Nobelisti za ekonómiu: silné inštitúcie majú chrániť občanov a firmy pred zvoľou vladárov

Keby sme mali hovoriť trochu so zveličením, dalo by sa povedať, že ekonómia je plodom hybridnej vojny medzi sociálnymi a exaktnými vedami.

Nobelova cena za ekonómiu

Visí medzi nimi ako nie príliš istý most bez dôkladnej podpery, opierajúc sa na jednej strane priepasti o sofistikovanú matematiku a na druhej strane o rôzne intuitívne súdy o povahe ľudí.

Všetko je však na niečo dobré, aj tá chvejivá neistota. Jedným z jej dôsledkov je, že ak má niekto dostatočný talent, dokáže písať o ekonómii čítavo, čo by sa v tvrdších odboroch typu organickej chémie robilo podstatne horšie.

Tohtoroční víťazi Nobelovej ceny za ekonómiu – Daren Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson – sú práve takí „populárni tvorcovia“, ktorí sa okrem odborných článkov môžu chváliť aj niekoľkými bestsellermi na knižnom trhu. Všetci traja venovali pozornosť najmä silne pálčivej otázke, prečo sa medzi jednotlivými národmi roztvorili také obrovské priepasti, čo sa týka prosperity.

Na veľkoplošnej obrazovke sú ekonómovia Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson, ktorým udelili Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2024 za výskum nerovnosti bohatstva štátov. Foto: TASR/AP

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.