Vlani v tomto čase sa aj v našich kinách premietal film slávnej poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej Hranica.
Režisérka v ňom naozaj sugestívnym spôsobom vykreslila drastické pomery, ktoré už niekoľko rokov existovali (a stále existujú) na poľsko-bieloruskej hranici, kde sa tisícky ľudí pôvodom predovšetkým z Blízkeho východu snažia dostať z jednej strany na druhú, teda do vysnívanej Európy.
Poľská cesta je mimoriadna tým, že ide priamo o diverznú a nepriateľskú akciu tretieho štátu, teda Bieloruska (a Ruska), ktorého režim našiel veľmi prefíkaný spôsob ako destabilizovať, alebo aspoň veľmi potrápiť, voči nemu kritickú krajinu.
Používa však pri tom metódu, ktorú im de facto Európa, tá západná, pred rokmi poskytla a ponúkla. Nemecké, ale nielen nemecké, otvorenie hraníc v roku 2015 vytvorilo precedens, ktorý vyzval na pochod smerom k Európe zástupy tretieho sveta.