Všetci sa raz zídeme v jednom poslaneckom klube

V školstve je to stará známa vec – hosťujúci profesor. Aj zo športu sme zvyknutí na futbalových hráčov, ktorí sú zapožičaní z jedného klubu do druhého. Nehovoriac o umení, veď v divadelných predstaveniach často účinkujú herci, nečlenovia súboru spôsobom a. h., čiže ako hosť. Len politika zostávala doteraz akosi bokom.

Našťastie, z tejto zaostalosti nás vyslobodil slovenský parlament.

Aby sme boli spravodliví a nepripisovali autorstvo tým, ktorí si to nezaslúžia – sú to strany Smer a SNS, ktoré nás obohatili novou formou poslaneckej existencie – hosťujúcim poslancom, ktorý zostáva v materskej strane a zároveň vypomáha tej druhej. Zlomyseľník by povedal, že je to taký jarmočný trik. Ale kdeže, je to inovácia a takých nie je nikdy dosť.

Azda nikoho neprekvapí, že podnetom pre takúto prevratnosť, bola jedna z našich najvýznamnejších politických strán, ktorej dôležitosť veľmi skromne občas pripomenie jej súčasný predseda Danko. Bez SNS by predsa nebolo ničoho, ani tejto koalície, ani prezidenta Pellegriniho, toho hada na hrudi a ani matovičovská nekompetentnosť a chaos by sa zázračne nepremieňali, všade kam dohliadneš, na príslovečnú hrdosť a odbornosť (konečne už aj tá hymna).

Len sa pri všetkej tejto veľkosti akosi pritrafilo, že SNS sa scvrkla. Asi z toľkej lopoty. Pravdu povediac, strana ako taká je stále rovnako veľká, až preveľká, iba s tým jej parlamentným výsadkom to začalo byť problematické.

Je dostatočne známe, že naposledy do parlamentu neboli akosi zvolení členovia SNS, až na jedného, priamo predsedu. O to viac: Vivat, Andrej!

Dôvod bol isteže ušľachtilý a úctyhodný: SNS veľkoryso ponúkla možnosť, aby za ňu kandidovali aj iné národné osobnosti nielen z internetu, ale aj z rázovitých obcí Slovenska, kde niekedy len medvede dávajú dobrú noc. A čo čert nechcel, práve tieto persóny sa tam prekrúžkovali. Niežeby to neboli rovnako rodu verní velikáni ako tí s členskou legitimáciou SNS. Ibaže časom sa niektorí z nich nepekne vyfarbili. Jeden z týchto zakuklených zradcov si dokonca dovolil povedať na predsedu Danka, že je egomaniakom. No fuj, medveďa na vás, pán Huliak.

A tak z desiatich poslancov klubu SNS bolo zrazu zo dňa na deň sedem. A to nestačí na to, aby SNS mohla naďalej mať svoj poslanecký klub. Jeden jediný chýbal, takých pech.

A viete si predstaviť, že by práve SNS, najstaršia slovenská strana (poslancoval za ňu aj prapradedo súčasného predsedu Progresívneho Slovenska Matej Bella, ale to boli asi ešte progresívci čo k čomu) nemala svoj klub? Nevedeli si to predstaviť ani v bratskom Smere, a tak vydumali spásonosne a nezištne funkciu hosťujúceho poslanca. A zrejme nie náhodou vybrali na hosťovanie do SNS experta na cestovný ruch.

Vec je tým zachránená. Aj tá cestovná, aj tá národná.

Zástupca poslaneckého klubu SNS môže naďalej chodiť na poslanecké grémium (chvalabohu) a k dispozícii budú aj finančné prostriedky prepotrebné na nenahraditeľnú prácu poslaneckého klubu SNS (vďakabohu).

A nemusí zostať len pri tom. Dúfajme, že inštitút hosťujúceho poslanca sa v našej parlamentne praxi ujme. Že sa pridajú aj ostatné strany a miesto vzájomných škriepok si po vzore Smeru a SNS tu a tam podľa potreby budú zapožičiavať poslancov alebo si ich budú posielať na výmenné stáže. Voličom sa to iste bude páčiť. Veľmi by sa tým pozdvihla aj úroveň slovenského parlamentu.

Dokonca, zasnívajme si, ak sa raz inštitút hosťujúceho poslanca rozvinie do svojho plného potenciálu, nebudú sa musieť voliči už vôbec trápiť otázkou koho voliť, pretože všetci budú so všetkými tak poprepájaní, ako za starých dobrých čias v jednom národnom fronte. Ono sa síce hovorí, že všetci sa raz zídeme v jednej posteli, no v dobrom poslaneckom klube sa dá tiež družne podriemať.