Umelej inteligencii zelená farba nesvedčí

Aby veľký jazykový model, ako je ChatGPT, dobre fungoval, musí štatisticky spracovať obrovské množstvo textov. Takýto tréning umelej inteligencie si vyžaduje obrovský výpočtový výkon a ukladanie údajov. Tieto funkcie poskytujú už dnes dátové centrá, ktorých prevádzka je energeticky náročná. Ich kapacita bude s rozvojom umelej inteligencie čoraz viac žiadaná.

Dátové centrá, umelá inteligencia a kryptomenové odvetvie si budú podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry do roku 2026 globálne vyžadovať viac ako dvojnásobok elektrickej energie. Spotreba má stúpnuť na viac ako tisíc terawatthodín. To je viac, ako minie celé Japonsko.

V Spojených štátoch, kde sa nachádza bezmála polovica dátových centier, sa ich energetická spotreba do roku 2030 zvýši o 177 terawatthodín. To je viac elektriny, než za rok minie celé Poľsko, a viac ako dvojnásobok ich súčasnej spotreby.

Najodvážnejšie odhady dokonca hovoria o tom, že dátové centrá v USA budú v roku 2030 pojedať aj trojnásobne viac energie a predstavovať až 12 percent tamojšieho dopytu po elektrine.

Prevažuje „špinavá“ energia

Obrovská potreba elektrickej energie predstavuje pre ďalší rozvoj umelej inteligencia prekážku. A to nielen nákladovú. Aj v najrozvinutejších štátoch sa veľká časť elektriny generuje z fosílnych zdrojov.

V USA, kde je desaťnásobne viac datacentier ako v druhom Nemecku, sa približne 60 percent elektriny vyrába z plynu a uhlia. Z vody, vetra a slnka sa jej tam produkuje približne pätina. Aj najväčšia ekonomika Európy či Veľká Británia, ktoré sú politicky výrazne „zelenšie“ než Spojené štáty, vyrábajú z obnoviteľných zdrojov len zhruba polovicu elektriny.

Globálne sa z fosílnych zdrojov získava viac ako 60 percent elektriny, takmer desať percent tvorí jadro a zvyšná tretina sa produkuje zo slnka, vetra a vody.

Aby toho nebolo málo, hoci umelá inteligencia produkuje virtuálny, nehmotný výstup, hardvér je náročný na fyzické suroviny. Medzi tie kľúčové patria nerasty a kovy ako hliník, kobalt, meď, zlato, lítium či prvky vzácnych zemín a mnoho ďalších. Tieto suroviny treba vyťažiť, spracovať, dopraviť, čo sú ďalšie emisne náročné procesy.

Technologickým gigantom preto v ostatných rokoch prudko rástla uhlíková stopa. Google prednedávnom zverejnil, že jeho emisie sa za posledných päť rokov zvýšili takmer o polovicu. A hlavnou príčinou je spotreba elektrickej energie v dátových centrách a emisie z dodávateľského reťazca.

Greenwashing?

Hoci sú skutočne vyprodukované emisie veľkých technologických spoločností obrovské a pohybujú sa v desiatkach miliónov ton (čo je porovnateľné s ročnými emisiami Slovenska), viaceré z nich sa na prvých stránkach svojich reportov pýšia podozrivo nízkymi číslami.

Svoje znečisťujúce činnosti zakrývajú nákupom takzvaných REC. Ide o certifikáty, ktoré si firma kupuje, aby sa preukázala, že využíva elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Háčik je však v tom, že daná obnoviteľná energia nemusí reálne poháňať zariadenia spoločnosti. Dátové centrá v USA tak na papieri môže energeticky zásobovať krajina na druhej strane sveta.

Práve pri dátových centrách je problém zrejme najvypuklejší. Spoločnosť Meta napríklad v správe komunikuje, že jej zariadenia mali v roku 2023 trhovo založenú uhlíkovú stopu na úrovni 733 ton. Reálne emisie sa však odvíjajú od toho, aká elektrina fyzicky poháňa jej datacentrá. A tie Meta vyrátala na päť miliónov ton.

Namiesto celkových reportovaných emisií na úrovni 7,5 milióna ton sa tak v prípade spoločnosti Meta dostaneme takmer na dvojnásobné číslo. Rovnaký záver pritom neplatí len v tomto prípade, ale aj pri spoločnostiach ako Amazon, Google, Apple či Microsoft.

Za všetko hovorí titulok nedávneho textu denníka Guardian – Emisie dátových centier sú pravdepodobne o 662 percent vyššie, ako tvrdia veľké technologické spoločnosti.

Spomenuté úzko súvisí s energeticky náročnou umelou inteligenciou a jej všeobecnou akceptáciou. Zo strán vedeckej obce, environmentálnych skupín aj nadnárodných inštitúcií sa už teraz ozýva, že bude negatívne ovplyvňovať životné prostredie. Tento reputačný problém nebudú riešiť len veľké technologické spoločnosti, ale aj ďalší priekopníci umelej inteligencie.

Ešte viac sa komplikuje tým, že energia z vody, vetra či slnka nie je pre dátové centrá v realite vhodná, keďže potrebujú stabilné zásobovanie elektrinou počas dňa i noci. Vysoko volatilné obnoviteľné zdroje preto v reálnom svete neprichádzajú do úvahy ako spoľahlivá alternatíva.

Bude záchrancom umelej inteligencie jadro?

Pálčivá otázka teda znie, aká energia bude v najbližších rokoch až desaťročiach poháňať rozmach datacentier. Nedávne kroky technologických gigantov ponúkajú odpoveď, ktorá zrejme neprekvapí. Upierajú zrak hlavne na atómovú energiu.

Spoločnosť Google si od kalifornskej spoločnosti Kairos Power objednala výstavbu niekoľkých modulárnych jadrových reaktorov. Prvý by sa mal dokončiť do roku 2030, zvyšok do roku 2035. Microsoft zase podpísal dohodu so spoločnosťou Constellation Energy, ktorá vlastní neslávne známu americkú jadrovú elektráreň Three Mile Island. Tá má obnoviť prevádzku vypnutého reaktora. Microsoft má na jeho obnovu prispieť sumou 1,6 miliardy dolárov a potom bude bezuhlíkovu elektrinu nakupovať ďalších 20 rokov.

O jadrovej energii sa aj medzi odbornou verejnosťou hovorí ako o vhodnej alternatíve, ktorá môže vyriešiť ekologickú dilemu umelej inteligencie. A evidentne si to myslia aj investori. Stačí sa pozrieť na akcie spoločností, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne. Príkladov je viacero. Cena akcií Constellation Energy sa od predstavenia ChatGPT pred dvomi rokmi strojnásobila, hodnota ďalšej spoločnosti Vistra je odvtedy na päťnásobnej úrovni.