O roku a pokroku v zahraničnej politike

Deklarovať, že robíme zahraničnú politiku na všetky svetové strany, je vskutku jednoduché. Ale nie úplne všetci medzi nami majú odvahu či odhodlanie prejavovať vlastný názor a ísť v mene suverénnych postojov niekedy aj proti prúdu.

Aké ľahké je nechať sa unášať prúdom. Čo tam po tom, že to môže nášmu štátu a jeho občanom neprospieť, ba dokonca uškodiť?

Takto nejako som vnímal zahraničnú politiku počas pokusov o vládnutie Igora Matoviča (len si spomeňme na jeho infantilné vyjadrenia z Bruselu či riešenie účesov u francúzskeho prezidenta Macrona), Eduarda Hegera (predsedu vlády, ktorý mlčal, keď bolo treba obhajovať práva slovenského občana absurdne daného na sankčný zoznam EÚ, čím sa stal väzňom vo vlastnej krajine), alebo Ľudovíta Ódora, (ktorý sa ako ekonóm bezmocne prizeral na ďalšie a ďalšie sankcie uvalené pôvodne na Rusko, ale tvrdo dopadajúce na celú Európu).

O ich ministroch zahraničných vecí, mojich predchodcoch, nemusím hovoriť nič. Ich tendenčné a jednostranné útoky na moju osobu či prácu celého ministerstva a vlády hovoria za všetko. Samozrejme, najmä na stránkach im blízkych a spriaznených progresívnych médií, čím len potvrdzujú, že im normálnosť a tradičné hodnoty Slovenska a silný etatistický postoj štátu, ktorý sa stará o svojich občanov, nevoňajú.

Nechajme však vône a pocity. Vráťme sa k bilancovaniu, ktoré by som mal a chcel predložiť verejnosti.

Chcel by som pripomenúť suverénne postoje napríklad nemenným postojom k neuznaniu Kosova, napriek výzvam slovenských progresívnych europoslancov z Bruselu, aby sme ho uznali. Či zdôrazňovaním dvojštátneho riešenia Palestíny v Izraeli, bojovaním za dostupný lacný plyn a ropu z Ruskej federácie pre naše hospodárstvo, aby sme boli konkurencieschopní a nezdražovalo sa viac, ako je prirodzená inflácia. Či iným názorom na riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorým som sa určite nezapáčil progresívnym aktivistom, či už tým z takto orientovaných politických zoskupení, médií alebo neziskoviek.

Úprimne povedané – netrápi ma to.

Každé rozhodnutie, ku ktorému som dospel, som robil vždy po dôslednom zvážení všetkých okolností aktuálnej situácie.

Keď ma v lete osočil progresívny poslanec Tomáš Valášek, že nič nerobím v súvislosti s ťaživou situáciou na Blízkom východe, len som mu pripomenul zásadný fakt. Už týždeň pred jeho zbytočnou tlačovkou sme prostredníctvom médií i sociálnych sietí varovali slovenskú verejnosť, že im tam hrozí nebezpečenstvo. A popritom sme v tichosti bez humbuku pripravovali viaceré alternatívy, ako ochrániť a zachrániť Slovenky a Slovákov, ak by sa eskaloval vojnový konflikt v Palestíne, Izraeli či akomkoľvek susediacom štáte.

Čas nám dal, žiaľ, za pravdu a my sme začiatkom októbra úspešne zrealizovali jednu z najväčších logistických operácií, ktorá bola naplánovaná vďaka našim odborníkom do posledného detailu. Vojenské lietadlá kyvadlovo prepravili desiatky našich občanov i obyvateľov ďalších štátov na Cyprus, pričom štartovali z letiska v libanonskom Bejrúte, kde v jeho blízkosti zaznievali explózie. Následne časť z nich prepravil vládny špeciál z cyperskej Larnaky do Bratislavy.

Som hrdý na prácu všetkých, ktorí sa podieľali na tejto evakuačnej akcii. Spojilo sa naše ministerstvo s ministerstvami obrany a vnútra a výsledkom sú zachránené ľudské životy.

Opozícia je dôležitá, aby sledovala a konštruktívne kritizovala vládu. Ale to všetko je málo pre opozíciu, ktorá si hľadá akúkoľvek vymyslenú alebo zmanipulovanú zádrapku, len aby na nás útočila… A ak nemá skutočné fakty, potvrdené okolnosti či overené informácie, aj tak zvolá tlačovku a snaží sa na seba strhnúť pozornosť.

Napríklad ako minulý piatok 18. októbra, čiže takmer do roka a do dňa od môjho nástupu do pozície ministra zahraničia. Asi nebude náhoda, že tlačovku zvolali práve v deň, keď som bol v zahraničí na služobnej ceste, aby som sa nemohol brániť. A vraj robím čistky na rezorte diplomacie a vyhadzujem diplomatov len tak na ulicu.

Takže si zosumarizujme ich tvrdenia. Deje sa to neustále, ako prirodzená rotácia, ale páni progresívci zrazu pocítili potrebu na to upozorniť? Nie, za ich pokryteckou kritikou je len pokus o prekrytie toho, v čom fatálne zlyhala aj progresívna vláda progresívca Ľudovíta Ódora a verejné financie sú takmer v rozvrate. Aj preto musíme konsolidovať, čo znamená šetriť, hľadať úspory a pristúpiť aj k nepopulárnym, ale zodpovedným opatreniam.

A tak namiesto toho, aby som podrobne opisoval výsledky svojich zahraničných kontaktov v Južnej Kórey, Indii, Nemecku, Azerbajdžane, Turecku, Rumunsku, Cypre či Rakúsku a najnovšie v Srbsku, venujem čas a energiu niečomu, čo vôbec nehovorí o úspechoch a práci našich veľvyslankýň a veľvyslancov, ekonomických diplomatov a konzulov, odborníkov a špecialistov, vďaka ktorým stojíme vždy na strane Slovenskej republiky, snažíme sa chrániť každého nášho občana v zahraničí a popritom zviditeľňujeme našu vlasť tak, aby sa slovenské firmy dokázali lepšie uchytiť vo svete a tiež aby prichádzali podobné investície, ako práve pred pár dňami tá ohlásená juhokórejská.

Nechcem unavovať čitateľov, ale ak by som mal stručne zhodnotiť svoje ročné pôsobenie, tak by som okrem desiatok ciest do sveta a stoviek bilaterálnych a multilaterárnych rokovaní určite chcel potvrdiť, že suverénna zahraničná politika sa dá robiť aj v súčasnosti, pričom využívame kontakty z medzinárodných spoločenstiev, ktorých je Slovensko členom, na to, aby sme skvalitňovali naše vzťahy so štátmi celého sveta. A len dodám, že kým riešime prezentovanie Slovenska vo svete ako úspešnej krajiny, tak v domácej politike sa toho veľa nezmenilo a opozičné strany nedokázali prekročiť svoj tieň, aby objektívne priznali to, čo sa skutočne podarilo, za každý pokrok v spolupráci s inými štátmi, spoločnosťami a firmami.

Oprávnenú kritiku privítam, ale tú vymyslenú a postavenú na vode odmietam. Tých prvých 365 dní mi poskytlo dostatok príležitostí na takéto konanie a ja ďakujem za spoluprácu na vládnej úrovni, ako aj všetkým zamestnankyniam a zamestnancom rezortu diplomacie.

Hydepark je otvorený priestor na diskusiu pre súčasných či bývalých politikov, predstaviteľov akademickej sféry, občianskeho či cirkevného života, biznisu, vysokých predstaviteľov štátnej sféry alebo diplomacie. Publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.