Vďaka neurotechnológiám už neplatí, že inému človeku do hlavy nevidíme

„Potrebujem presne vás,“ povedala mi pani do telefónu a pozvala ma do diskusie. Povedala, že hľadajú človeka, ktorý by obhajoval stanovisko, ktoré mi narýchlo predstavila. Namietala som, že nič také si nemyslím. „Ale áno, máme dáta,“ poznamenala. Asi mala na mysli, že firma, od ktorej pozvánka prišla, si urobila prieskum, naskenovala moje výstupy a uznala, že som ich človek.

Nedohodli sme sa. Trvala som na tom, že si budem myslieť to, čo si myslím. Možno z princípu. Čiatočne mala tá pani pravdu. Na tejto príhode nie je nič poburujúce. Každý pozýva ľudí do diskusií a očakáva, že budú hercami sami seba. Všetci pracujeme s predpokladom, že toho druhého poznáme, že je teda predvídateľný. Zarazilo ma však tvrdenie, že pani ma pozná vďaka dátam. Dokonca si našla čas, aby mi vysvetlila, aké zastávam stanovisko.