Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) predstavili plánovanú trasu novej diaľnice na Zemplíne. Tá má nielen uľahčiť dopravné spojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou, ale aj prispieť k rozvoju regiónu.

Podľa hovorkyne ministerstva dopravy Petry Poláčikovej bola po vyhodnotení štúdie realizovateľnosti vybraná z jedenástich skúmaných možností tá najvhodnejšia – variant G. Tento variant, ktorý prechádza mimo horský priechod Dargov, bol vybraný ako najekonomickejšia a technicky najvhodnejšia alternatíva.

„Začali sme s prípravou na posudzovanie EIA, následne budeme pokračovať s povoľovacími konaniami a verejným obstarávaním. Zároveň pripravujeme zaradenie týchto úsekov D1 medzi strategické investície. Od týchto procesov bude závisieť, kedy sa začne s výstavbou a, samozrejme, aká bude cena,“ uviedla pre redakciu Štandard Poláčiková.

Trasa ešte nie je definitívne stanovená

Jedným z najdôležitejších krokov pred samotnou výstavbou je posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Tento proces hodnotí, aký dosah bude mať výstavba diaľnice na prírodu, ovzdušie, vodné zdroje či zdravie obyvateľstva. Zároveň navrhuje opatrenia na minimalizovanie negatívnych vplyvov.

Poláčiková potvrdila, že definitívne rozhodnutie o trase padne až po ukončení EIA. Ministerstvo dopravy je podľa jej slov otvorené pripomienkam a v prípade, že sa počas hodnotenia objavia environmentálne riziká, trasa môže byť upravená.

K plánovanej trase diaľnice sa pre redakciu Štandard vyjadril aj Peter Báthory, predseda občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín, ktoré sa už niekoľko rokov aktívne presadzuje za realizáciu tohto projektu.

„Variant G vybral zhotoviteľ na základe 40 kritérií. Za štyri roky, čo sa tomu venujem, som nevidel tak dobre spracovanú štúdiu realizovateľnosti ako túto. Myslím si, že ministerstvo dopravy prijme návrh zhotoviteľa, ale samozrejme, ešte sa to môže zmeniť pri EIA, keďže sa na projekt môžu vzťahovať nejaké pripomienky,“ konštatoval Báthory.

Prepojenie východného Slovenska s Ukrajinou

Plánovaná 72-kilometrová diaľnica sa bude tiahnuť od Bidoviec až po hranicu s Ukrajinou a ovplyvní niekoľko katastrálnych území v Prešovskom a Košickom kraji. Medzi nimi sú napríklad Sečovská Polianka, Svinica, Ďurkov, Bačkov, Sečovce, Dargov, Vinné či Michalovce.

Vybraný variant G sa zameriava na plánovanie diaľnice bez tunela cez horský priechod Dargov. Obec Dargov bude obchádzať zo severnej strany, zatiaľ čo Sečovce bude obchádzať vo väčšej vzdialenosti. Tým sa minimalizuje vplyv na miestne obyvateľstvo.

Na trase bude umiestnených sedem križovatiek, vrátane križovatky Bidovce, Dargov, Parchovany, Michalovce, Biela Hora, Zalužice a Sobrance. Ďalšia križovatka bude pridaná po dokončení diaľnice na Ukrajinskej strane pri Vyšnom Nemeckom.

Zlepšenie dopravy a životných podmienok

Výstavba diaľnice na Zemplíne prinesie niekoľko výhod. Zlepšenie dopravného spojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou by mohlo podporiť obchod a cestovný ruch. Podľa hovorkyne ministerstva dopravy sa očakáva, že nový úsek zlepší aj prepojenie miest a obcí na Zemplíne s krajskými mestami Košice a Prešov.

„Diaľnica prispeje k zníženiu emisií v obývaných oblastiach a celkovému zlepšeniu kvality života v regióne,“ dodala Poláčiková.

Podľa Báthoryho je situácia v regiónoch Zemplína kritická. „Štvrtý rok po sebe sme v letných mesiacoch sčítavali dopravu. V piatky sme zaznamenali viac ako 20-tisíc áut, čo jasne dokazuje, že doprava v tomto regióne je zaťažujúca. Nákladné autá prechádzajú dedinami a spôsobujú nárast hluku a emisií,“ uviedol Báthory.

Predseda OZ Diaľnica na Zemplín Peter Báthory s tabuľkou počtu vozidiel, ktoré prešli cez obec Dargov v priemere za dva augustové piatky. Vpravo štátny tajomník Jaroslav Kmeť. Foto: TASR/Roman Hanc

Obyvatelia viacerých obcí sa podľa jeho slov sťažujú na praskajúce domy a múry v dôsledku vysokého zaťaženia dopravou. „V Dargove sa obyvatelia nevedia dostať na hlavnú cestu, musia čakať 5-10 minút,“ doplnil Báthory k situácii s dopravou.

Nová diaľnica by podľa neho mala znížiť tieto negatívne dopady. Uľahčí prepravu nákladných vozidiel, čím sa odbremenia miestne komunikácie v obciach, ktoré denne zažívajú dopravné zápchy.

Obavy miestnych obyvateľov

Obyvatelia Zemplína majú rôzne obavy spojené s výstavbou diaľnice. Peter Báthory vysvetlil, že od začiatku sa snažili mobilizovať obyvateľstvo a zvýšiť povedomie o projekte, pretože len veľký záujem verejnosti môže prinútiť politikov konať. Napriek tomu sú mnohí frustrovaní z nejasného pokroku a obávajú sa, že k výstavbe nikdy nedôjde.

Obyvateľka Beáta v diskusii o plánovanej diaľnici vyjadrila obavy o zdravie a výhľad. „Tí, ktorým nepôjde diaľnica rovno pred oknami, sa tešia. Nám ostatným pokazíte okrem výhľadu aj zdravie. Ďakujeme,“ poznamenala s iróniou.

Pán Radovan vyjadril znepokojenie nad dosahom na biotop. Prechod cez Dargov sa mu nepozdáva a obáva sa, že to bude veľký zásah do prírody. Obyvateľ Michal sa pýtal na časový harmonogram: „Vizualizácia je pekná, ale kedy sa reálne začne stavať? Do roku 2030?“

Aj keď Báthory v súčasnosti nezaznamenal výrazné obavy medzi obyvateľmi, pripúšťa, že mnohí sa môžu cítiť nespokojní s vybraným variantom diaľnice.

„Komunikovali sme aj so zhotoviteľom, snažili sme sa im čo najviac poradiť. Myslím si, že mnohé pripomienky akceptovali a zapracovali do jednotlivých variantov. Určite sa stane, že niekomu nebude vyhovovať, že diaľnica prechádza práve cez jeho oblasť. Ide však o nadnárodný záujem a osobne si myslím, že diaľnica môže pomôcť tomuto chudobnému regiónu sa trochu rozvinúť,“ konštatoval Báthory.

Financovanie a náklady na výstavbu

V porovnaní s ostatnými variantmi predstavuje variant G najnižšie náklady na výstavbu. Tento variant nezahŕňa tunel, čo výrazne znižuje celkovú cenu projektu.

Pre porovnanie – variant A s tunelom cez horský priechod Dargov by stál 1,67 miliardy eur. Variant G je najekonomickejšou možnosťou s predpokladanými nákladmi na výstavbu diaľnice vo výške 1,57 miliardy eur.

„O výslednej cene nakoniec rozhodne verejné obstarávanie. Národná diaľničná spoločnosť využije všetky dostupné príležitosti na zabezpečenie možností financovania z európskych zdrojov. Nie všetky úkony sú výlučne v našej časovej réžii a od týchto procesov následne závisí termín výstavby alebo náklady,“ uviedla pre redakciu Štandard NDS.

Na snímke zľava: starosta obce Dargov Ján Kiš, Peter Báthory, štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeť a člen OZ Diaľnica na Zemplín Ján Kerekeš: Foto: TASR/Roman Hanc

Financovanie výstavby diaľnice bude podľa Báthoryho pravdepodobne kombináciou viacerých zdrojov vrátane európskych fondov, ako je program CEF (Connecting Europe Facility) a ďalšie, ktoré by mohli byť dostupné v rámci pomoci Ukrajine a podpory nadnárodných projektov.

„Hoci štát momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov, ministerstvo dopravy robí maximum pre to, aby získalo potrebné financie. Zákon o strategických investíciách a nová legislatíva v oblasti EIA nám tiež môže pomôcť urýchliť proces výstavby,“ dodáva Báthory.

Optimistický termín dokončenia

Diaľnica Bidovce – štátna hranica je súčasťou Transeurópskej dopravnej siete a podľa slov Báthoryho má Slovensko záväzok do roku 2030 dokončiť túto základnú sieť. Transeurópska dopravná sieť je projekt Európskej únie na prepojenie členských štátov cez diaľnice, železnice a ďalšie dopravné trasy. Cieľom je zlepšiť mobilitu a hospodársky rast.

Aj napriek mnohým prekážkam je Báthoryho optimistický scenár dokončenia diaľnice stále rok 2030. „Som večný optimista a musím povedať, že súčasné ministerstvo sa tejto témy ujalo veľmi razantne. Pracujú na tom, aby projekt splnil svoje záväzky voči Európskej únii, a verím, že výstavba diaľnice prinesie Zemplínu zaslúžený rozvoj,“ uzatvára Báthory.

Aj keď sa mnohí obyvatelia obávajú o svoje zdravie a vplyv na prírodu, mnohí veria, že diaľnica pomôže rozvoju Zemplína a zlepší život v regióne.