Bohoslužobné predmety a profánny účel, alebo o potrebe resakralizácie
Nejednému kňazovi sa už stalo, že ho okolnosti donútili použiť pri bohoslužbe nejakú neplánovanú náhradu. Potom však zvyčajne uplatnil zásadu, že to, čo už raz použil pri bohoslužbe, už viac nepoužije mimo nej.
svata-omsa-scaled
Ilustračná fotografia. Foto: pexels.com
Znova si tu môžeme položiť starú dobrú otázku: Ale prečo? Ak by som to predsa len urobil, išlo by o prejav neúcty? Urazil by sa azda Pán Boh, keby som tou istou lyžičkou, ktorú som výnimočne použil na rozdávanie svätého prijímania v byzantskom obrade, znova použil na miešanie čaju alebo kávy?
Táto otázka pozýva otvoriť dvere teológie bohoslužobných predmetov. Jeme a pijeme z viacerých dôvodov. Zmierňujeme tak hlad a hasíme smäd, hľadáme pôžitok, ale utužujeme tiež spoločenstvo a tiež nám to slúži na stretnutie s Bohom pri slávení Eucharistie. Jedna a tá istá činnosť sa líši vo viacerých ohľadoch. Na všetky tieto spôsoby stravovania potrebujeme vhodné predmety a vybavenie. Nie sú to však len nástroje, ktoré musíme použiť, ale sú to tiež nástroje, ktoré niečo vyjadrujú.