Štátny sviatok na výročie Sviečkovej manifestácie by nestál nič. Aj to je problém

Podstatné je, že by to nebol deň pracovného pokoja. „My nezavádzame nový voľný deň. Ministerstvo hospodárstva poslalo stanovisko, že zákon nebude mať žiadne negatívne dopady,“ povedal Štandardu poslanec Richard Vašečka z Kresťanskej únie (KÚ), ktorý návrh predkladá spolu s Annou Záborskou.

Poslanci hovoria, že 25. marec 1988, známy ako Sviečková manifestácia, je jedno z najvýznamnejších výročí moderných slovenských dejín. „Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov – veriacich aj neveriacich,“ tvrdia v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno podľa Záborskej a Vašečku manifestáciu považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.

Pripomenuli tiež, že zásahom Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania, zaručené Ústavou ČSSR z roku 1960 a tiež medzinárodnými dokumentmi. „Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov Sviečkovej manifestácie,“ upozornili poslanci.

Sú vraj podstatnejšie témy

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek nevedel povedať, aký postoj zaujmú k návrhu poslanci najsilnejšej vládnej strany. „Nemali sme o tom žiadnu debatu. Predpokladám, že pred začiatkom schôdze sa o tom budeme baviť,“ povedal Štandardu s tým, že sú aj podstatnejšie témy.

Predkladateľ zákona Vašečka hovorí, že mu dáva šancu. „Ak sa však na tom koalícia nedohodne, samozrejme, že to neprejde,“ zhodnotil pre náš denník.

Tento rok vo februári sa už raz hlasovalo o rovnakom návrhu, ale nepostúpil do druhého čítania. Takmer všetci prítomní vládni poslanci sa zdržali hlasovania. Vašečku vtedy prekvapilo, že ani poslanci opozície, ktorí mohli slobodne hlasovať, zákon nepodporili. Mal dojem, že to bolo z ideologickej predpojatosti.

V parlamentnej politike sa uplatňuje princíp, že koalícia opozičné zákony nepodporuje. Podľa Vašečku to však nie je dané striktne a je „jeden prípad z tisíc“, keď prejde aj opozičný návrh.

„Sme v komunikácii s konzervatívnejšími kolegami z koalície. Oni väčšinou pokrčia ramenami a zopár poslancom v koalícii dovolia za to zahlasovať, keď majú istotu, že návrh aj tak neprejde,“ poznamenal.

Richard Vašečka a Anna Záborská. Foto: KÚ

Návrh nikomu neškodí, hovorí Vašečka

Podľa Vašečku sú v koalícii vyjadrenia, že sú konzervatívnou vládou, tak by nemali mať problém podporiť jednoduchý návrh, ktorý nikomu neškodí. „Aj pani prezidentka Čaputová si ten sviatok pripomínala, hoci ju ťažko ,obviňovať´ z nejakého konzervativizmu. Príde mi to teda také zvláštne, lebo na tomto sviatku by sa dalo dohodnúť,“ mienil Vašečka. Pripustil, že možno si niekto z koalície „adoptuje“ ich návrh a bude ho riešiť.

Poslanec pripomenul, že sa blíži sviatok 17. novembra. „Chceme tiež poukázať na to, že bez 25. marca 1988 by nebol ani 17. november 1989. Ten je štátnym sviatkom, s tým súhlasíme. Ale pre nás Slovákov je 25. marec možno ešte významnejší,“ dodal opozičný poslanec.

Ide o iniciatívu poslancov, odkázala KBS

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) nebude vyvíjať aktivity, aby výročie Sviečkovej manifestácie bolo štátnym sviatkom. Hovorí, že ide o iniciatívu poslancov KÚ.

„Tento návrh je samostatnou aktivitou poslancov klubu Kresťanskej únie. Ide o iniciatívu, ktorá nie je koordinovaná s KBS,“ reagovala hovorkyňa biskupskej konferencie Katarína Jančišinová na otázku Štandardu, či KBS  mieni osloviť poslancov parlamentu a vyzvať ich, aby podporili zavedenie tohto štátneho sviatku.

Účastníci sviečkového pochodu pri príležitosti 36. výročia Sviečkovej manifestácie v Bratislave 25. marca 2024. Foto: Pavol Zachar/TASR

Ako je to so štátnymi sviatkami

Slovensko má celkovo šesť štátnych sviatkov, z toho dva nie sú dňami pracovného pokoja. Je to 1. september (Deň Ústavy SR), o čom rozhodol parlament za súčasnej vlády. Druhým je 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu), čo bolo výsledkom zhody poslancov v minulom volebnom období.

Zvyšné štyri, 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 5. júl (Sviatok svätého Cyrila a Metoda), 29. august (Výročie SNP) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) sú zároveň dňami pracovného pokoja.

K riešeniu, aby každý štátny sviatok nebol zároveň dňom pracovného pokoja, donútilo politikov šetrenie verejných zdrojov. Slovensko je totiž jedným zo štátov s najväčším počtom sviatkov, ktoré sú aj voľnými dňami.

Okrem štátnych sviatkov je ďalších desať dní pracovného pokoja. Sú to napríklad Vianoce, Veľká noc, ale tiež niektoré ďalšie cirkevné sviatky ako Traja králi či Sedembolestná Panna Mária alebo 1. máj (Sviatok práce).

Koľko stojí jeden deň pracovného pokoja

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) uviedol, že podľa prepočtov ministerstva financií a zahraničných odhadov zrušenie jedného dňa pracovného pokoja zvýši ponuku práce o 0,23 percenta a prínos do rozpočtu 130 miliónov eur.

Celkový hrubý domáci produkt by podľa prepočtov mohol v dlhodobom horizonte stúpnuť od 0,1 do 0,23 percenta, doplnil inštitút.