Otvorená diskriminácia? V Česku navrhli zákon namierený iba proti Rusom

„Bohužiaľ, tento návrh znamená znevýhodňovanie na základe občianstva – a to bez ohľadu na to, aký prínos ten či onen Rus pre Česko znamená, bez ohľadu na to, kým vlastne je. Vláda chce asi získať voličov hrajúc na kartu ruských špiónov,“ vysvetľuje Jelena.

Ruská diaspóra v ČR, ktorá – podobne ako tá ukrajinská – znamená pre českú pokladnicu nemalý príjem, zostáva takmer bez možnosti riešenia problémov súvisiacich s daným návrhom zákona.

Osobná skúsenosť Rusov

„V súčasnosti je skutočne neľahké upriamiť pozornosť médií na problémový návrh zákona či na iné problémy Rusov v Česku. Moja známa z českého rádia mi hovorila, že oslovovala kolegov z rôznych médií. Odpoveď bola v zásade vždy rovnaká: ‚Ich problém nikoho zaujímať nebude. Nikto nechce pomáhať Rusom,‘“ hovorí Jelena.

Zvýšené napätie súvisiace s ťažkosťami ruských emigrantov v ČR je zvlášť viditeľné nie pri pohľade na čísla štatistík, lež na osobné príbehy.

„Bola som vystavená prenasledovaniu a vyhrážkam zo strany mladého muža z mojej univerzity. Vedel, kde žijem, aké miesta každodenne navštevujem. Písal mi, že zabije mňa aj každého z mojej rodiny. Moji známi, Česi, mi radili, aby som sa obrátila na políciu, ale to som, žiaľ, nemohla spraviť, pretože akýkoľvek styk s políciou môže mať v budúcnosti škaredý dopad na (ne)predĺženie môjho povolenia na pobyt,“ približuje súžoby mladej emigrantky Anastasija.

Anastasija žije v ČR nepretržito celých šesť rokov – učí sa na vysokej škole a pracuje ako grafická návrhárka v rastúcej IT spoločnosti. Doteraz jej dlhodobé plány obmedzovala pomerne nevyspytateľná cudzinecká polícia, v septembri jej na nepokoji pridal i navrhovaný zákon.

Kolektívna vina

Vojna na Ukrajine odhalila v mnohých krajinách Európy kladné i záporné stránky ich spoločností. A v ČR sa tak Ukrajinci, ako i Rusi, stretávajú s neopodstatnenou nenávisťou.

Na otázku Štandardu ohľadom osobnej skúsenosti s nenávistným prejavom Jelena spomína na nepríjemný zážitok: „Keď so mnou môj mladší syn hovoril v električke svojím materinským jazykom, podišiel ku mne muž a začal ma urážať a hovoriť, že moje ruské deti sú ohavy. Nedokázala som pochopiť, čím si môj 6-ročný synček zaslúžil takéto slová, a mrzelo ma, že som sa ho ani nemohla zastať.“

Súčasný zákon platný v ČR nevyžaduje od občana žiadnej krajiny, aby sa pri nadobúdaní občianstva ČR zriekol občianstva pôvodného. Návrh zákona počíta s výnimkou iba pre občanov RF.

V takom prípade by išlo nie iba o jasné znevýhodňovanie na základe občianstva, lež i o porušenie všeobecných princípov práva platných v krajinách EÚ, napr. záväzkov ČR v rámci európskeho Dohovoru o občianstve z roku 1997.

Právnička Svetlana Dubinkinová, poskytujúca ruským emigrantom v ČR právnu podporu súvisiacu s navrhovaným zákonom, sa pre Štandard vyjadrila, že „veľa Rusov nemôže zhromaždiť pre zánik ruského občianstva nevyhnutné dokumenty bez návštevy Ruska. A pre mnohých je takáto návšteva nemožná pre ich protivojnové či opozičné vyjadrenia.“

Dubinkinová vychádza z právnej praxe v RF, ktorá ukazuje, že emigranti bývajú zadržaní a vystavení trestnému stíhaniu z politických dôvodov až po prekročení hraníc RF, napríklad pri návšteve rodiny či práve pre vybavovanie dokumentov.

„No a na dôvažok, tento navrhovaný zákon je retroaktívny, t. j. všetky v pozmeňovacom návrhu zahrnuté body sa budú vzťahovať aj na tie osoby, ktorých žiadosti (o občianstvo – pozn. red.) sú už prijaté a posudzované, čo protirečí zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, čím sa bude bezpodmienečne zaoberať Ústavný súd,“ uzatvára pre Štandard právnička.

Zbytočný zákon

Rozporuplný pozmeňovací návrh predložil poslanec hnutia STAN Martin Exner: „Nemožno vylúčiť, že prinajmenšom určitá časť z nich (Rusov – pozn. red.) považuje Česko za nepriateľský štát a mohla by byť v budúcnosti zo strany Ruskej federácie využitá prinajmenšom k rôznym podobám politického nátlaku,“ obhajuje pozmeňovací návrh poslanec.

Takáto hrozba, samozrejme, jestvuje, avšak zákon 186/2013 Sb. – s platnosťou od 1. januára 2014 – v § 13 (2) jasne uvádza, že „štátne občianstvo Českej republiky nemožno udeliť žiadateľovi, ktorý ohrozuje bezpečnosť štátu, jeho zvrchovanosť a územnú celistvosť, demokratické základy, životy, zdravie alebo majetkové hodnoty.“

Tým je vlastne už 10 rokov legálne zabezpečené, že občania (nielen) RF s pochybným pozadím či občania napojení na vlády vybraných štátov nemôžu získať občianstvo ČR. Navyše Rusi v Českej republike tak pri hlasovaní o ústavných zmenách v roku 2020, ako aj v prezidentských voľbách v roku 2024, hlasovali jasne proti Putinovi.

O tom, že Exner zamlčuje fakt retroaktivity navrhovaného zákona, zas písala aktivistka iniciatívy Sme ľudia Daria, ktorá z Ruska emigrovala ešte v roku 2014 a v Česku získala vysokoškolské vzdelanie: „Pán Exner zamlčiava skutočnosť, že všetky žiadosti o udelenie štátneho občianstva ČR podané občanmi RF pred prijatím tejto novely zákona alebo v budúcnosti budú pozastavené na dobu neurčitú.“

Štandard oslovil aj Ministerstvo vnútra Českej republiky, do ktorého pôsobnosti zákon zasahuje a ktorého rezortný šéf Vít Rakušan – ako predseda hnutia STAN – zákon obhajuje. Ministerstvo však napriek telefonickým prísľubom na otázky až do zverejnenia článku neodpovedalo.

Komunistické dedičstvo na Slovensku

Ako pre Štandard uviedlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, na Slovensku by podobný zákon vôbec nemal zmysel, keďže „v súčasnosti nemôže byť udelené štátne občianstvo SR občanovi RF bez vzdania sa ruského občianstva, a to z dôvodu, že SR je viazaná medzinárodnou Zmluvou medzi ČSSR a ZSSR o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva. Zmluva je účinná od 5. 7. 1981, uplatňuje sa však už iba voči RF – u ostatných nástupníckych štátov po rozpade ZSSR už platnosť zmluvy vypršala. Ďalej je prekážkou § 17 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení n. p.“