Skončí sa vojna na Ukrajine? Trump a Harrisová ako dve strany rovnakej mince

V Spojených štátoch amerických sa už o niekoľko hodín uskutočnia prezidentské voľby, v ktorých tamojší voliči rozhodnú o obsadení formálne najvýznamnejšej politickej funkcie na svete.

Zatiaľ čo domáce publikum upiera svoju pozornosť prevažne na témy ako ekonomika, migrácia, zdravotná starostlivosť či kultúrno-etické otázky, to vonkajšie sa zameriava najmä na problematiku zahraničnej politiky.

Donald Trump aj Kamala Harrisová totiž bojujú o kreslo v Bielom dome v čase, keď súčasným svetovým poriadkom otriasajú dve veľké vojny, ktoré majú potenciál ak už nie ho zrúcať, tak minimálne zásadne pretransformovať.

Najvýznamnejšou otázkou preto je, čo možno v tomto smere od oboch aktérov po 5. novembri očakávať, respektíve ako sa budú v prístupe líšiť. Zatiaľ čo sa experti zhodujú na tom, že pri konflikte na Blízkom východe sú si obaja kandidáti pomerne blízki, iný príbeh sa píše v súvislosti s konfliktom vo východnej Európe.

Podľa tradičnej interpretácie sa totiž obaja kandidujúci politici výrazne rozchádzajú v otázke pokračovania pomoci Kyjevu, v otázke vzťahu k Moskve, ale aj v otázke ukončenia vojnovej tragédie samej osebe.

Harrisová ako Biden v sukni

Pokiaľ ide o Harrisovú, keď sa jej nedávno spýtali, čo by za posledné štyri roky vo funkcii viceprezidentky urobila inak ako prezident Joe Biden, jej odpoveď znela: „Neexistuje nič, čo by mi prišlo na um.“ O Ukrajine to dozaista platí tiež.

Demokratka opísala kontinuitu vojenskej pomoci Ukrajine ako „strategický záujem“ USA a uviedla, že v nej bude pokračovať s cieľom, „aby uspela na bojisku“. S najväčšou pravdepodobnosťou tak budú Spojené štáty aj po jej zvolení poskytovať Kyjevu dostatok prostriedkov na pokračovanie vojny, no nie na víťazstvo v nej.

Harrisová rovnako ako Biden považuje ruského prezidenta Vladimira Putina za „vražedného diktátora“, ktorý má okrem Ukrajiny zálusk aj na pobaltské štáty, Poľsko či ďalších spojencov v NATO, a odmieta s ním bilaterálne rokovať bez účasti Ukrajiny.

Vojna by sa podľa jej mienky mohla skončiť okamžite, a to stiahnutím ruských jednotiek z okupovaných území, a prípadné vzdanie sa regiónov Donbasu nepovažuje za cestu k mieru, ale za kapituláciu.

Trumpov priateľ Putin?

Naopak, Trump a veľká časť jeho strany dlhodobo kritizujú objemnú vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine. „Myslím si, že Zelenskyj je najlepší obchodník v dejinách. Zakaždým, keď príde do tejto krajiny, odchádza so 60 miliardami dolárov,“ povedal exprezident v septembri na mítingu v Pensylvánii.

Trump sa v minulosti takisto blysol ústretovým vzťahom k Rusku a k samotnému Putinovi. Šéfa Kremľa označil za „dôvtipného“ lídra, s ktorým udržiava „veľmi dobrý vzťah“. Podľa vplyvného novinára Boba Woodwarda spolu dvojica hovorila od Trumpovo odchodu z úradu v roku 2021 minimálne sedemkrát.

V otázke ukončenia vojny Trump skonštatoval, že ak by bol prezidentom, nikdy by nenastala, že by ju vyriešil za 24 hodín a že by priviedol Zelenského a Putina k rokovaciemu stolu. Hoci žiadne plány nepredložil, zo slov jeho dvojky J. D. Vancea vyplynulo, že by mohol presadzovať zriadenie demilitarizovanej zóny.

Návrat do reality

Hoci by sa mohlo zdať, že po zvolení Trumpa neostane v súvislosti s americkým vzťahom k vojne u našich susedov kameň na kameni, pri bližšom pohľade to platiť vôbec nemusí. A to z troch hlavných dôvodov.

Predovšetkým preto, že v prostredí USA sa kurz v rozhodujúcich medzinárodných otázkach nemení zo dňa na deň. A to aj preto, lebo sa priveľa procesov odohráva na nižšom stupni riadenia, ktorého personálne obsadenie sa spolu s výsledkom volieb nemení. Zároveň platí, že vo vnútri Republikánskej strany sa nachádza nezanedbateľné krídlo, ktorého postoj k Ukrajine sa blíži skôr k postoju Harrisovej ako Trumpa. A napokon svoju úlohu zohrávajú aj lobisti mocného vojenskopriemyselného komplexu.

V druhom rade sa Trumpovi, ktorý si zakladá na imidži tvrdého chlapa, zrejme tak ľahko nepodarí nájsť kompromisné riešenie, ktoré by akceptoval jeho tábor na domácej pôde, ako aj Rusi (tí na bojisku aktuálne držia iniciatívu) či Ukrajinci, ktorých oficiálnou politikou ostáva neprenechať súperovi ani centimeter štvorcový územia.

A po tretie, za republikánskeho nominanta hovoria aj jeho skutky v prvom funkčnom období. Počas jeho administratívy v roku 2018 vyhostili 60 ruských diplomatov z USA a zatvorili konzulát v Seattli ako odvetu za kauzu Skripaľ. Trump zároveň schválil ukrajinskú žiadosť o vojenskú pomoc a súhlasil s predajom protitankových rakiet Javelin za 47 miliónov dolárov, čo predtým v roku 2014 odmietol Barack Obama. Spojené štáty rovnako počas jeho vlády zachovali a dokonca rozšírili sankcie voči Rusku, ktoré zaviedli po anexii Krymu v roku 2014.

Americký profesor medzinárodných vzťahov zo Chicagskej univerzity John Mearsheimer nedávno pripomenul, že hoci sa Trump pri svojom prvom zvolení do úradu pokúsil poraziť takzvaný deep state, v tejto úlohe zlyhal, a dodal, že by si stavil na to, že sa mu to nepodarí ani teraz.

Čo ak Trump šliapne na plyn

Hoci je to menej pravdepodobné, podľa niektorých pozorovateľov by mohol Trump vo vojne, naopak, ešte pritvrdiť, čo by korešpondovalo s jeho výbušnou a neraz nevyspytateľnou povahou.

Zrejme aj vďaka nej pred niekoľkými dňami uviedol, že sa v súvislosti s plánovaným útokom na Ukrajinu vyhrážal Putinovi. „Vladimir, ak zaútočíš na Ukrajinu, udriem ťa tak tvrdo, že tomu ani neuveríš. Zasiahnem ťa priamo uprostred Moskvy,“ povedal bez toho, aby spresnil, za akých okolností a kedy sa s ním rozprával.

Podľa amerického think tanku Lowy Institute môže Trump pri tejto vojne ešte prekvapiť. V jeho texte sa uvádza, že ak by „Trump nebol schopný dosiahnuť rýchle riešenie vo vojne na Ukrajine, mohol by sa pokojne obrátiť proti Putinovi a zvýšiť americkú podporu Ukrajine“.

Prognóza z dielne Economist Intelligence Unit, čo je analytická divízia britského denníka Economist, tiež nevylúčila možnosť, že „Putin urobí niečo, čo rozhnevá Trumpa dostatočne na to, aby to spôsobilo scenár, v ktorom USA na Ukrajinu nasmerujú ešte viac zdrojov“.

[Trump] je „iný typ človeka ako Biden a Harrisová: je to muž činu a biznisu, ktorý chápe hodnotu sily. Verím, že Donald Trump bude katalyzátorom zmien, ktoré potrebuje Ukrajina, a teda aj Európa a celý svet. Trump by nedovolil Rusku pohltiť Ukrajinu. (…) Trump povedal, že hneď v prvý deň [zrejme po nástupe do funkcie, pozn. red] dosiahne mier na Ukrajine, verím mu. A Vladimir Putin by mu mal tiež veriť“, napísal ukrajinsko-britský biznismen Alexander Temerko, ktorý v minulosti pôsobil v užšom vedení ruského rezortu obrany či ropného gigantu Jukos.