Preskočiť na obsah
  |  

Spomalenie predlžovania života. Dožiť sa 100 rokov bude pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľné, tvrdí štúdia

Podľa novej štúdie publikovanej v časopise Nature Aging sa obdobie rýchleho predlžovania ľudského života skončilo.

Hoci v priebehu 20. storočia v dôsledku medicínskych a technologických pokrokov priemerná dĺžka života vo vyspelých krajinách vzrástla o približne 30 rokov, v 21. storočí sa toto tempo výrazne spomalilo.

Autori štúdie sa zamerali na krajiny s najdlhšie žijúcimi populáciami, ako sú Francúzsko, Švédsko, Švajčiarsko a Španielsko, a zistili, že len veľmi malý počet ľudí sa dožije 100 rokov. Predpokladá sa, že menej ako 15 percent žien a len 5 percent mužov narodených v roku 2019 má šancu prekonať túto vekovú hranicu.

Štúdia vychádza z údajov z rokov 1990 až 2019 a poukazuje na to, že éra prudkého rastu nádeje na vysoké dožitie sa pravdepodobne skončila. Zatiaľ čo v 20. storočí významne klesala úmrtnosť detí, čo prispelo k predlžovaniu života, dnes už nové objavy v medicíne nemajú rovnaký účinok.

Autor štúdie Jay Olshansky, profesor epidemiológie a bioštatistiky na University of Illinois, vysvetľuje, že aj keď technológie stále prispievajú k predlžovaniu života, účinky týchto inovácií sa znižujú a nepredlžujú život v rovnakom tempe ako predtým. „Stále dokážeme predĺžiť ľudský život, ale je to omnoho pomalšie než v minulých desaťročiach,“ uviedol Olshansky.

Štúdia tiež upozorňuje, že tento fenomén ovplyvňuje aj krajiny ako Česko a Slovensko, ktoré sa ešte len snažia dobehnúť najvyspelejšie štáty. Priemerná dĺžka života na Slovensku v roku 2023 je pre mužov približne 74 rokov a pre ženy 81 rokov. Pred 50 rokmi, v roku 1973, bola táto hodnota nižšia: muži sa dožívali okolo 67 rokov a ženy okolo 73 rokov, vyplýva z údajov.

(mm)

  |  

Blanár: Evakuácia z Libanonu patrila k historicky najväčším operáciám

Ministerstvo zahraničných vecí realizovalo v súvislosti s eskaláciou konfliktu z Gazy do južného Libanonu jednu z najväčších logistických evakuačných operácií v histórii Slovenskej republiky.

V TASR TV to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Slovensko má v Bejrúte zastupiteľský úrad, ale v Libanone žije aj množstvo ďalších Slovákov. Keď sa objavili signály, že konflikt z Gazy môže postupne eskalovať až do Libanonu, ministerstvo podľa Blanára začalo pracovať na prípravách evakuácie.

„Spoločne s ministerstvom obrany a vnútra sme zorganizovali vojenský aj civilný vládny špeciál," povedal s tým, že o pomoc v tejto súvislosti požiadali Slovensko aj viaceré ďalšie krajiny vrátane Českej republiky a USA. „Je to dôkaz toho, že Slovensko je rešpektovanou a spoľahlivou krajinou, keď sa na nás obrátia pri tak závažnej veci, ako je evakuácia občanov jednotlivých krajín," dodal.

Palestínske radikálne hnutie Hamas 7. októbra 2023 zaútočilo na juh Izraela, ktorý reagoval pozemnou vojenskou operáciou v Pásme Gazy. „Teraz sa konflikt prenáša do susednej krajiny a tou je Libanon," konštatoval Blanár. Poukázal na veľké množstvo priamych civilných obetí a ďalšie, ktoré pribúdajú v dôsledku chýbajúcej zdravotnej starostlivosti, nedostatku liekov a základných potravín.

Za jediné trvalo udržateľné riešenie situácie považuje Blanár dvojštátny model, kde by na jednej strane arabské štáty uznali Izrael a na druhej strane by bola rovnako uznaná aj Palestína. „Slovenská republika ako nástupnícky štát po Československu uznáva Palestínu už od roku 1988," pripomenul Blanár. „Teraz čakáme na ostatné krajiny, ktoré hovoria o dvojštátnom riešení, aby rovnako uznali Palestínu," podčiarkol.

(tasr)

  |  

V Nemecku evakuovali štvrť Hamburgu po náleze bomby z druhej svetovej vojny

Hasiči krátko po polnoci na sociálnych sieťach uviedli, že sa ju podarilo zneškodniť.

Niekoľko tisíc ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy, zatiaľ čo polícia vyprázdnila miestne bary a reštaurácie. Nález bomby ovplyvnil aj železničnú dopravu na miestnej stanici, ktorá je počas víkendov mimoriadne vyťažená. Bomba sa našla počas stavebných prác v areáli základnej školy, ozrejmila DPA.

Hamburská polícia v nedeľu nadránom vyhlásila, že bezpečnostné opatrenia hasičského zboru sa postupne rušia.

V Nemecku sú nálezy nevybuchnutej munície z druhej svetovej vojny pomerne bežné. Väčšinu z nich však pyrotechnici zneškodnia bez problémov.

(tasr, dpa)

  |  

Počas núdzového pristávania lietadla v ruskom Jakutsku zahynul jeden pasažier

Lietadlo núdzovo pristálo približne 1,5 kilometra od mesta Oljokminsk.

„Na palube lietadla sa nachádzalo päť osôb vrátane troch členov posádky a dvoch pasažierov. (…) Nanešťastie, jeden z pasažierov v dôsledku nehody zahynul," uvádza tlačové oddelenie ministerstva.

Podľa predbežných informácií bola príčinou núdzového pristátia porucha motora a jeho následné zlyhanie, uviedla východosibírska prokuratúra na platforme Telegram.

Lietadlo sovietskej výroby, ktoré lieta zo spevnených aj nespevnených letísk, sa podľa ruských médií vyrábalo v malých sériách medzi rokmi 2000 až 2009.

(tasr, reuters, tass)

  |  

Pri izraelských útokoch severne od Bejrútu zahynulo najmenej 15 osôb

Najmenej 15 ľudí zahynulo počas izraelských útokov na tri oblasti, ktoré sa nachádzajú mimo tradičných lokalít spájaných s militantným hnutím Hizballáh, uviedlo v sobotu libanonské ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo ozrejmilo, že počas útokov na tri obce severne od hlavného mesta Bejrút zahynulo najmenej 15 osôb a ďalších 37 utrpelo zranenia.

Izrael minulý týždeň začal aj pozemné vojenské operácie v južnom Libanone v rámci dlhodobého konfliktu s Iránom podporovaným Hizballáhom.

Libanonské hnutie a izraelská armáda pritom ostreľovali svoje pozície v pohraničí od vlaňajšieho októbra, keď Izrael začal v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v odvete za palestínsky teroristický vpád na juh Izraela 7. októbra 2023.

(tasr, afp)

  |  

Trump podľa prieskumu zvládne riešenie vojen lepšie ako Harrisová

Voliči v kľúčových štátoch americkej Únie si myslia, že republikánsky kandidát Donald Trump zvládne riešenie vojny na Ukrajine a ozbrojených konfliktov na Blízkom východe lepšie ako jeho protikandidátka za demokratov Kamala Harrisová.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý si objednal denník Wall Street Journal (WSJ) v siedmich štátoch USA, kde sa zrejme rozhodne o výsledku prezidentských volieb vypísaných na 5. novembra.

Na otázku, ktorý kandidát by lepšie vyriešil problém vojny na Ukrajine, uviedlo 50 percent respondentov Trumpa a 39 percent Harrisovú. Skupina 48 percent opýtaných preferovala aj Trumpov prístup ku konfliktom na Blízkom východe, zatiaľ čo Harrisovej dalo prednosť 33 percent opýtaných.

BBC poznamenala, že zahraničná politika je pre voličov v USA len zriedka hlavnou témou pri rozhodovaní vo voľbách. Na otázku, kto by sa mal stať prezidentom, nedokázali dať jasnú odpoveď respondenti v žiadnom zo siedmich rozhodujúcich štátov.

Trumpov postoj však oslovuje väčší počet nezaradených/nezávislých voličov - teda tých, ktorí nie sú členmi ani Republikánskej, ani Demokratickej strany: medzi nimi takmer polovica podporuje Trumpov prístup v otázke rusko-ukrajinskej vojny a približne tretina schvaľuje Harrisovej pozície.

Vo svojej kampani Trump často hovorí, že keď bol on prezidentom, na svete neboli žiadne vojny. WSJ však upozorňuje, že Trump zveličuje, pretože vojny boli aj počas jeho mandátu, len pritiahli menšiu pozornosť médií.

Exprezident už opakovane deklaroval, že ak vyhrá nadchádzajúce voľby, vojna na Ukrajine sa skončí ešte pred jeho nástupom do úradu. Ako to dosiahne, nespresnil.

Trump je známy tým, že s obdivom hovorí o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, zatiaľ čo o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa vyjadruje kriticky.

Na televíznej debate s Harrisovou, ktorá sa konala 10. septembra, sa Trump vyhýbal odpovedi na otázku, či je presvedčený, že víťazstvo Ukrajiny je v záujme Spojených štátov. Jeho kandidát na viceprezidenta J.D. Vance zasa pred časom navrhol, aby si Rusko ponechalo všetky ukrajinské územia, ktoré obsadilo, a zabezpečilo, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Prieskum, ktorého výsledky zverejnil WSJ, sa uskutočnil od 28. septembra do 8. októbra vo Wisconsine, Michigane, Pensylvánii, Georgii, Severnej Karolíne, Arizone a Nevade. Na otázky o zahraničnej politike odpovedalo 2100 respondentov.

(tasr, bbc, wsj)