Preskočiť na obsah
  |  

Počet voľne žijúcich zvierat za uplynulých 50 rokov klesol o 73 percent

Najväčší pokles zaznamenali v Latinskej Amerike, Karibiku a Afrike, pričom najmenej postihnuté boli oblasti strednej Ázie a Európy. Tento trend je spôsobený úbytkom lesov, suchom a zmenami klímy, čo ovplyvňuje prežitie mnohých živočíšnych druhov.

Podľa najnovšej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa počet voľne žijúcich zvierat na celom svete znížil o alarmujúcich 73 percent za obdobie od roku 1970 do 2020. 

Podľa správy „Living Planet Report“ sa populácie sladkovodných, suchozemských a morských živočíchov výrazne znížili, pričom sladkovodné druhy zaznamenali najväčší pokles o 85 percent. Hoci niektoré druhy ako gorily horské vo východnej Afrike či zubry v strednej Európe zaznamenali pozitívny trend, celkový stav populácií je alarmujúci.

WWF upozorňuje, že straty biodiverzity majú závažné dôsledky nielen pre ekosystémy, ale aj pre ľudské zdravie, klimatickú stabilitu a globálnu ekonomiku. Vedci preto varujú, že je potrebné okamžite riešiť environmentálne problémy, aby sme predišli ďalšiemu zhoršovaniu stavu planéty.

(mm)

  |  

Izrael vyhlásil v pohraničí s Libanonom päť nových uzavretých vojenských zón

Zákaz vstupu od sobotňajšej 20:00 platí pre okolie dedín typu mošav Zar'it, Šomera, Štula, Netu'a a Even Menachem v severnom Izraeli.

Izrael minulý týždeň začal pozemné vojenské operácie v južnom Libanone ako ďalšiu fázu dlhodobého konfliktu s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh.

Libanonské hnutie a izraelská armáda pritom ostreľovali pozície v pohraničí prakticky každý deň od vlaňajšieho októbra, keď Izrael začal v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v odvete za palestínsky teroristický vpád na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Situácia v Libanone prudko eskalovala v polovici septembra po explóziách tisícov komunikačných zariadení využívaných Hizballáhom a po následnom rozsiahlom bombardovaní pozícií Hizballáhu v Libanone, pri ktorom izraelská armáda zabila mnoho členov vedenia tohto hnutia vrátane jeho vodcu Hasana Nasralláha.

(tasr, afp)

  |  

Američania ostreľovali pozície Islamského štátu v Sýrii

Dôsledky útokov zatiaľ nie sú známe. Podľa Centrálneho velenia americkej armády (CENTCOM) však možno očakávať civilné obete.

Americké sily vykonali letecké nálety v piatok skoro ráno. CENTCOM o tom informovalo v sobotu, pričom na sociálnej sieti X uviedlo, že "nálety narušia schopnosť IS plánovať, organizovať a vykonávať útoky proti Spojeným štátom, ich spojencom, partnerom a civilistom" v regióne Blízkeho východu i mimo neho.

V rámci medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu pôsobí v Sýrii zhruba 900 vojakov americkej armády. Koalícia vznikla ešte v roku 2014, aby pomohla bojovať proti tejto extrémistickej skupine, ktorá ovládala v Sýrii aj Iraku rozsiahle územia, no v roku 2019 ju porazili.

V oboch zmienených krajinách však dodnes pôsobia tzv. spiace bunky IS. Koaličné jednotky v Iraku i Sýrii sa stali terčom desiatok útokov bezpilotných lietadiel a raketovej paľby. Americké sily taktiež vykonali viacero odvetných úderov proti militantným skupinám.

K ostreľovaniu dochádza na pozadí vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy a konfliktu medzi Izraelom a libanonskou proiránskou skupinou Hizballáh. S tým spojené násilie podľa AFP priťahuje militantov na celom Blízkom východe.

(tasr, AFP)

  |  

Mierové jednotky OSN odmietli žiadosť Izraela opustiť pozície na juhu Libanonu

Hovorca Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) Andrea Tenenti potvrdil, že Izrael požiadal o stiahnutie jednotiek z oblasti pozdĺž modrej línie, demarkačnej čiary medzi Izraelom a Libanonom, alebo až päť kilometrov od nej. 

„Bolo prijaté jednomyseľné rozhodnutie zostať," uviedol Tenenti.

Táto situácia nastala po tom, čo v piatok utrpeli dvaja členovia UNIFIL zo Srí Lanky zranenia, keď izraelská armáda spustila paľbu v blízkosti základne UNIFIL v Naqoure.

Izraelská armáda tvrdí, že jej vojaci reagovali na hrozbu, ktorú zaznamenali 50 metrov od základne, a dodala, že bude ďalej skúmať okolnosti tohto incidentu, informuje denník The Guardian.

(mm)

  |  

Bývalý škótsky premiér Alex Salmond zomrel vo veku 69 rokov

Podľa stanice BBC skolaboval po tom, čo predniesol prejav na medzinárodnej konferencii v Severnom Macedónsku. Úctu mu vzdali viacerí britskí politici.

Salmond viedol škótsku vládu v rokoch 2007 až 2014. Dvakrát bol predsedom Škótskej národnej strany (SNP), a to v rokoch 1990 až 2000 a 2004 až 2014. SNP priviedol k moci v roku 2007, keď vyhrala voľby do škótskeho parlamentu.

Pripisuje sa mu zásluha za to, že počas kampane pred referendom v roku 2014 dosiahla podpora nezávislosti Škótska od Spojeného kráľovstva rekordnú úroveň. Škóti referendum vtedy väčšinovo odmietli, čo malo za následok odstúpenie Salmonda z funkcie prvého ministra.

Britský premiér Keir Starmer vzdal Salmondovi hold a označil ho za „monumentálnu osobnosť" škótskej a britskej politiky. "Zanecháva po sebe trvalý odkaz. Ako prvému ministrovi Škótska mu veľmi záležalo na škótskom dedičstve, histórii a kultúre, ako aj na komunitách, ktoré zastupoval," uviedol Starmer.

Na správu o smrti reagoval aj škótsky expremiér Humza Yousaf. „S Alexom sme sa v posledných rokoch, samozrejme, nezhodli, ale niet pochýb o jeho obrovskom prínose pre škótsku a britskú politiku. Vyjadrujem úprimnú sústrasť jeho rodine a priateľom," napísal v príspevku na sociálnej sieti X politik SNP.

Za „veľkú" osobnosť politiky ho označil aj bývalý britský konzervatívny premiér Rishi Sunak. „Hoci som s ním nesúhlasil v otázke ústavy, nedalo sa mu uprieť jeho umenie v diskusiách ani jeho vášeň pre politiku. Nech odpočíva v pokoji," napísal na sociálnej sieti X.

Salmonda v minulosti obvinilo zo sexuálneho obťažovania viacero žien vrátane jednej poslankyne SNP. Trestných činov sa podľa nich dopustil v období, keď pôsobil vo funkcii škótskeho premiéra. Zo strany SNP vystúpil v dôsledku týchto obvinení v roku 2018. O dva roky neskôr bol na základe súdneho procesu zbavený všetkých obvinení. Po vystúpení z SNP založil novú stranu Alba.

(tasr, bbc)

  |  

Nórsko po zvýšení stupňa teroristického ohrozenia zavádza kontroly na svojich hraniciach

Táto severská krajina nie je členom EÚ, ale patrí do európskeho schengenského priestoru. Nové opatrenie potrvá do 22. októbra.


Nórska tajná služba PST ešte 8. októbra rozhodla o vyhlásení druhého najvyššieho stupňa teroristického ohrozenia z celkového počtu päť. Dôvodom bolo narastajúce riziko útokov namierených najmä proti Židom a Izraelčanom. Na základe tohto opatrenia začali zvyčajne neozbrojení nórski policajti nosiť zbrane.

Zavedenie dočasných kontrol na hraniciach podľa polície súvisí s bližšie nešpecifikovanými hrozbami a so stupňom ohrozenia zvýšeným z „mierneho" na „vysoký". Nové kontroly sa však nebudú týkať všetkých cestujúcich a nie je dôvod očakávať zdržania na hraničných priechodoch, uistila polícia.

Nórsko je súčasťou schengenského priestoru, ktorý za normálnych okolností umožňuje cestovanie bez kontrol na vnútorných hraniciach. Nórsko má pozemné hranice so Švédskom a Fínskom. Obe sú členskými štátmi EÚ aj schengenu.

Švédsko zvýšilo stupeň pohotovosti na druhý najvyšší už v auguste minulého roka po incidentoch pálenia koránu, ktoré pobúrili moslimov a vyvolali aj hrozby zo strany džihádistov.

(tasr, ap)