Koalícia Smeru, SNS a Mostu-Híd schválila rozsiahlejšiu zmenu rokovacieho poriadku parlamentu v roku 2016. Opozícia zmeny ostro kritizovala, vnímala ich ako obmedzenie.

Vládna väčšina vtedy okrem iného reagovala aj na šéfa OĽaNO (dnes Slovensko) Igora Matoviča, ktorý často využíval vo vystúpeniach rôzne plagáty a rokovacia sála bola aj dejiskom protestov opozície s transparentmi.

Treba však povedať, že podobne postupovali tiež poslanci Smeru počas vlády Ivety Radičovej. V roku 2011 v pléne parlamentu roztiahli transparenty, keď požadovali tajnú voľbu generálneho prokurátora.

Protesty priamo pred rečníckym pultom siahajú do obdobia tretej vlády Vladimíra Mečiara. Opozičné strany KDH, Maďarská koalícia a Demokratická únia sa v roku 1996 postavili s transparentmi pred riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana Lexu, ktorý prednášal výročnú správu tajnej služby. Bolo to necelý rok po tom, ako SIS zavliekla Michala Kováča ml. do Rakúska. Išlo o syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča.

Protest poslancov Smeru v roku 2011. Žiadali, aby sa o generálnom prokurátorovi hlasovalo tajne. Foto: Reprofoto TV Joj.

Napolitánky či letáky dostali stopku

Viaceré novinky sa stali súčasťou rokovacieho poriadku v roku 2016. Poslanci už nemôžu použiť v pléne mobilné telefóny, vyhotovovať fotografie, zvukové a audiovizuálne záznamy alebo prenosy. Do sály je tiež zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzátory.

Zákonodarcovia si tiež nemôžu priniesť materiály, ktoré propagujú politickú stranu alebo šíria reklamu. Platí to aj pre jedlo. Odporcovia novely v tom čase ironicky hovorili, že predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) zakazuje poslancom jesť v pléne horalky.

Je predpoklad, že vládne poslanecké kluby budú chcieť nanovo upresniť ustanovenia o propagácii politickej strany či reklamy. Podnetom zrejme bude nedávne dianie okolo poslankyne Lucie Plavákovej (PS), ktorá za rečníckym pultom mala na svojom počítači nálepky.

Predsedajúci Danko ju vykázal z rokovania. „Sú tam dúhy, LGBTI témy, sú tam nálepky, ktoré propagujú firmy,“ vysvetlil. Neskôr sa situácia opakovala, vykázal ju aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Poslankyňa povedala, že sa obráti na Ústavný súd, pretože je diskriminovaná pri výkone poslaneckého mandátu a obmedzuje sa jej sloboda prejavu.

Protest opozície v rokovacej sále parlamentu počas vystúpenia riaditeľa SIS Ivana Lexu v roku 1996. Foto: Pavol Funtál/TASR

Zásah parlamentnej stráže

Ďalšia zmena prišla v roku 2022. Poslanci schválili pravidlo o zavedení parlamentnej stráže. Politici sa takému riešeniu dlhšie bránili. Mali totiž obavy, či nespôsobí excesy pri vyvádzaní poslanca zo sály.

Vtedajší predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina hovoril, že cirkusy sa v parlamente skončia. Ozrejmil, že po vykázaní poslanca sa vypnú kamery, sála sa vyprázdni a potom stráž zákonodarcu vyvedie.

Prvým poslancom vyvedeným zo sály bol len nedávno Michal Šipoš (Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia). Vykázal ho predsedajúci Gašpar. Dôvodom bolo, že Šipoš v pléne vystupoval v tričku s nápisom: „Zvýšili sebe platy, ľuďom dane.“ Na tričko si odmietol obliecť sako. Zasahujúcim policajtom z Úradu na ochranu ústavných činiteľov odpor nekládol. Zo sály s nimi odišiel dobrovoľne.

Pravidlá pre všetkých má v rukách hlavne koalícia

Najsilnejšia vládna strana Smer zatiaľ neprezradila, aké zmeny si k novele rokovacieho poriadku nachystala. Predseda klubu Smeru Ján Richter o nich nechcel vopred hovoriť. „Chceme, aby sa s nimi najskôr oboznámili naši parlamentní partneri,“ povedal Štandardu Richter. Podľa neho sa na ústavnoprávnom výbore sústredia všetky návrhy a vypracuje sa základný materiál.

Tento týždeň sa uskutoční stretnutie pracovnej skupiny, na ktorom sa prerokujú priority poslaneckých klubov. Ak by sa nedospelo ku kompromisu, parlament podľa Richtera rozhodne hlasovaním o jednotlivých návrhoch.

Rokovací poriadok slúži všetkým poslancom. Otázkou je, či zmenené pravidla budú viac dielom koalície ako opozície.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS), ktorý sa dlhodobo rokovaciemu poriadku venuje a je jeho dobrým znalcom, Štandardu povedal, že takúto otázku položil aj on na stretnutí pracovnej komisie. Pýtal sa, či je ambíciou pripraviť novelu, ktorá bude prienikom predstáv všetkých, alebo sa len zozbierajú návrhy a vyberie sa, čo sa hodí koalícii. „Na toto som nedostal jasnú odpoveď,“ priblížil Dostál.

Michal Šipoš (uprostred). Foto: Martina Kriková/TASR

Michelko naznačil aj finančné sankcie

Poslanec SNS Roman Michelko povedal, že vie o zmenách, o ktorých verejne hovoril predseda strany Danko.

„Podľa mňa tam budú disciplinárne veci. Od detailov, ako sa vhodne obliecť, až po veci, keď sa nespratník vykáže zo sály a zoberie sa mu plat s tým, že takýto poslanec sa bude môcť zúčastniť na hlasovaní o 11.00 a o 17.00, ale nebude môcť vystupovať v pléne jednu alebo viac schôdzí,“ naznačil poslanec.

Podľa neho budú dôvodom na vykázanie zo sály aj situácie, aké „stvárajú“ poslanci Igor Matovič a Jozef Pročko (Slovensko). Ako príklad uviedol, keď Matovič vlani v jeseni „rozbil“ živý televízny vstup. Krátko predtým sa totiž dostal do ostrej slovnej potýčky s poslancom Smeru Jánom Mažgútom vo vestibule parlamentu. Michelko tiež spomenul poslanca Pročka, ktorý „nonstop vykrikuje, bučí a píska“. „Treba týchto nespratníkov nejako upratať,“ mieni Michelko.

Pokiaľ ide o finančné sankcie, poslanci im čelia aj v súčasnosti. Pri narušení poriadku má Národa rada SR právomoc udeliť pokutu do výšky 2 000 eur. Ak poslanec naruší poriadok opakovane v čase do jedného roka od uloženia pokuty, môže dostať pokutu až do 4 000 eur.

Jeden bod akoby už vraj schválili

Je pravdepodobné, že poslanci nebudú musieť čítať pozmeňujúce návrhy v pléne parlamentu. Už dnes sú prístupné na webovom sídle Národnej rady SR.

„Na tom je všeobecná dohoda naprieč celým parlamentom. K tomu smeruje aj nová technická výbava, aby sme nerobili niečo, čo je prežité,“ povedal šéf klubu Smeru Richter.

Prax je taká, že poslanec na záver svojho vystúpenia prečíta pozmeňujúci návrh. Ak sa pomýli čo i len v tom, že nepovie „čiarka“ alebo „začiatok úvodzoviek“, musí ho čítať znovu.

Vlani chceli poslanci opozície oddialiť rušenie špeciálnej prokuratúry. Naťahovali debatu o štátnom rozpočte. Poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia) čítal pozmeňujúci návrh sedem hodín. Podobne tak urobili aj ďalší.

Koalícia chce preto zrýchliť rokovanie tým, aby sa pozmeňujúce návrhy nečítali, keďže sú prístupné v digitálnej podobe.

„Nevravel by som, že je to hotová vec. My sme to nemali obsiahnuté v našom návrhu. Aktívne to presadzovať nebudeme,“ povedal opozičný poslanec Dostál. Nevie však, ako sa k tomu postaví jeho klub SaS.

Problém vidí v tom, že neexistujú lehoty, ktoré by sa dodržiavali medzi predložením návrhu v pléne a tým, keď sa o ňom hlasuje. „Môže sa stať, že rozsiahly pozmeňujúci návrh sa predloží pol hodinu pred hlasovaním a nebude čas sa s ním oboznámiť,“ zhodnotil Dostál.

Poslanec Ondrej Dostál (poslanecký klub SaS) a predseda Občianskej konzervatívnej strany. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Časovo obmedzené vystúpenia

Už vyše sedem rokov platia časové limity pre vystúpenia poslancov. Písomne prihlásený poslanec môže rečniť 20 minút. Ak vystupuje ako poverený člen klubu, má limit 30 minút. Ústne prihlásený poslanec môže hovoriť desať minút.

Opozícia tieto pravidlá považovala za obmedzovanie slobody prejavu a preto zákon o rokovacom poriadku označila ako „náhubkový“. Novelu vetoval aj vtedajší prezident Andrej Kiska. Opozícia sa potom obrátila na Ústavný súd SR, ale ten rozhodol, že novela nie je v rozpore s ústavou. Podľa signálov z vládnej koalície by ďalšie zužovanie rozpravy už nemalo byť témou.

Lucia Plaváková (PS) a nálepky na jej notebooku, pre ktoré bola vykázaná z rokovacej sály. Foto: Martina Kriková/TASR

SaS chce späť grafy a tabuľky

Býva zvykom, že poslanci opozície vyčítajú vláde nadužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania o zákonoch. Tie sa v parlamente schvaľujú v zrýchlenom režime, niekedy to trvá len dva či tri dni. Opozičná SaS preto navrhuje, aby vláda takýto postup zdôvodnila konkrétnejšie a aby tieto dôvody povinne posúdil aj ústavnoprávny výbor.

Podľa SaS by sa mali zaviesť verejné vypočutia pred voľbou všetkých verejných funkcionárov volených v parlamente. Doteraz to tak je len pri kandidátoch na sudcov Ústavného súdu a pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora.

SaS by tiež chcela zrušiť zákaz používania obrazovej prezentácie pri prejavoch poslancov. Tvrdí, že tabuľky, grafy či grafiky dopĺňajú vystúpenie a robia ho zrozumiteľnejším a nenarúšajú ani dôstojnosť.

Kým v minulosti bola parlamentná hodina otázok pre členov vlády sledovaným bodom programu, posledné roky to tak už celkom nie je. Otázky koaličných poslancov sú k premiérovi takmer vždy „šetrné“. Záleží tiež, aké množstvo otázok položia koalícia i opozícia, z ktorých sa potom žrebujú tie, na ktoré bude predseda vlády odpovedať.

SaS prišla s inovatívnym prvkom, aby prvé dve otázky žrebované pre premiéra položili poslanci opozície. „Myslím si, že toto je nepriechodné,“ komentoval zámer SaS poslanec Michelko s tým, že doterajší systém platí už roky.