Trump podľa prieskumu zvládne riešenie vojen lepšie ako Harrisová

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý si objednal denník Wall Street Journal (WSJ) v siedmich štátoch USA, kde sa zrejme rozhodne o výsledku prezidentských volieb vypísaných na 5. novembra.

Na otázku, ktorý kandidát by lepšie vyriešil problém vojny na Ukrajine, uviedlo 50 percent respondentov Trumpa a 39 percent Harrisovú. Skupina 48 percent opýtaných preferovala aj Trumpov prístup ku konfliktom na Blízkom východe, zatiaľ čo Harrisovej dalo prednosť 33 percent opýtaných.

BBC poznamenala, že zahraničná politika je pre voličov v USA len zriedka hlavnou témou pri rozhodovaní vo voľbách. Na otázku, kto by sa mal stať prezidentom, nedokázali dať jasnú odpoveď respondenti v žiadnom zo siedmich rozhodujúcich štátov.

Trumpov postoj však oslovuje väčší počet nezaradených/nezávislých voličov – teda tých, ktorí nie sú členmi ani Republikánskej, ani Demokratickej strany: medzi nimi takmer polovica podporuje Trumpov prístup v otázke rusko-ukrajinskej vojny a približne tretina schvaľuje Harrisovej pozície.

Vo svojej kampani Trump často hovorí, že keď bol on prezidentom, na svete neboli žiadne vojny. WSJ však upozorňuje, že Trump zveličuje, pretože vojny boli aj počas jeho mandátu, len pritiahli menšiu pozornosť médií.

Exprezident už opakovane deklaroval, že ak vyhrá nadchádzajúce voľby, vojna na Ukrajine sa skončí ešte pred jeho nástupom do úradu. Ako to dosiahne, nespresnil.

Trump je známy tým, že s obdivom hovorí o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zatiaľ čo o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa vyjadruje kriticky.

Na televíznej debate s Harrisovou, ktorá sa konala 10. septembra, sa Trump vyhýbal odpovedi na otázku, či je presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny je v záujme Spojených štátov. Jeho kandidát na viceprezidenta J.D. Vance zasa pred časom navrhol, aby si Rusko ponechalo všetky ukrajinské územia, ktoré obsadilo, a zabezpečilo, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Prieskum, ktorého výsledky zverejnil WSJ, sa uskutočnil od 28. septembra do 8. októbra vo Wisconsine, Michigane, Pensylvánii, Georgii, Severnej Karolíne, Arizone a Nevade. Na otázky o zahraničnej politike odpovedalo 2100 respondentov.

(tasr, bbc, wsj)