Neprekvapivá správa o terorizme

Atentátnik Juraj Cintula sa pokúsil zastreliť predsedu vlády Roberta Fica po tom, ako po výjazdovom zasadnutí vlády v Handlovej prišiel pozdraviť ľudí na verejné priestranstvo. Strelec svoj čin vopred plánoval a svoje konanie odôvodnil nesúhlasom s politikou súčasnej vládnej moci.

Cintula spáchal atentát na premiéra Fica 15. mája 2024, a o tri dni sudca pre prípravné konanie rozhodol, že bude stíhaný väzobne. Atentátnik bol tiež hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne pre jeho psychický stav.

Spočiatku bol atentátnik obvinený z trestného činu úkladnej vraždy v štádiu pokusu, no o prekvalifikovaní skutku hovoril už od začiatku generálny prokurátor Maroš Žilinka. O zmene právnej kvalifikácie rozhodol Žilinka začiatkom júla, a streľba na premiéra sa odvtedy vyšetruje ako teroristický čin.

Táto zmena právnej kvalifikácie prišla po tom, čo prokuratúra predložila nové dôkazy vrátane Cintulových listov z väzby, kde obvinený uviedol, že jeho útok bol motivovaný nesúhlasom s vládnou politikou.

Najvyšší súd terorizmus nevidí

Najvyšší súd však tento právny názor spochybnil pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2024. Ide už o druhú pochybnosť o správnej kvalifikácii skutku zo strany súdov po tom, ako sudca Michal Truban nebol pri rozhodovaní o väzobnom stíhaní obvineného presvedčený, že išlo o terorizmus.

Podľa názoru sudcu Trubana nie je možné prijať definitívny záver o tom, či uvedená právna kvalifikácia konania obvineného zodpovedá okolnostiam spáchania skutku. Obvinenie z terorizmu je podľa sudcu udržateľné len vtedy, ak sa polícii podarí preukázať, že úmyslom konania obvineného nebolo len zastaviť pôsobenie premiéra, ale zastaviť pôsobenie celej vlády.

Michal Truban. Foto: Martin Baumann/TASR

Sudcovia Najvyššieho súdu Patrik Príbelský, Emil Klemanič a Marián Mačura sú toho názoru, že o terorizme sa dá hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že páchateľ svoj skutok vykonal s úmyslom donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela. Vo svojom uznesení o zamietnutí sťažnosti Cintulu však uviedli, že takéto dôkazy nateraz v predmetnom konaní v potrebnom rozsahu zabezpečené neboli.

Súd teda nevidí v prípade strelca Cintulu také presvedčivé dôkazy, aby sa o atentáte v Handlovej dalo bez pochybností hovoriť ako o terorizme, pričom odkázal v kontexte spáchaného skutku na pôvodnú klasifikáciu skutku ako úkladnej vraždy, ktorá zodpovedá momentálnej dôkaznej situácii.

Prokurátorka sama dotvárala úmysel

Sudcovia Najvyššieho súdu tiež uviedli, že nevedia, na základe akých skutočností došlo k zmene kvalifikácie. Jediné zdôvodnenie zmeny obvinenia na teroristický útok oprela prokurátorka Generálnej prokuratúry o listy písané Cintulom z väzby pre jeho manželku. Prokurátorka však neuvádzala doslovné pasáže listov, iba parafrázovala ich obsah tak, že cieľom atentátnika bolo znefunkčniť vládu.

Na takéto konanie nie je právny dôvod, a to ani z pohľadu ochrany iných práv, ako napríklad listového tajomstva. Dané právo podlieha obmedzeniam pre osoby vo výkone trestu alebo vo výkone väzby, a to či už z bezpečnostných alebo iných zákonných dôvodov. Orgány činné v trestnom konaní alebo príslušníci ZVJS sú oprávnení otvárať a monitorovať korešpondenciu väznených osôb, výnimku predstavuje styk s advokátom.

Prokurátorka teda nemala žiaden dôvod parafrázovať obsah listov obvineného a opierať o to vlastné závery o úmysle páchať terorizmus. V danej situácii treba podotknúť, že prípravné konanie má neverejný charakter. Z pohľadu ohrozenia listového tajomstva by teda nemali mať na neverejných pojednávaniach k obsahom listov prístup nepovolané osoby.

V listoch Cintula ozrejmoval, že útok na predsedu vlády vykonal z dôvodu nesúhlasu s celkovou vládnou politikou, s cieľom zastaviť jeho pôsobenie, a teda znefunkčniť vládu. Z takého vyjadrenia strelca sudcovia vyvodili záver, že útok bol podmienený jeho osobnou nenávisťou k Robertovi Ficovi, a nie snahou zosadiť vládu.

Súd tiež poznamenal, že výsluchy ani ďalšie dôkazy doteraz neukázali, že by Cintulov čin spĺňal kritériá terorizmu, ktoré sú definované zákonom. V tomto prípade sa podľa sudcov zatiaľ nepreukázalo, že útok na Fica mal mať takéto širšie politické dôsledky, ako napríklad zmenu vládnej garnitúry.

Zatýkanie útočníka v Handlovej. Foto: Radovan Stoklasa / TASR

Správne definovaný úmysel je nevyhnutnosť

Prekvalifikovanie streľby na premiéra Fica na teroristický čin nevidí ako opodstatnené hneď niekoľko sudcov. Problémom nie je len nedostatok dôkazov preukazujúcich úmysel terorizmu, ale aj pomerne prekvapivé konanie prokurátorky, ktorá namiesto doslovných prepisov listov ponúkla súdu ich parafrázy.

Úmysel strelca je pritom mimoriadne dôležitý pre správnu kvalifikáciu. V tak dôležitom trestnom konaní je preto nepochopiteľné, že namiesto zabezpečovania relevantných dôkazov sa prokurátorka Generálnej prokuratúry uchýlila k prepisovaniu slov strelca tak, aby to sedelo do zmenenej kvalifikácie terorizmu.

Netreba pritom dodávať, že parafráza neodráža úmysel páchateľa, ale myšlienkové pochody prokurátorky. Namiesto dokazovania úmyslu znefunkčniť vládu tak prokurátorka ponúkla svoj vlastný výklad toho, čo strelec písal v listoch.

Takéto konanie je nielen extrémne neprofesionálne, ale môže ohroziť celé trestné stíhanie páchateľa. Zásadná odlišnosť spočíva práve v dokázaní konkrétneho úmyslu páchateľa, ktorý je dôležitý pre správnu kvalifikáciu trestného činu. Problém je totiž v tom, že nemožno niekoho odsúdiť pre úkladnú vraždu, ak z dokazovania vyplynie, že mal úmysel konať ako terorista, a naopak.

Hoci sa úmysel pri týchto trestných činoch môže na prvý pohľad javiť ako totožný, z pohľadu práva ide o diametrálne odlišné nastavenie mysle páchateľa, a práve preto je takéto konanie klasifikované do rôznych trestných činov.

Z pohľadu dokazovania úmyslu je jediným priamym dôkazom priznanie. To musí byť urobené pred orgánom činným v trestnom konaní alebo iným zákonným spôsobom, aby mohlo byť procesne použiteľné ako dôkaz. Iné formy vyjadrení strelca alebo dôkazy budú slúžiť ako nepriame dôkazy, ktoré budú musieť dokopy vytvárať ucelený obraz toho, ako a prečo útočník konal.

Konštatovanie sudcov o právnej kvalifikácii naznačuje chyby

Ak dnes viacero súdov konštatuje, že skutok nevidí ako súčasnú právnu kvalifikáciu, pretože na ňu momentálne nie sú zabezpečené dôkazy, je to skutočný problém. Iba správne kvalifikovaný skutok potom obstojí z hľadiska dokazovania pri odsúdení páchateľa.

Snaha prokuratúry preformulovať slová strelca tak, aby to sedelo do ich záverov, je mimoriadne nebezpečná. Svedčí to o dôkaznej núdzi, ale aj o možnej motivácii mimo zákonných rámcov pre zvyšovanie závažnosti skutku. Z hľadiska hroziaceho trestu pri oboch kvalifikáciách je pri veku strelca záver rovnaký. Zvyšok života dožije vo väzení.

Správna kvalifikácia je dôležitá nielen z hľadiska odsúdenia páchateľa, ale aj pri iných trestných konaniach. Objavilo sa totiž mnoho ľudí, ktorí s atentátom súhlasia alebo ho schvaľujú. Tí sa týmto konaním prirodzene dopúšťajú trestnej činnosti.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Právna kvalifikácia má dosah aj na iné konania

Nie je však jedno, ako bude ich konanie následne posudzované políciou. Ak by bol Cintula obvinený z pokusu o úkladnú vraždu, jeho sympatizanti by sa dopustili schvaľovania trestného činu. Ak by bol obvinený z terorizmu, tí istí ľudia by spáchali trestný čin účasti na terorizme.

Účasti na terorizme sa dopustí ten, kto verejne podnecuje na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľuje niektorý z trestných činov terorizmu. A za to hrozí ďaleko väčší trest ako pri schvaľovaní trestného činu.

Príkladom je aj obvinenie muža, ktorý útok na premiéra schvaľoval. Vzhľadom na súčasné obvinenie Cintulu bol pre jeho schvaľovanie sám obvinený zo zločinu niektorých foriem účasti na terorizme a je stíhaný väzobne.

Aj v prípade tohto muža nebude možné jeho odsúdenie za schvaľovanie terorizmu, ak vyjde najavo, že Cintula nespáchal teroristický čin, ale pokúsil sa o úkladnú vraždu. Momentálne zabezpečené dôkazy podľa viacerých sudcov naznačujú práve tento scenár.

Prekvapivé a nedostatočné odôvodnenie prokurátorky pri tak závažnom skutku ukazuje mimoriadne nízku mieru seriózneho prístupu k celej situácii, čo môže nakoniec viesť k oslobodeniu páchateľa. Skutočnosť, že ide o prokurátorku Generálnej prokuratúry, a teda o skúsenú osobu v oblasti trestného práva, len podtrhuje celú absurdnosť jej konania v podobe domýšľania úmyslu strelca.

Čo však nie je prekvapivé, je právne posúdenie okolností atentátu zo strany súdov na základe doteraz zabezpečených dôkazov. Tie preukazujú úmysel vraždiť, nie terorizovať štát.