Bieloruský analytik: Lukašenko je pre Moskvu čoraz toxickejší, ale Kremeľ nemá za neho vhodnú náhradu

Vlad Kobets je bieloruský občiansky aktivista a analytik, ktorý momentálne žije v exile v Poľsku. Bol členom antikomunistického podzemného študentského hnutia. Neskôr sa stal jedným z čelných predstaviteľov prodemokratického hnutia, ktoré kritizovalo autokratickú vládu Alexandra Lukašenka. Počas predvolebnej kampane v roku 2010 ho zadržala ruská tajná služba. Po podmienečnom prepustení utiekol do Poľska, kde v roku 2018 založil expertnú organizáciu iSANS a dodnes stojí na jej čele.

Ako si vysvetľujete zadržanie Romana Protaseviča? Bol to podľa Vás dlhšie plánovaný krok, alebo Bielorusko využilo situáciu, keď zistilo, že poletí ponad jeho územie? Týždeň predtým letela rovnakou linkou opozičná líderka Sviatlana Cichanovská.

Protasevič si všimol už na letisku v Aténach pred nástupom do lietadla Ryanairu, že ho sledujú. Kolegom opísal po rusky hovoriaceho muža, ktorý sa okolo neho obšmietal v odletovej hale a pokúšal sa odfotiť jeho pas. Keď Protasevič nastúpil to lietadla, tento podozrivý pán údajne z odletovej haly odišiel.

Akonáhle sa toto sledovanie potvrdí, budeme vedieť povedať viac o tom, kto a ako celú operáciu naplánoval. S istotou však už teraz vieme, že ruské a bieloruské systémy leteckej obrany sú úzko prepojené a je takmer vylúčené, že by Rusko o únose civilného lietadla s pomocou bieloruskej stíhačky nevedeli. Hoax o liste od Hamasu poslal bieloruský režim polhodinu po informovaní o bombe na palube lietadla. Ukazuje to neschopnosť bieloruského štátneho aparátu pri operácii, ktorá bola podľa všetkého naplánovaná vopred.

Mnoho civilných a vojenských inštitúcií v Bielorusku už mesiace neplní svoje zákonné povinnosti a takmer nič im nebráni im protiprávnom konaní. Alexander Lukašenko mení Bielorusku na najväčšiu „sivú zónu“ v Európe a užíva si stupňovanie napätia, kým mu to pomáha udržať sa pri moci.

Vynútilo si podľa vás Bielorusko pristátie lietadla v Minsku, pretože sa Protasevič stretol v Aténach na konferencii s  Cichanovskou?

Protasevič je dôležitou postavou v národnom hnutí za zmenu režimu. Je to prvý občan Bieloruska v histórii, ktorého režim v Minsku zaradil na teroristický zoznam. Je len šťastnou náhodou, že režim neuniesol alebo nezaútočil na rovnaký let, ktorým týždeň pred Pratasevičom letela Sviatlana Cichanovská.

Rusko zatiaľ hodnotí celú udalosť skôr rezervovane, reakciu Západu však považuje za prehnanú. Z kuloárov prenikajú informácie, že Rusko považuje vynútenie pristátia lietadla za neprimeranú a Lukašenko preto musí o týždeň prísť do Moskvy. Viete to potvrdiť?

K tomu by som sa teraz nerád vyjadroval, uvidíme, či také stretnutie bude.

Do akej miery zohráva úlohu, že Bielorusi zadržali aj Protasevičovu priateľku Sofie Sapegaovej, ktorá je Ruska?

Postoj Ruska k celému prípadu je nejednoznačný. Ešte sa podľa mňa nerozhodlo, ako zareaguje na zadržanie Sofie Sapegaovej, ale v najbližších dňoch sa to dozvieme. Jedna z hlavných postáv ruskej propagandy, šéfredaktorka televízie RT [Russia Today, pozn. red.] Margarita Simonianová, najprv chválila Lukašenka za „skvelú operáciu“. Teraz ho kritizuje za zatknutie Sapegaovej. Názory sa menia podľa oficiálnej línie Kremľa, ktorá je nejasná. Lukašenko je pre Moskvu čoraz toxickejší, ale nemá za neho vhodnú náhradu, keďže verejná podpora proruským politikom v Bielorusku klesla, keď Putin podporil Lukašenka pri potláčaní protestov.

#Belarus @novaya_gazeta reported that Sofia Sapega might be charged under two articles – plotting riots (up to 15 years in prison) and organisation of action that violate public order. “Riots” in Belarus are organised by 26-year old bloggers and 23-year-old students. Interesting pic.twitter.com/d9Eajw2ERP

— Hanna Liubakova (@HannaLiubakova) May 26, 2021

Na internete sa objavila výpoveď Protaseviča. Bola podľa vás vynútená a mučili ho predtým alebo sa mu mučením vyhrážali?

Povedzme si najprv, o akom videu hovoríme. Šírenie videí s priznaniami je propagandistická praktika, ktorú od roku 2020 bieloruské ministerstvo vnútra používa pomerne často. Zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu tento postup rada používa čečenská polícia a armáda na trestanie kritikov tamojšieho lídra Ramzana Kadyrova, a vynútené priznania vojnových zajatcov či rukojemníkov obľubujú aj teroristické skupiny na Blízkom východe.

Roman Protasevič je v podstate rukojemník, podobne ako najmenej 400 politických väzňov. Zo skúsenosti by som očakával, že sa Lukašenko v nejakom momente pokúsi o výmenu väzňov, zažili sme to za ostatných 20 rokov veľakrát. Jedinou otázkou zostáva, či sa Západ (najmä EÚ) poučil a nebude s teroristami opäť vyjednávať.

Video s priznaním je záznamom rukojemníka, ktorého zbili zbili bachari. Pre neho je momentálne jedinou dobrou stratégiou počúvať ich pokyny. Až keď bude na slobode, dozvieme sa, ako to s nahrávkou naozaj bolo.

Aký osud teraz čaká Protaseviča? Zatiaľ je obvinený z organizovania masových nepokojov a hrozí mu až 15 rokov väzenia. Očakávate aj obvinenie z terorizmu, čo by znamenalo doživotie alebo trest smrti?

Protasevič je podobne ako iní politickí väzni od roku 2000 pre Lukašenka len tovar, ktorým si pokúsi vykúpiť nový status quo s Európou. Predsalen však je jeho prípad jedinečný. Bieloruský prezident je známy pomstychtivosťou, ktorá v súčasnosti dosahuje rekordné rozmery. Keď som ho videl zbitého na videu, obávam sa, ako s ním budú ďalej narábať. Len pár dni dozadu aktivista Vitold Ashurak zomrel vo väzení. Jeho priatelia a príbuzní tvrdia, že bol zrejme mučený.

Ruský politológ Sergej Markov obvinil Protaseviča, že je neonacista, keďže podľa jeho slov pôsobil v ukrajinskom batalióne Azov. Ukrajinský liberálny portál Zerkalo Nedeli v tejto súvislosti napísal, že Protasevič krátko pracoval v tlačovom oddelení tohto krajne pravicového ukrajinského bataliónu. Iné médiá to zas popreli. Ako vnímate tieto informácie?

Roman Protasevič sa nikdy nezapojil do vojenských alebo paramilitárnych operácií. Má umiernené politické názory a rozhodne nie je neonacista. Podobné pokusy o senzácie považujem za ruské dezinformácie. Protasevič bol fotograf a novinár, ani jedno z toho nie je zločin.

Bieloruský novinár a aktivista Sciapan Pucila, spoluzakladateľ bieloruského spravodajského kanála NEXTA, ktorý žije v exile v Poľsku, dostáva vyhrážky smrťou. Očakávate, že bieloruský režim teraz zakročí proti Protasevičovým kolegom a ďalším opozičným aktivistom, ktorých bieloruské úrady vlani zaradili na zoznam osôb podozrivých z teroristickej činnosti? Čo proti ním môže podniknúť?

Nepochybujem o tom, že bieloruský režim zasiahne proti kritikom aj v zahraničí. Kým Európa proti Lukašenkovi a jeho podriadeným nevyvodí dôsledky, bude to pre režim signál, že môže vraždiť alebo unášať aj na území EÚ.

Bieloruské štátne médiá (najmä televízia) používajú dehumanizačné naratívy a nabádajú na násilie proti Lukašenkovým kritikom. Sú porovnateľné s vysielaním rwandského rádia Free Radio and Television of the Thousand Hills, ktoré v roku 1994 burcovalo ľudí k násiliu a prispelu ku genocíde v Rwande. Situácia je mimoriadne vážna. Lukašenko chce vyvolať občiansku vojnu, počas ktorej s pomocou armády disidentov umlčal zbraňami.

Sciapan Pucila povedal, že sa mu vyhrážajú zastrelením v Poľsku. Trúfne si podľa Vás Bielorusko na zákrok proti opozičníkom aj mimo svojho územia?

Len pred mesiacom Lukašenkov minister Mikalai Karpiankou oznámil, že politických oponetov prezidenta žijúcich v zahraničí považujú za teroristov, a podľa toho proti nim budú aj postupovať. Karpiankou označil zavraždenie Usámu bin Ládina za scenár, ktorých ich čaká. Šéf bieloruskej tajnej služby KGB Ivan Tertel predtým ohlásil lov na „vlastizradcov“.

Len pár hodín po únose lietadla Ryanairu a zadržaní Protaseviča jeden z blízkych spolupracovníkov prezidenta Aleg Gajdukevič vyzval bezpečnostný aparát na únos ďalších kritikov režimu žijúcich v zahraničí a ich dovezenie do Bieloruska „v kufri auta“. Za ďalší cieľ označil Pavela Latušku. Gajdukevič bol v minulosti vysokým predstaviteľom polície a čelil obvineniam z mučenia. V súčasnosti je podpredsedom parlamentného výboru pre medzinárodné záležitosti.

Fyzické zneškodňovanie politických oponentov je štátnou politikou. Lukašenkove komandá predtým pôsobili len v Bielorusku, teraz sa stávajú problémom aj v Poľsku, Litve, Lotyšsku a na Ukrajine. Je to daň za pomalú a pasívnu reakciu EÚ a Ukrajiny na Lukašenkove zločiny.

Ako zareagovala bieloruská diaspóra na aktuálne udalosti? Bojíte sa, že sa vám môže stať niečo podobné ako Protasevičovi?

V Bielorusku nikto nie je v bezpečí odkedy sa Lukašenko v polovici 90. rokov dostal k moci a nastolil diktatúru. Našťastie sa dalo utiecť na Západ, ak chce chceli slobodne žiť. Keď sa vlani vláda zmenila na vojenskú chuntu, stal sa vážnou hrozbou aj pre diaspóru, najmä v okolitých štátoch. Bojíme sa hrozieb, ale nie režimu. Chce ľudí zatvoriť do klietky, ale príliš veľa z nich sa nechce podvoliť. Lukašenko žije v pevnosti. Je obkolesený Bielorusmi, ale väčšina z nich ho nevolila. To on žije v strachu.

Európska únia v pondelok rozhodla o ďalších sankciách proti Bielorusku. Považujete ich za dostatočnú odpoveď?

Únos lietadla je malo ozvenou krutostí, ktoré Lukašenko za ostatných desať mesiacov napáchal. Násilie sa rozširuje za hranice, čo bude pokračovať, ak nebudú potrestané zločiny režimu a jeho represívnych zložiek. Európa posledných 50 rokov nedokázala včas zareagovať ani na tie najväčšie represie. Keď Lukašenkovi ozbrojenci zatkli 35-tisíc civilistov, nestačilo to. Keď postavil prvý koncentračný tábor v Európe od konca vojen v Juhoslávii, EÚ nezareagovala dostatočne tvrdo. Lukašenko prekračuje červené čiary každý deň, lebo vidí, že si to môže dovoliť.

USA a EÚ by mali okamžite zaradiť na sankčný zoznam finančných podporovateľov režimu v zahraničí i v Bielorusku a tamojšie štátne firmy, ktoré si Lukašenko de facto sprivatizoval. Mali by tiež implementovať takzvaný odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa týkajú trestného stíhania jednotlivcov a organizácii, ktoré porušujú ľudské práva a páchajú medzinárodné zločiny, napríklad mučenie. V porovnaní s rokmi 2010 a 2011 EÚ schválila len symbolické sankcie, je to veľmi slabá reakcia. Musí prijať tvrdšie kroky, sme svedkami boja medzi humanizmom a štátnym terorom.

Drvivá väčšina bieloruskej opozície žije v exile alebo skončila vo väzení. Teraz sme svedkami bezprecedentného zákroku proti mladému aktivistovi. Má ešte disent nádej na úspech?

Buďme realisti. Bielorusi prehovorili vo voľbách 9. augusta 2020, v ktorých jasne vyhrala Sviatlana Cichanovská. To Lukašenko a jeho ľudia sú v opozícii, on už nie je prezidentom. Máme rekordný počet väzňov v porovnaní so zvyškom Európy. Dobrou správou je, že sa politický aktivizmus stal celonárodnou záležitosťou. Lukašenko jednoducho nemôže zavrieť osem miliónov ľudí do väzenia. Ak by nečelil efektívnemu občianskemu odporu, nemusel by vyhlásiť de facto stanné právo. On vie, že prehral a nemá podporu ľudu. Možno sa vám zdá, že sa protesty skončili, pretože ulice nie sú plné ľudí, ale nenechajte sa zmiasť. Aktuálnu situáciu by som prirovnal k socialistickému Poľsku v rokoch 1981 až 1983.

Keď sme sa rozprávali v auguste minulého roka, odhadovali ste odchod Lukašenka a nové voľby v horizonte týždňov a mesiacov. Lukašenko sa však naďalej pevne drží pri moci. Ako jeho budúcnosť vidíte teraz?

Nebol som jediný, čo vtedy podobne odhadoval ďalší vývoj, a mal som na to dobré dôvody. Očakávali sme silnejší tlak Západu. Ako sa ukázalo, dali sme Lukašenkovi čas a teraz sa stal hrozbou aj pre susedov. Bude pri moci dovtedy, kým bude mať peniaze na vyplácanie jeho žoldnierov a Západ bude tolerovať, že ho podporuje Vladimir Putin.

Veľa sa špekulovalo o tom, že Lukašenko už dlhodobo nevyhovuje ani Moskve, ktorá ho chce tiež nahradiť, no vlastnými ľuďmi a podľa vlastných pravidiel na základe dohody s Lukašenkom. Ako vidíte momentálne možnosť takéhoto vývoja?

Lukašenko a jeho režim sú politicky mŕtvi už takmer rok. Pri moci sa udrží len používaním hrubej sily. Akékoľvek voľby alebo pokus rekonštrukciu režimu povedú k vzbure verejnosti, ktorá nemusí byť pokojná. Vďaka Putinovej podpore sa politická kríza natiahla na desať mesiacov, inak by režim padol za niekoľko mesiacov, ak nie týždňov. Politológovia hovoria o geopolitike, ale nechápu rozpoloženie zúfalých ľudí, ktorí v jednom momente na násilie zareagujú.