Eufória okolo umelej inteligencie opadá. Čo bude ďalej?

Ľudstvo sa otázkou nahradenia človeka strojom zaoberá, odkedy sa začali automatizovať pracovné procesy. Otázka, koho a kedy nové technológie ovplyvnia, sa do novej roviny posunula pred približne dvomi rokmi – po tom, ako priekopnícka spoločnosť OpenAI sprístupnila verejnosti generatívnu umelú inteligenciu.

Futuristická predstava o tom, že plnohodnotne nahradí človeka, ktorý si bude môcť vyložiť nohy a v tridsiatke poberať nepodmienený príjem, je ešte stále na míle vzdialená. Napriek tomu na trhu práce vidno isté posuny. Popis k inzerátu na nehnuteľnosť vie chatbot vygenerovať za pár sekúnd, dokáže vytvoriť vizuálny obsah na nerozoznanie od skutočného a vie prerozprávať nielen články v zahraničných médiách, ale aj rozprávku v slovenčine.

Od jesene 2022 sa preto skloňuje, že prelomová technológia ovplyvní prácu miliónov ľudí. Niektoré prognózy ukazujú, že umelá inteligencia môže do roku 2030 len v USA nahradiť 2,4 milióna zamestnancov. A viac ako 11 miliónov ovplyvniť.

Medzinárodný menový fond začiatkom tohto roka odhadol, že umelá inteligencia sa globálne dotkne takmer 40 percent pracovných miest, v rozvinutých krajinách ešte viac. Jeho šéfka Kristalina Georgievová na jar skonštatovala, že pracovný trh zasiahne ako „cunami“.

Fenomén sa – podobne ako pri prijímaní nových technológií v predchádzajúcich dekádach – dotýka najmä stredne kvalifikovanej triedy s priemernými príjmami. Tí, ktorí vykonávajú jedinečné úkony, od stavbárov po podnikateľov, budú umelou inteligenciou ohrození menej. No ani to nemusí nutne platiť, keďže existujú odhady, ktoré hovoria, že pred zmenou neutečú ani tí najkvalifikovanejší.

Zároveň sa ako huby po daždi rozmnožili štúdie, ktoré popisujú, ako umelá inteligencia prispeje k rastu produktivity jednotlivých firiem, a tým aj globálnej ekonomiky. McKinsey predikuje, že každoročne podporí rast globálneho HDP niekoľkými percentuálnymi bodmi. O niečo triezvejšie odhady banky Goldman Sachs hovoria o siedmich percentuálnych bodoch v priebehu jednej dekády.

Nová bublina?

Nie je preto prekvapením, že umelá inteligencia vzbudzuje obrovský investičný záujem. Technologickí giganti naliali do vývoja vlastných systémov alebo do existujúcich spoločností miliardy dolárov. A v najbližších rokoch má suma stúpnuť na závratný bilión dolárov. Na lepšiu predstavu: ide o bezmála deväťnásobok slovenského HDP.

Ošiaľ okolo umelej inteligencie sa odzrkadlil na trhovej hodnote priekopníckych firiem. Spoločnosť OpenAI sa dnes oceňuje na viac ako 150 miliárd dolárov, pričom ešte koncom roka 2022 to bolo 20 miliárd dolárov. Obrovský rozmach zaznamenali aj spoločnosti v druhej vlne. Napríklad výrobca čipov Nvidia, ktorého akcie stúpli od začiatku roka 2023 deväťnásobne.

Práve tento obrovský nárast trhovej hodnoty mnohých technologických spoločností vzbudzuje obavu z nafukovania novej bubliny. Teda či nie sú očakávania investorov a aj väčšiny prognostikov prehnané.

Reálne finančné výsledky OpenAI zatiaľ nárastu jej trhovej hodnoty nezodpovedajú. Hoci jej príjmy rýchlo rastú, keď tento rok očakáva tržby vo výške približne 3,7 miliardy dolárov, výdavky budú násobne vyššie. Spoločnosť očakáva, že skončí v strate na úrovni piatich miliárd dolárov.

Náklady na vývoj a tréning veľkých modelov umelej inteligencie sú kolosálne, najmä pre obrovské množstvo energie, ktorú datacentrá spotrebujú. Odhaduje sa, že tréning prelomovej verzie ChatGPT stál zhruba desať miliónov dolárov, pričom náklady odvtedy rastú exponenciálne. Tréning najväčších modelov v súčasnosti stojí až do sto miliónov dolárov a ďalšia generácia môže podľa odhadov stáť aj jednu miliardu.

Rastie skepsa

Aby umelá inteligencia zmenila globálnu ekonomiku, firmy na celom svete si musia technológiu kúpiť a prispôsobiť ju svojim potrebám tak, aby zvýšili svoju produktivitu. Strmo rastúce náklady na vývoj komplexných systémov umelej inteligencie však podnecujú obavy, či sa firmám tento produkt naozaj ekonomicky oplatí.

Od začiatku tohto roka pribúdajú špičkové štúdie aj skeptické články v prestížnych médiách, ktoré brzdia pôvodné nadšenie.

Výsledky štúdie z MIT hovoria, že z pohľadu výšky mzdy by iba 23 percent pracovníkov mohlo byť efektívne nahradených. Vo zvyšku prípadov ľudia vykonávali prácu ekonomickejšie. Dôvodom boli najmä vysoké náklady na inštaláciu a prevádzku systémov umelej inteligencie. Autori pritom skúmali pracovné pozície, ktoré sú do značnej miery vystavené vplyvu tejto technológie.

Podobným smerom ukazujú aj závery výskumu čerstvého laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Darona Acemoglua. Umelá inteligencia bude mať na rast produktivity výrobných faktorov iba mierny vplyv. Ekonóm očakáva, že globálne HDP vďaka nej za desať rokov vzrastie o necelé percento, čo je omnoho pesimistickejší výhľad než v predošlých prognózach.

Acemoglu navyše upozorňuje, že toto číslo môže byť ešte nižšie. V súčasnosti totiž umelá inteligencia prispieva k rastu produktivity najmä riešením úloh, ktoré sa dajú ľahko naučiť, zatiaľ čo rast produktivity v ďalších rokoch bude pochádzať z náročnejších úloh.

Koniec pretekov za všestranným modelom?

Aj keď umelá inteligencia dokáže byť v mnohých ohľadoch výkonnejšia ako človek, náklady na jej realizáciu a udržiavanie momentálne brzdia jej plný potenciál. Riešenie nákladovej neefektivity však nemusí byť úplne vzdialené. Jednou z možných ciest je úzka špecializácia podľa potrieb firiem v jednotlivých oblastiach ekonomiky.

Už teraz možno počuť názory, že pre extrémne vysoké (peňažné aj ekologické) náklady na vývoj komplexných systémov tu v budúcnosti nebude len jedna umelá inteligencia, ktorá „vládne všetkým“, ale skôr spektrum špecializovaných lacnejších modelov.

Ak je tento predpoklad správny, ľudia, ktorí investovali do dnešných lídrov sektora, ktorým extrémne stúpla trhová hodnota, môžu veľa stratiť.

Nejde pritom len o OpenAI, ktorú môžu vytlačiť buď veľkí technologickí konkurenti, alebo si svoj podiel na trhu ukradne väčší počet malých spoločností. Šialenstvo okolo umelej inteligencie a čoraz väčších komplexnejších a náročnejších modelov je hlavnou príčinou obrovského dopytu po čipoch. Odchod porazených z trhu môže časom ohroziť aj predaje ich výrobcov, ako je aj Nvidia, jedna z troch spoločností na svete, ktoré majú hodnotu viac ako tri bilióny dolárov.