Hamas sa údajne usiloval o zapojenie Iránu a Hizballáhu do útoku z 7. októbra

Izraelská armáda získala počas bojov v Pásme Gazy dokumenty, ktoré odhaľujú snahu Hamasu získať podporu týchto dvoch blízkych spojencov.

Izraelské médiá hlásia už 800 obetí bojov; v Gaze zahynulo vyše 550 ¾udí Izraelskí vojaci nesú telá obetí z radov Izraelčanov, ktorí zahynuli pri útoku hnutia Hamas v meste Kfar Azza. Foto: TASR/AP

Dokumenty, ktoré obsahujú zápisy zo stretnutí vysokých predstaviteľov Hamasu, naznačujú, že Hamas sa pokúsil presvedčiť Teherán a Hizballáh, aby začali koordinované útoky na významné izraelské ciele už v prvých hodinách. Irán a Hizballáh však podľa záznamov tvrdili, že potrebujú viac času na prípravu, napísal denník New York Times.

Aj keď Hizballáh začal ostreľovať sever Izraela až deň po útoku, Irán sa viditeľne nezapojil. Prvý iránsky úder na Izrael prišiel až ďalší rok v apríli ako odveta za izraelský útok na iránsky konzulát v Sýrii.

Dokumenty tiež odhaľujú, že Hamas mal naplánované útoky aj na vzdialenejšie oblasti od Gazy, vrátane mrakodrapov v Tel Avive.

Hamas údajne načasoval svoj útok na obdobie diplomatických snáh o zbližovanie medzi Izraelom a Saudskou Arábiou, pričom v predchádzajúcich rokoch utlmil svoje aktivity, aby sa vyhol upútaniu pozornosti izraelských úradov.

Teroristický útok Hamasu na južný Izrael si 7. októbra 2023 vyžiadal približne 1200 obetí na životoch, zväčša civilistov. Militanti zároveň uniesli približne 250 izraelských a zahraničných rukojemníkov do Pásma Gazy. Desiatky z nich vlani v novembri prepustili počas prímeria, ostatných naďalej zadržiavajú, alebo už nie sú nažive.

Izrael v reakcii spustil v Pásme Gazy masívnu vojenskú ofenzívu s cieľom zlikvidovať Hamas, ktorá prebieha do dnešných dní.

(mm)


Bývalý prezident Andrej Kiska bol právoplatne odsúdený za pokračujúci daňový podvod ako jeho organizátor a súd jasne vysvetlil absurdnosť jeho obhajobných argumentov. Viac v článku.
Prejsť na článok