Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump podľa prieskumu zvládne riešenie vojen lepšie ako Harrisová

Voliči v kľúčových štátoch americkej Únie si myslia, že republikánsky kandidát Donald Trump zvládne riešenie vojny na Ukrajine a ozbrojených konfliktov na Blízkom východe lepšie ako jeho protikandidátka za demokratov Kamala Harrisová.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý si objednal denník Wall Street Journal (WSJ) v siedmich štátoch USA, kde sa zrejme rozhodne o výsledku prezidentských volieb vypísaných na 5. novembra.

Na otázku, ktorý kandidát by lepšie vyriešil problém vojny na Ukrajine, uviedlo 50 percent respondentov Trumpa a 39 percent Harrisovú. Skupina 48 percent opýtaných preferovala aj Trumpov prístup ku konfliktom na Blízkom východe, zatiaľ čo Harrisovej dalo prednosť 33 percent opýtaných.

BBC poznamenala, že zahraničná politika je pre voličov v USA len zriedka hlavnou témou pri rozhodovaní vo voľbách. Na otázku, kto by sa mal stať prezidentom, nedokázali dať jasnú odpoveď respondenti v žiadnom zo siedmich rozhodujúcich štátov.

Trumpov postoj však oslovuje väčší počet nezaradených/nezávislých voličov - teda tých, ktorí nie sú členmi ani Republikánskej, ani Demokratickej strany: medzi nimi takmer polovica podporuje Trumpov prístup v otázke rusko-ukrajinskej vojny a približne tretina schvaľuje Harrisovej pozície.

Vo svojej kampani Trump často hovorí, že keď bol on prezidentom, na svete neboli žiadne vojny. WSJ však upozorňuje, že Trump zveličuje, pretože vojny boli aj počas jeho mandátu, len pritiahli menšiu pozornosť médií.

Exprezident už opakovane deklaroval, že ak vyhrá nadchádzajúce voľby, vojna na Ukrajine sa skončí ešte pred jeho nástupom do úradu. Ako to dosiahne, nespresnil.

Trump je známy tým, že s obdivom hovorí o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zatiaľ čo o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa vyjadruje kriticky.

Na televíznej debate s Harrisovou, ktorá sa konala 10. septembra, sa Trump vyhýbal odpovedi na otázku, či je presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny je v záujme Spojených štátov. Jeho kandidát na viceprezidenta J.D. Vance zasa pred časom navrhol, aby si Rusko ponechalo všetky ukrajinské územia, ktoré obsadilo, a zabezpečilo, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Prieskum, ktorého výsledky zverejnil WSJ, sa uskutočnil od 28. septembra do 8. októbra vo Wisconsine, Michigane, Pensylvánii, Georgii, Severnej Karolíne, Arizone a Nevade. Na otázky o zahraničnej politike odpovedalo 2100 respondentov.

(tasr, bbc, wsj)

Minúta  |  

Českí policajti namerali vodičovi takmer šesť promile

Päťdesiatpäťročný vodič nebezpečne kľučkoval medzi pruhmi a ohrozoval protiidúce autá. Svedok, ktorý jeho jazdu nakrútil, okamžite upozornil políciu.

Po zastavení vodiča hliadka zistila, že mal v sebe takmer šesť promile alkoholu. „Pri kontrole sme očakávali vysoké hodnoty alkoholu, ale to, čo sme namerali, nám doslova vyrazilo dych,“ uviedol hovorca polície Bohumil Malášek.

Tento vodič pritom od začiatku roka šoféroval opitý už štyrikrát. Napriek tomu, že mal dvojročný zákaz šoférovania, si opäť sadol za volant. Po jazde so šiestimi promile mu policajti auto zabavili.

(mm)

Minúta  |  

Kremeľ: Výroky Harrisovej o Putinovi odhaľujú pohľad USA na svet

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v sobotu kritizoval demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú za jej nedávny výrok o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého v rozhlasovom rozhovore označila za vražedného diktátora.

Harrisová toto prirovnanie použila v komentári k tej časti najnovšej knihy amerického novinára Boba Woodwarda, v ktorej spomína aj udalosť, ako terajší republikánsky prezidentský kandidát a vtedajší prezident USA Donald Trump na vrchole pandémie poslal Putinovi do Ruska testy na COVID-19.

Trump i jeho volebný štáb medzičasom rozhodne popreli tvrdenie Woodwarda, podľa ktorého Trump Putinovi poslal covidové testy pre jeho osobnú potrebu a že vodca Kremľa Trumpa požiadal, aby to nikomu nepovedal.

Harrisová túto pasáž knihy komentovala 8. októbra na žiadosť novinára rozhlasovej stanice SiriusXM. S pobúrením vtedy upozornila, že kým sa "ľudia v Amerike snažili dostať k testom.... tento chlap ich posiela do Ruska vražednému diktátorovi pre jeho osobné použitie".

V rozhovore pre CBS News Harrisová charakterizovala rovnakými slovami ako Putina aj lídrov Číny a Severnej Kórey.

Peskov v sobotu tieto Harrisovej výroky komentoval konštatovaním, že "urážky sa stali podstatou amerického modelu medzinárodných vzťahov".

„Zdá sa, že najvyšší politický establishment v Spojených štátoch absorboval túto politickú kultúru. Toto je v skutočnosti pravdepodobne podstata samotného modelu medzinárodných vzťahov, ktorý sa snažia vnútiť celému svetu, a toho istého modelu, ktorý sa svetovej väčšine začína čoraz menej páčiť," vyhlásil Dmitrij Peskov v rozhovore pre prokremeľského novinára Pavla Zarubina zverejnenom aj na sieti Telegram.

Reuters vo svojej správe pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi klesli na úroveň nevídanú od čias kubánskej raketovej krízy v roku 1962, pričom jedna krajina druhej opakovane odkazuje, aby prestala komentovať jej vnútornú politiku.

Spojené štáty na to Rusko vyzvali vo februári a potom znova v septembri, keď Putin naznačil, že ako prezidenta USA uprednostňuje Harrisovú pred Trumpom - údajne pre jej nákazlivý smiech. Tento výrok následne podnietil ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova ku komentáru, že Putin vo svojich verejných vyhláseniach „často žartuje".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Počet voľne žijúcich zvierat za uplynulých 50 rokov klesol o 73 percent

Najväčší pokles zaznamenali v Latinskej Amerike, Karibiku a Afrike, pričom najmenej postihnuté boli oblasti strednej Ázie a Európy. Tento trend je spôsobený úbytkom lesov, suchom a zmenami klímy, čo ovplyvňuje prežitie mnohých živočíšnych druhov.

Podľa najnovšej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sa počet voľne žijúcich zvierat na celom svete znížil o alarmujúcich 73 percent za obdobie od roku 1970 do 2020. 

Podľa správy „Living Planet Report“ sa populácie sladkovodných, suchozemských a morských živočíchov výrazne znížili, pričom sladkovodné druhy zaznamenali najväčší pokles o 85 percent. Hoci niektoré druhy ako gorily horské vo východnej Afrike či zubry v strednej Európe zaznamenali pozitívny trend, celkový stav populácií je alarmujúci.

WWF upozorňuje, že straty biodiverzity majú závažné dôsledky nielen pre ekosystémy, ale aj pre ľudské zdravie, klimatickú stabilitu a globálnu ekonomiku. Vedci preto varujú, že je potrebné okamžite riešiť environmentálne problémy, aby sme predišli ďalšiemu zhoršovaniu stavu planéty.

(mm)

Minúta  |  

Izrael vyhlásil v pohraničí s Libanonom päť nových uzavretých vojenských zón

Zákaz vstupu od sobotňajšej 20:00 platí pre okolie dedín typu mošav Zar'it, Šomera, Štula, Netu'a a Even Menachem v severnom Izraeli.

Izrael minulý týždeň začal pozemné vojenské operácie v južnom Libanone ako ďalšiu fázu dlhodobého konfliktu s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh.

Libanonské hnutie a izraelská armáda pritom ostreľovali pozície v pohraničí prakticky každý deň od vlaňajšieho októbra, keď Izrael začal v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v odvete za palestínsky teroristický vpád na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Situácia v Libanone prudko eskalovala v polovici septembra po explóziách tisícov komunikačných zariadení využívaných Hizballáhom a po následnom rozsiahlom bombardovaní pozícií Hizballáhu v Libanone, pri ktorom izraelská armáda zabila mnoho členov vedenia tohto hnutia vrátane jeho vodcu Hasana Nasralláha.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Američania ostreľovali pozície Islamského štátu v Sýrii

Dôsledky útokov zatiaľ nie sú známe. Podľa Centrálneho velenia americkej armády (CENTCOM) však možno očakávať civilné obete.

Americké sily vykonali letecké nálety v piatok skoro ráno. CENTCOM o tom informovalo v sobotu, pričom na sociálnej sieti X uviedlo, že "nálety narušia schopnosť IS plánovať, organizovať a vykonávať útoky proti Spojeným štátom, ich spojencom, partnerom a civilistom" v regióne Blízkeho východu i mimo neho.

V rámci medzinárodnej koalície proti Islamskému štátu pôsobí v Sýrii zhruba 900 vojakov americkej armády. Koalícia vznikla ešte v roku 2014, aby pomohla bojovať proti tejto extrémistickej skupine, ktorá ovládala v Sýrii aj Iraku rozsiahle územia, no v roku 2019 ju porazili.

V oboch zmienených krajinách však dodnes pôsobia tzv. spiace bunky IS. Koaličné jednotky v Iraku i Sýrii sa stali terčom desiatok útokov bezpilotných lietadiel a raketovej paľby. Americké sily taktiež vykonali viacero odvetných úderov proti militantným skupinám.

K ostreľovaniu dochádza na pozadí vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy a konfliktu medzi Izraelom a libanonskou proiránskou skupinou Hizballáh. S tým spojené násilie podľa AFP priťahuje militantov na celom Blízkom východe.

(tasr, AFP)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.