Letecká linka Bratislava – Košice sa neuchytí, tvrdí expert. Dvakrát skončila fiaskom

Prečo letisko okrem spomínaných dôvodov viac nevyužíva svoje možnosti a nemá viac najmä pravidelných celoročných alebo aspoň sezónnych liniek? Jedným z obmedzujúcich faktorov je blízkosť letísk vo Viedni a v Budapešti, najmä toho pri rakúskej metropole, ktoré pre oveľa väčšiu ponuku spojení do sveta využíva aj mnoho Slovákov. 

„Mnohí dopravcovia už lietajú z letiska vo Viedni či v Budapešti a ich linky využívajú aj slovenskí cestujúci, a preto neuvažujú o otvorení ďalších liniek z Bratislavy,“ upozornila Veronika Demovičová.

„Napriek tomu sa snažíme dopravcom prezentovať výhody letiska v Bratislave, akými sú jeho kompaktnosť, prehľadnosť, rýchlosť odbavenia od check-inu po nástup do lietadla, blízkosť do centra mesta, dostupnosť slotov, prehľadný systém odplát, atraktívny motivačný program pre dopravcov, menej vyťažený vzdušný priestor,“ priblížila.

Privatizácia padla, vstup investora nie je aktuálny

Vplyv blízkej Viedne na rozvoj letiska v Bratislave priznáva aj Ministerstvo dopravy SR. „Samozrejme, blízkosť predovšetkým letiska Schwechat spôsobuje komplikácie, napríklad z pohľadu štátnej pomoci, ktorá je pre pravidlá Európskej komisie veľmi obmedzená,“ potvrdila pre Štandard rezortná hovorkyňa Petra Poláčiková.

Šancou pre bratislavské letisko, ktoré zostáva vo vlastníctve štátu, bola v minulosti jeho privatizácia. Pripravený projekt na konci druhej vlády Mikuláša Dzurindu vzápätí stopla prvá vláda na čele so Smerom v roku 2006.

Neskôr sa uvažovalo o možnom vstupe investora, ktorý by letisko dlhodobo prevádzkoval a rozvíjal. „Príslušné uznesenie vlády je stále v platnosti, v súčasnosti však táto téma nie je na stole,“ podotkla Petra Poláčiková. Letisko sa popri vybavovaniu cestujúcich môže rozvíjať aj v oblasti logistiky a nákladnej dopravy.

Malý trh pre viac pravidelných letov

Hlavným dôvodom obmedzených možností bratislavského letiska je aj podľa dopravného odborníka to, že konkurenčné letiská v okolí Viedne a Budapešti, ale aj v Prahe a Katoviciach ponúkajú destinácie skoro v celom svete. V kombinácii s menším počtom cestujúcich Slovákov totiž pre letecké spoločnosti nemá zmysel otvárať duplicitné lety z Bratislavy.

„Inak povedané, Slovensko nie je trhom s dostatkom cestujúcich pre pravidelné linky,“ vyjadril sa pre Štandard riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. V inštitúte si dlhodobo myslia, že riešením pre bratislavské letisko je spoločný podnik s Letiskom Viedeň, ktoré je na hranici svojej kapacity.

„Model spoločného podniku by bol postavený na tom, že z Viedne by sa prednostne lietalo mimo európsky kontinent do sveta a z letiska v Bratislave by sa stalo prestupné letisko v rámci Európy,“ poznamenal Ondrej Matej s tým, že potrebné by bolo železničné priame prepojenie týchto letísk.

Milióny pasažierov na letiskách u susedov

Spomínané viedenské letisko za deväť mesiacov tohto roka vybavilo vyše 24 miliónov cestujúcich, medziročne o vyše sedem percent viac. Podľa letiska iba v septembri ich počet presiahol tri milióny. Očakávaný počet pasažierov v tomto roku je 30 miliónov. Vlani ich bolo 29,5 milióna pri medziročnom raste skoro o štvrtinu, predstavovalo to zhruba 93 percent oproti predkrízovému roku 2019. Napriek tomu išlo o druhý najlepší výsledok v histórii letiska.

Letisko Praha očakáva v tomto roku vyše 16 miliónov pasažierov. V prvom polroku ich bolo viac ako sedem miliónov, čo znamenalo medziročný rast skoro o štvrtinu. Zároveň to predstavovalo 92 percent úrovne v prvom polroku 2019. Vlani letisko vybavilo takmer 14 miliónov cestujúcich pri zvýšení ich počtu o 29 percent. V budúcom roku plánuje letisko vybaviť cez 18 miliónov osôb.

Letisko v Budapešti zaznamenalo v prvom tohtoročnom polroku skoro osem miliónov pasažierov, pričom za celý rok predpokladá dosiahnutie úrovne z roku 2019. V minulom roku malo necelých 15 miliónov cestujúcich, čo bolo 91 percent ich počtu v poslednom roku pred pandémiou.

Letisko Varšava sa v prvom polroku 2024 takmer priblížilo k hranici 10 miliónov cestujúcich. Medziročne ich pribudlo 17 percent, oproti rovnakému obdobiu pred piatimi rokmi 13 percent. V roku 2023 vybavilo skoro 18,5 milióna osôb, čím sa takmer dostalo na úroveň roku 2019.

O nových linkách rozhodujú dopravcovia

Zároveň netreba zabúdať, že nové linky otvárajú leteckí dopravcovia, a nie letiská, na základe vlastných prieskumov trhu, ekonomických možností a svojej flotily. Bratislavské letisko sa snaží vytvoriť také podmienky pre dopravcov, aby bolo pre nich atraktívne otvárať nové letecké linky či rozširovať svoju súčasnú sieť liniek. Rozhodnutia o ďalšom rozvoji na strane dopravcov však trvajú aj niekoľko rokov.

„Limitujúcim faktorom je aj meškanie dodávok lietadiel pre leteckých dopravcov od výrobcov Airbus a Boeing, keďže v období pandémie bola výroba lietadiel obmedzená. Postupným obnovením dodávok lietadiel dopravcom je predpoklad aj ďalšieho rozvoja siete leteckých spojení dopravcov, vrátane letov z Bratislavy a do Bratislavy,“ poukázala na kapacity dopravcov Veronika Demovičová.

Určite je podľa letiska nevýhodou, v porovnaní s niektorými krajinami, že Slovensko nemá národného leteckého dopravcu, ktorý by prepájal Bratislavu s metropolami v Európe. Viaceré pokusy o vznik národného dopravcu, ktorý by letisko rozlietal, skončili v minulosti krachom. Aj v dôsledku svetovej finančnej krízy.

Napriek tomu letisko prilákalo v tomto roku nového leteckého dopravcu. Turecký Pegasus Airlines začal od mája prevádzkovať priame pravidelné lety z Bratislavy do Istanbulu a Antalye s možnosťou prestupných spojení do ďalších miest. Od augusta tiež zvýšil frekvenciu do Istanbulu na tri lety týždenne. 

Záujem o obnovu spojenia Bratislava – Košice

Ministerstvo dopravy sa najnovšie usiluje o opätovné zavedenie pravidelného leteckého spojenia z Košíc do Bratislavy s tým, že jeho prevádzku chce podporovať.

„Záujem o zriadenie linky medzi Bratislavou a Košicami pretrváva u cestujúcej verejnosti a tiež leteckých dopravcov,“ zdôvodnila snahu o obnovu linky Petra Poláčiková s tým, že súťaž vyhlásia v krátkom čase. 

Letecké spojenie medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami by podľa rezortu dopravy malo fungovať od 30. marca 2025 do 30. októbra 2027 s možnosťou predĺženia do 28. októbra 2028. V pondelok, stredu, piatok by sa podľa plánu lietalo ráno a večer, v nedeľu popoludní. Kapacita lietadla má byť najmenej 40 miest na sedenie.

Dva pokusy už skončili fiaskom

„Je to už tretí pokus o zavedenie takejto linky. Predchádzajúce dva pokusy skončili fiaskom,“ upozornil Ondrej Matej. Nevidí žiaden dôvod na prevádzkovanie takejto linky s dotáciou, na ktorú sa budú skladať všetci daňoví poplatníci. „Navyše som presvedčený, že z dôvodu klimatických cieľov by sme mali každé euro smerovať do verejnej vlakovej a autobusovej dopravy,“ podotkol.

Pripustil, že ak bude dotácia dostatočne vysoká a cena letenky nepresiahne približne 40 eur po dotácii, môže byť o linku záujem, ale minimálny. „Ak by bol dostatočný potenciál cestujúcich, tak by už dávno letecké spoločnosti takúto linku zaviedli,“ tvrdí Ondrej Matej.

České aerolínie (ČSA) na bývalej linke z Prahy do Košíc zrušili medzipristátie v Bratislave začiatkom roka 2019 po vyše piatich rokoch od jej obnovenia. Letecké spojenie s pristátím v slovenskej metropole prevádzkovali šesťkrát týždenne, jeho zrušenie zdôvodnili chýbajúcou kapacitou menších lietadiel typu ATR 42. Dopravca neskôr prestal lietať aj do Košíc.

Jedna z najstarších leteckých spoločností na svete vznikla pred viac ako sto rokmi v októbri 1923 pôvodne ako Československé štátne aerolínie. Prvú linku na trase Praha - Bratislava o rok neskôr predĺžila do Košíc. Aktuálne po ukončení činnosti bude lety pod značkou ČSA zabezpečovať v rámci skupiny spoločnosť Smartwings.

O linku do Göteborgu nebol záujem

Ministerstvo dopravy aktuálne plánovalo podporiť aj zriadenie a prevádzku novej linky z Košíc do švédskeho Göteborgu. V predĺženom termíne o ňu nikto nemal záujem.

„Do výzvy na prevádzkovanie linky Košice – Göteborg sa neprihlásil žiadny letecký dopravca. Posudzujeme preto ďalšie možnosti,“ potvrdila Petra Poláčiková. Otvorenie tohto spojenia je pritom súčasťou zmluvy s automobilkou Volvo o výstavbe jej závodu pri Košiciach.

Nezáujem dopravcov o otvorenie spojenia do Göteborgu, kde má Volvo centrálu, experta neprekvapil. „Žiadny dostatočný potenciál pre takúto pravidelnú linku neexistuje,“ zareagoval Ondrej Matej. Zahrnutie zriadenia linky do zmluvy s automobilkou podľa neho nebolo správne. „Do Göteborgu a späť by lietalo len pár manažérov Volva,“ dodal.

Letecké dohody s tretími krajinami

Rezort tvrdí, že vytvára podmienky na to, aby pravidelné letecké spojenia mohli byť prevádzkované. Riešia dohody o leteckých dopravných službách s tretími krajinami, ktoré predstavujú právny základ na prípadné zavedenie nových pravidelných leteckých spojení s tretími krajinami.

„Cieľom je mať stabilne dobré celoročné počty cestujúcich, nielen v silnej letnej sezóne. Opätovne poukazujeme na fakt, že o začatí prevádzkovania pravidelných leteckých spojení rozhodujú samotní leteckí dopravcovia po zvážení všetkých výhod a nevýhod daného spojenia,“ dodala hovorkyňa ministerstva dopravy.

Jedna z najlepších letných sezón

Letisko v Bratislave vybavuje približne polovicu všetkých cestujúcich počas štyroch letných mesiacov. Od júna do septembra tohto roka ich bolo spolu na príletoch a odletoch 1,1 milióna, čo bola jedna z troch najlepších letných sezón. Umožnil to väčší počet naplánovaných letov do Antalye, Larnaky či Hurgady oproti minulému roku, ako aj nové pravidelné linky do Istanbulu a Antalye, ale aj stabilnejšia sezóna bez rušenia plánovaných letov.

„Prvé odlety do tureckej Antalye mali cestovné kancelárie naplánované z bratislavského letiska už v máji a viaceré ponúkali dovolenky v Turecku, na Madeire, v Ománe, Katare či Bahrajne a ďalších destináciách ešte aj v októbri,“ zhodnotil letnú sezónu prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roman Berkes.

Letná sezóna sa podľa neho už predlžuje aj mimo letných prázdnin, mnohí dovolenkári uprednostňujú skôr začiatok či koniec leta, kedy sú v letoviskách stále príjemné teploty, no sú menej preplnené.

Počas celého letného letového poriadku, od 31. marca do 26. októbra tohto roka, cestujúci na bratislavskom letisku mali k dispozícii takmer 40 pravidelných liniek, z toho polovicu sezónnych, do 34 destinácií v 16 krajinách. Chýbali pravidelné lety napríklad do Francúzska, Nemecka, Poľska či do severských krajín.

V zimnom období aj viaceré exotické destinácie

Začínajúca sa zimná letová sezóna 2024/2025, od 27. októbra do 29. marca, podľa bratislavského letiska zahŕňa devätnásť pravidelných spojení do osemnástich destinácií v dvanástich krajinách, ako aj charterové lety pre cestovné kancelárie do dvanástich exotických miest v jedenástich štátoch.

Spomedzi pravidelných liniek bude napríklad Air Cairo lietať raz týždenne do Egypta, do letovísk Hurgada a Marsa Alam. Český dopravca Smartwings zabezpečí dvakrát týždenne lety do Dubaja v Spojených arabských emirátoch. Do Londýna-Lutonu a do Skopje v Severnom Macedónsku poletí naďalej Wizz Air. Pegasus Airlines pokračuje s letmi do Istanbulu. Najviac, trinásť pravidelných liniek, bude prevádzkovať Ryanair v rámci doterajších celoročných spojení.

Na charterových letoch s dovolenkármi z bratislavského letiska bude od 30. októbra prvý raz nasadené lietadlo Boeing 787-9, tzv. Dreamliner. Má 355 miest na sedenie a tri rôzne triedy. Letieť ním možno s cestovnou kanceláriou Čedok na Maurícius či thajský ostrov Phuket. Lety na Zanzibar zabezpečí Smartwings s Boeingom 737max.

Aj počas novej zimnej sezóny môžu cestujúci letieť z Bratislavy priamo do Dominikánskej republiky na letisko Punta Cana (od 23. októbra), do Vietnamu na ostrov Phu Quoc (od 27. októbra) a na Kubu do Holguínu (od 17. decembra). Tieto lety pre skupinu DER Touristik opäť zabezpečuje spoločnosť World2Fly s Airbusom A330, ktorý má 255 miest v ekonomickej triede a 30 miest v samostatnej biznis triede.

Prvé charterové lety priamo do hlavného mesta Ománu Maskatu budú fungovať pre cestovnú kanceláriu Satur od februára do mája 2025. Okrem toho možno z Bratislavy letieť cez cestovné kancelárie aj do Salalahu tiež v Ománe. Cestujúci môžu využiť charterové lety aj do Hurgady, Dubaja, Dohy v Katare a Bahrajnu.