Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Kazani sa začína samit BRICS, zúčastní sa na ňom vyše 20 lídrov

Trojdňová schôdzka na najvyššej úrovni v takomto rozsahu sa uskutoční v Rusku prvýkrát od začiatku invázie jeho síl na Ukrajinu vo februári 2022.

Hostiteľom samitu rozvíjajúcich sa ekonomík je ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa jeho zorganizovaním snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali, píše agentúra AFP.

Moskva zároveň podľa AFP dúfa, že skupina BRICS sa stane akousi protiváhou k hegemónii Západu.

Do Kazane prídu čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Na okraj schôdzky sa Putin stretne aj s generálnym tajomník OSN Antóniom Guterresom, čo bude jeho prvá návšteva v Rusku od apríla 2022.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Práve rozšírenie skupiny si Moskva stanovila ako pilier svojej zahraničnej politiky. AFP konštatuje, že BRICS je plná vnútorných rozporov, napríklad medzi Indiou a Čínou.

Jednou z hlavným tém samitu bude Putinova myšlienka vytvoriť platobný systém, ktorý by konkuroval systému SWIFT. Od neho boli ruské banky odrezané v roku 2022. Lídri sa budú zaoberať aj eskalujúcim konfliktom na Blízkom východe.

Západ sa domnieva, že Rusko sa snaží BRICS využiť na rozšírenie vlastného vplyvu a „presadzovanie svojich naratívov“ o vojne na Ukrajine, ktorú Moskva označuje ako špeciálnu vojenskú operáciu.

Politický analytik z Moskvy Konstantin Kalačev pre AFP povedal, že stretnutím v Kazani sa Kremeľ „snaží ukázať, že Rusko nielenže nie je izolované, ale má aj partnerov a spojencov“.

Kremeľ tvrdí, že globálne záležitosti by sa mali riadiť medzinárodným právom, a nie „pravidlami, ktoré stanovujú jednotlivé krajiny, menovite Spojené štáty americké“.

„Sme presvedčení, že BRICS je prototypom multipolarity, štruktúrou spájajúcou južnú a východnú pologuľu na princípoch suverenity a vzájomného rešpektu,“ povedal poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Skupina podľa neho „postupne buduje most k demokratickejšiemu a spravodlivejšiemu svetovému poriadku“.

USA odmietajú myšlienku, že z BRICS by sa mohol stať jeho geopolitický rival. Zároveň však vyjadrujú obavy z toho, že Moskva v čase pokračujúceho konfliktu na Ukrajine „predvádza“ svoj vplyv na poli diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

ISW: Rusi na Ukrajine systematicky páchajú vojnové zločiny

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ruskí vojaci údajne popravujú zajatcov, ktorí sa dobrovoľne vzdali a používajú chemické zbrane v rozpore s Dohovorom o chemických zbraniach.

„Ukrajinskí predstavitelia 21. októbra oznámili, že ruské sily 18. októbra popravili dvoch neozbrojených ukrajinských vojnových zajatcov pri Selydove v Doneckej oblasti tak, že ich zastrelili z bezprostrednej blízkosti, keď boli spútaní,“ citoval aktualizáciu ISW portál Ukrajinská pravda.

Týmto správaním ruská armáda porušuje Ženevský dohovor o vojnových zajatcoch, „ktorý zakazuje neľudské zaobchádzanie s vojnovými zajatcami“, prízvukoval ISW.

Nemenovaný ruský vojnový bloger 20. októbra „otvorene tvrdil, že ruské sily používajú proti ukrajinským vojakom chlórpikrín“, čo je pesticíd používaný proti škodcom v pôde. Látka vo vojenskom použití – ktoré zakazuje Dohovor o chemických zbraniach – dráždivo pôsobí na pľúca, oči a pokožku. ISW pripomenul, že Rusko je signatárom zmieneného dohovoru.

„Ukrajinskí predstavitelia už skôr informovali, že ruské sily čoraz častejšie vybavujú granáty chlórpikrínom,“ dodal ISW. Nasadenie týchto látok zhodnotil ako prejav „nízkej úrovne disciplíny“, pričom „poľní velitelia nerobia nič, aby zabránili svojim podriadeným v takomto zločinnom správaní, alebo ich možno dokonca podporujú“.

(sab)

Minúta  |  

Pedagógovi, ktorý postrelil študentku, hrozí trojročný trest

Prokurátor Peter Pilár žiada pre bývalého pedagóga Akadémie Policajného zboru Vladimíra Šeparneva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s minimálnym stupňom stráženia.

Tiež žiada expedagógovi uložiť zákaz pedagogickej alebo obdobnej činnosti a nosenie a manipuláciu so strelnými zbraňami v trvaní sedem rokov a prepadnutie policajného opasku.

Zástupcovia poškodených trvajú na ponechaní výšky náhrady škody v rovnakej sume, ako uložil prvostupňový súd.

Obhajoba žiada, aby súd ponechal rozhodnutie prvostupňového súdu týkajúce sa výšky trestu, aby upravil trest zákazu činnosti a s nárokom na náhradu škody odkázal poškodených na civilné konanie.

Prvostupňový súd uložil vo februári Vladimírovi Šeparnevovi trojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov.

Podľa rozsudku mal tiež študentke nahradiť škodu vo výške 48 640 eur, ministerstvu vnútra v sume 5662 eur a zdravotnej poisťovni 28 284 eur. Súd mu zároveň zakázal vykonávať funkciu alebo povolanie, pri ktorých dochádza k držbe zbrane a k manipulácii so strelnými zbraňami.

(tasr)

Minúta  |  

Obžalovanému Mariánovi Magátovi navrhuje prokurátorka väzbu i finančný trest

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave navrhuje uznať obžalovaného Mariána Magáta za vinného z páchania extrémistickej trestnej činnosti a uložiť mu sedemročný trest väzenia.

Chce tiež peňažný trest vo výške 10-tisíc eur a trest prepadnutia veci. Povedala to v rámci záverečnej reči na utorkovom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.

Vykonané dokazovanie podľa prokurátorky bez akýchkoľvek rozumných pochybností potvrdilo obsah obžaloby.

„Dôvodnosť podanej obžaloby a dôvodnosť a zákonnosť vedeného trestného stíhania proti obžalovanému vyplýva z rozhodnutí súdov o väzbe obžalovaného," zdôraznila. Považuje za preukázané, že boli znalci prizvaní procesným spôsobom.

Príspevky spochybňujúce holokaust zverejňoval Magát podľa prokuratúry vo svojich statusoch na sociálnych sieťach, vo videách i v knihe. Spochybňoval vraj aj počet židovských obetí počas druhej svetovej vojny.

Trestných činov sa Magát údajne dopustil v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022. Okrem iného ide podľa prokuratúry o založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, výrobu extrémistického materiálu či popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.

Pôvodne uznal ŠTS v januári Magáta za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov. Najvyšší súd SR však pôvodné rozhodnutie zrušil a uložil ŠTS doplniť dokazovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Harvey Weinstein má rakovinu kostnej drene

Bývalému hollywoodskemu filmovému producentovi diagnostikovali chronickú myeloidnú leukémiu (CML), informovali americké televízie NBC News a ABC News s tým, že Weinstein (72) sa lieči v newyorskej väznici.

Kedysi vplyvný filmový magnát mal v ostatnom čase viacero zdravotných problémov a počas septembrového krátkeho pojednávania bol bledý a viditeľne zoslabnutý, analyzovala agentúra AFP.

V septembri podstúpil Weinstein aj urgentnú operáciu srdca, po ktorej jeho hovorca Juda Engelmayer skonštatoval, že je „nateraz mimo ohrozenia života“. Engelmayer zároveň označil za „znepokojivé“, že sa Weinsteinove zdravotné problémy „stali predmetom verejnej diskusie“.

Weinsteina uznal vo februári 2020 súd v štáte New York za vinného zo znásilnenia a sexuálneho útoku, za čo mu uložil trest 23 rokov väzenia. V apríli 2024 odvolací súd tento verdikt zrušil pre procesné chyby a nariadil obnovené konanie.

Weinsteina však medzitým odsúdil súd v Los Angeles za znásilnenie ženy v Beverly Hills na 16 rokov odňatia slobody. Tento druhý rozsudok je naďalej právoplatný, preto Weinstein zostal vo väzení aj po zrušení verdiktu v newyorskom prípade.

Obvinenia desiatok žien voči tomuto Oscarom ocenenému producentovi sa začali objavovať v roku 2017 a významnou mierou prispeli k vzniku hnutia známeho ako #MeToo. Weinsteina obvinilo z obťažovania, sexuálneho napadnutia či znásilnenia viac ako 80 žien vrátane prominentných herečiek ako Angelina Jolieová, Gwyneth Paltrowová či Ashley Juddová.

Weinstein trvá na svojej nevine, pričom tvrdí, že sexuálne vzťahy nadväzoval len so súhlasom druhej strany.

(tasr)

Minúta  |  

Finančná správa v tomto roku zadržala tabakové výrobky za vyše 10 miliónov eur

Príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) zachytili desiatky miliónov kusov cigariet a zaistili rôzne stroje či vozidlá.

Za prvé tri kvartály tohto roka zachytili príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS) svojou operatívno-pátracou činnosťou nelegálny tabak a tabakové výrobky s celkovou výškou škody takmer 10,5 milióna eur.

„Príslušníci finančnej správy zachytili takmer 47,5 tony sušeného tabaku, pričom najviac k tomuto množstvu prispeli akcie Distribútor (20,5 tony) a Baranec (viac ako 14 ton). Výška škody pri zaistenom tabaku dosiahla sumu takmer 6,6 milióna eur," informoval hovorca finančnej správy Daniel Súkup.

Za rovnaký čas zaistili takmer 25 miliónov kusov cigariet, najviac počas akcie Cudzinec (necelých 13 miliónov) a Mýval (takmer 4 milióny). Výška škody v prípade cigariet predstavovala takmer 3,9 milióna eur.

„Pri akciách KÚFS boli zaistené aj vozidlá a stroje v celkovej hodnote takmer dva milióny eur. Okrem osobných áut a dodávok išlo o linky na výrobu cigariet, rezačky a sušičky tabaku, plničky dutiniek, dopravníkové pásy, kompresory aj generátory. Zadržaných bolo 63 podozrivých osôb," doplnil Súkup.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.