode sme však znovu horeli v zadných radoch: šancu mal najskôr Karlstrom, v 48. minúte vyrazil excelentný Rodák strelu Gyökeresa a zlikvidoval aj dorážky Kulusevskeho so Semom.

Korunu švédskej neefektivite nasadil superstrelec Sportingu Lisabon Gyökeres, keď sa po prihrávke Kulusevskeho rútil na Rodáka, ale lobom zasiahol iba brvno.

Ofenzívni ťahúni Švédska sa prezentovali vo výbornom svetle, chýbala im len gólová odozva. Po Gyökeresovej šanci sa hra vyrovnala a nový esprit našej ofenzívy umocnil nečakane švédsky tréner.

Po hodine hry vytiahol z lavičky skúseného Victora Lindelofa, ktorý nahradil Douglasa a nečakanou neistotou, vyplývajúcou určite z nedávneho zranenia, ponúkol platformu pre čoraz silnejšie útoky z Hanckovej a Haraslínovej strany.

Strelec zariadil remízu

Naši to patrične využívali a práve Haraslín zohral najdôležitejšiu úlohu vo vyrovnávajúcom góle. Dvadsať minút pred koncom sa k nemu skrútila zrazená strela Suslova, Haraslín si loptu okamžite spracoval, ľavačkou vypálil a Strelec stihol zmeniť smer tvrdej strely do siete.

Až do konca sa hralo o víťazstvo, obojstranne, v plnom nasadení. Švédsku príležitosť na mat nevyužil Eliasson, našu v 89. minúte Haraslín, ktorý bol opätovne lídrom ofenzívy a jasne v nej prevýšil opätovne nevýrazného Suslova.

Parádnej typickej strele s pravačkou spoza šestnástky chýbalo pár centimetrov. Potvrdilo sa, že švédska obrana ešte nie je zohratá a pevná a že to vieme využiť. O to viac škoda, že sa v prvom polčase hralo pred Johanssonovou bránou tak málo...  

Francesca Calzonu potešilo, že mužstvo ukázalo srdce, bojovnosť, že sa nezlomilo a výkon v druhom polčase vystupňovalo. Výborne zachytal Rodák, hoci dvakrát inkasoval. Vavro zvládol súboj napriek rýchlej žltej karte, najmä v druhom polčase bol dôrazný, rýchly, pohotový. Podobne veliteľ obrany Škriniar, aj keď v Paríži hrá minimálne.

Vpredu sa presadili Haraslín so Strelcom, ktorý v koncovke zatienil Gyökeresa a pre ktorého bude dvojgólový zápas určite pamätným (obzvlášť preto, že doteraz sme dali Švédom v siedmich vzájomných zápasoch len dva góly).

Menej bolo cítiť Dudu, ešte menej sa darilo Suslovovi. Lobotka musel veľa improvizovať, nedostal sa do svojich typických akcií, podobne na ľavej strane Hancko, pretože súper sa podľa očakávania pripravil na našich herných ťahúňov. Vyzdvihnúť možno aj lepšiu kompaktnosť našich v druhom polčase.

Prvá tretina zápasu určite ponúkne trénerovi Calzonovi materiál na analýzu a premýšľanie, pretože – ak si odmyslíme raketovo rýchly gól Rakúšana Baumgartnera – už dlho nás nikto nezaskočil takým nástupom ako Švédsko.

Na Tehelnom poli to bol výborný zápas s mnohými premenami, s obojstranne silnými momentmi aj nedostatkami. Neprehrali sme s disponovaným súperom, ktorého kvalita stúpa. Lepšie mužstvo nevyhralo, ale na to sa už nikto nebude pýtať. Úloha pre sokolov je teraz jasná: dosiahnuť v pondelok tri body v Baku proti Azerbajdžanu a 16. novembra vyzvať Švédov v Štokholme v priamom súboji o prvé miesto v skupine.