Ďalšia katastrofa na obzore. O čo ide v boji o moldavskú neutralitu

Zatiaľ čo ukrajinské dobrodružstvo Západu sa chýli k neblahému koncu, Brusel sa očividne chystá na reprízu v Moldavsku. Krajina je rozdelená medzi zástancov budúcnosti v EÚ a zástancov úzkych vzťahov s Ruskom, toto rozdelenie rieši ústavne zakotvená neutralita umožňujúca kvalitné vzťahy oboma smermi. Brusel s Washingtonom dnes Moldavsko stavajú pred nutnosť voľby, ktorá sa môže skončiť len katastrofou.

Rozpačité víťazstvo prozápadného tábora

V Bruseli však musia byť z víkendových moldavských volieb rozpačití. Ani prvé kolo prezidentských volieb, ani referendum o doplnení ústavy o článok požadujúci členstvo v EÚ nedopadli podľa predstáv.

Súčasná probruselská prezidentka Maia Sanduová síce získala s 42 percentami viac než ostatní kandidáti, ale nezvíťazila v prvom kole, ako si predstavovali jej priaznivci. Navyše, hlasy neúspešných vlasteneckých kandidátov, ktorí sa nedostali do druhého kola, preberie skôr jej protivník, bývalý hlavný prokurátor Alexander Stoianoglo.

V druhom kole môže svojich 26 percent zdvojnásobiť a prezidentku vystriedať. Za doplnenie ústavy sa v referende vyslovila najtesnejšia možná väčšina, a to 50,42 percent. To iba svedčí o rozdelení moldavskej spoločnosti, nie o jasnej prozápadnej orientácii, o ktorú sa Sanduová štyri roky snaží a ktorú si priala vidieť vo výsledkoch referenda.

Alexander Stoianoglo. Zdroj: Wikipedia

Vonkajšie zasahovanie: Brusel vs. Rusko

Od prezidentky a jej spojencov bolo počuť veľa o tom, ako Kremeľ zasahuje do predvolebnej kampane, šíri lži a kupuje hlasy za desiatky miliónov eur. Prezidentka sa neuspokojila s obvyklými obvineniami opozície z ruských väzieb, ale jednoducho ich označila za zločincov, ktorých čaká tvrdá odpoveď. Hovorila o ľuďoch zastupujúcich prinajmenšom polovicu národa.

Naozaj nemožno vylúčiť, že Rusko sa pokúšalo vplyvovými operáciami odradiť Moldavcov od európskeho smerovania. V krajine má svoje záujmy. Nielenže má s Moldavskom významné historické a ekonomické väzby, viac ako desať percent obyvateľstva patrí k ruskej menšine a ďalších päť percent používa ruštinu ako svoj prvý jazyk, ale v deväťdesiatych rokoch tiež vytvorilo okolo svojej vojenskej základne autonómnu Podnesterskú republiku.

Mapa Moldavska a v jeho regionálni susedia (reprofoto). Zdroj: Google Maps

Rozprestiera sa na východe pozdĺž hranice s Ukrajinou a aj keď zostáva súčasťou Moldavska, orientuje sa skôr na Moskvu než na Kišiňov. K ruštine ako oficiálnemu jazyku sa hlási aj významná menšina Gagauzov, ktorí žijú na juhu a hovoria turkickým jazykom. Ruština funguje ako lingua franca aj pre ďalšie menšiny. Rusko to môže využívať.

Napriek tomu je dôležité, aby moldavské orgány nezostali len pri obvineniach a priniesli tiež fakty preukazujúce ruské zasahovanie do volieb.

Ťažko si však predstaviť, že by sa ruské ovplyvňovanie mohlo čo i len priblížiť tomu, čo v Moldavsku podniká Brusel, USA, Rumunsko a Západom financované mimovládky. Posledným vrcholom bola návšteva predsedníčky Európskej komisie, ktorá niekoľko týždňov pred voľbami prišla podporiť moldavskú prezidentku a Moldavcom sľúbila, že v nasledujúcich troch rokoch dostanú z Bruselu 1,8 miliardy eur.

Aj keby Rusko skutočne vynakladalo desiatky miliónov eur na vplyvové operácie, ako tvrdia v Kišiňove, v porovnaní s finančnými tokmi zo Západu ide o zanedbateľnú sumu. No peniaze sľúbené Leyenovou sú len špičkou ľadovca. Na skutočný rozsah demontáže moldavskej neutrality upozornil maďarský diplomat a bývalý veľvyslanec v Moldavsku György Varga.

Význam zahraničných Moldavcov pre voľby

V Kišiňove po ruskom útoku na Ukrajinu zakázali ruské médiá, zrušili letecké spojenie s Ruskom aj možnosť peňažných prevodov z Ruska, kde pracuje okolo 500-tisíc moldavských občanov. Úrady tiež robili všetko pre to, aby týmto občanom sťažili volebnú účasť.

Zahraniční Moldavci sú dôležitou zložkou voličstva, predstavujú štyridsať percent obyvateľstva v produktívnom veku. Tí zo Západu pred rokmi vyniesli Sanduovú do prezidentského kresla. V zahraničí sa nehlasuje korešpondenčne ako v niektorých iných krajinách, ale je potrebné navštíviť dočasné volebné miesta.

Moskva, ilustračný záber. Foto: Pixabay

V rozľahlom Rusku s dvoma pätinami všetkých zahraničných Moldavcov zriadili moldavské orgány dokopy dva volebné okrsky. V takom Taliansku ich bolo šesťdesiat, aj keď tam pracuje štyrikrát menej Moldavcov ako v Rusku. Rovnaký vzorec sa opakoval aj v ďalších západných krajinách. Moldavci pracujúci na Západe boli k voľbám lákaní, tí z Východu odrádzaní.  

Špecifiká rumunsko-moldavského vzťahu

Moldavci, ktorí sa obracajú na Západ, tak bezprostredne robia skrze svojho západného suseda. Rumunsko sa v posledných rokoch profiluje ako hlavný oporný bod USA v oblasti Čierneho mora. Američania tu stavajú svoju najväčšiu európsku leteckú základňu, bude dvakrát väčšia než bavorský Rammstein.

Rumunsko-moldavský vzťah je špecifický. Moldavčina je natoľko príbuzná rumunčine, že dnes prozápadná elita v Kišiňove hovorí, že ide o ten istý jazyk. Pred západným obratom, naopak, moldavskí predstavitelia potvrdzovali svoju samostatnosť a neutralitu pojmom moldavčina, ku ktorej sa stále hlási väčšina obyvateľov.

Na snímke prezident Rumunska Klaus Iohannis. Foto: Martin Baumann/TASR

Obrat sa tiež prejavuje v prijímaní rumunského občianstva. Z dva a pol milióna obyvateľov má viac ako milión rumunský pas vrátane prezidentky, premiéra, väčšiny ministrov, poslancov, šéfov štátnych úradov či ústavných sudcov. Rumunsko od jari prerokúva zákon na ochranu svojich občanov v zahraničí, ktorý by umožňoval vojenskú intervenciu v prípade akejkoľvek hrozby. Režim v Kišiňove má chrániť ako pred vonkajšou vojenskou intervenciou, tak aj pred hybridnými hrozbami vrátane nespokojných menšín.   

Moldavská neutralita je otázna už dnes

Do akej miery je Moldavsko ešte neutrálne, keď na všetkých dôležitých pozíciách sedia občania členského štátu NATO a tento štát sa stavia do pozície protektora? V posledných rokoch tu tiež prebehlo niekoľko desiatok cvičení NATO a cez jeho územie prúdia zbrane na Ukrajinu.

Neutralitu dlhodobo oslabujú tiež Západom podporované mimovládky. Podľa bývalého prezidenta Dodona ich je v krajine viac ako desaťtisíc, v kampani pred referendom hrali dôležitú úlohu. Moldavsku sa venuje aj neslávne známa americká National Endowment for Democracy zapojená do farebných revolúcií, destabilizácie nepohodlných režimov a vývozov demokracie.

Bývalý moldavský prezident a neúspešný prezidentský kandidát Igor Dodon počas tlačovej konferencie v Kišiňove v nedeľu 15. novembra 2020. Foto: TASR/AP

Prelínanie mimovládok a silových štruktúr, typické pre strednú a východnú Európu, stelesňuje mediálne aktívny šéf moldavskej spravodajskej služby. Alexandru Musteața, jeden z mnohých predstaviteľov súčasnej elity s rumunským občianstvom, pracoval v rokoch 2013 až 2020 pre Sorosovu nadáciu v Moldavsku, predtým pôsobil v miestnej kancelárii NATO.

O jeho správu sa oprel v jednom zo svojich početných orwellovských momentov Európsky parlament: začiatkom mesiaca prijal rezolúciu odsudzujúcu „zahraničné zasahovanie do politických procesov“ v Moldavsku. Niektorým europoslancom asi ani nenapadlo, že ich Brusel zasahuje viac než ktokoľvek iný a že rezolúciou oni sami zasahujú. 

Význam moldavskej neutrality a riziko ďalšej katastrofy

Hoci sa dnes pred očami západných predstaviteľov a ich moldavských chránencov odohráva finále ukrajinskej tragédie, nijako im to nebráni rozohrávať ďalšiu katastrofu. Je pritom zrejmé, že konajú v rozpore so želaním samotných Moldavcov. Preto oslabujú moldavskú neutralitu pokútnym spôsobom: nie vypustením príslušného článku ústavy, pre čo by väčšinu nenašli, ale referendom o doplnení ústavy o vstup do EÚ.

Bachmut (ilustračné foto). Foto: TASR/AP

Napriek mediálnej masáži, vyhrážaniu zo strany orgánov a politikov, bruselským úplatkom a obmedzovaniu volebného práva nepohodlných voličov získali pre svoj projekt len veľmi tesnú väčšinu. Aritmeticky to dopadlo nerozhodne. Či budú pokračovať, závisí aj od druhého kola prezidentských volieb.

No aj keby obrat od neutrality podporovala solídna demokratická väčšina, nešlo by o rozumný krok. Krajina nie je v geopolitickom postavení, v ktorom by jej mohla prospieť izolácia či už od Rumunska, alebo od Ruska. Potrebuje dýchať oboma pľúcami. A na to si potrebuje zachovať svoju neutralitu.