Počas týchto dní si môže opatrovateľ realizovať svoj program a plány, ako sú vybavenie osobných záležitostí či dovolenka. Takéto „voľno“ sa poskytuje sumárne na 30 dní v rámci jedného kalendárneho roka, pričom môže byť čerpané aj prerušovane po jednotlivých dňoch, nie však po hodinách.
Aj v tomto období, teda počas poskytovania odľahčovacej služby, sa opatrovateľovi naďalej poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie v plnej výške. Pomoc opatrovanej osobe môže byť zabezpečovaná priamo v jeho domácnosti (opatrovateľskou službou), v dennom stacionári alebo v pobytovom zariadení.
Zmenou je, že za deň poskytnutej odľahčovacej služby sa bude považovať 12 hodín tejto služby, a to bez ohľadu na počet kalendárnych dní, za ktorý bol tento rozsah hodín dosiahnutý.
Pôvodne navrhované povinnosti pre samosprávy neprešli
Poslanci pri hlasovaní schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov. Zrušili tak doterajšie znižovanie výšky príspevku na opatrovanie a osobnú asistenciu z dôvodu príjmu odkázanej osoby.
Z novely tiež vypustili pôvodne navrhovanú povinnosť obcí, miest a samosprávnych krajov, aby v určenej lehote umiestnili ľudí odkázaných na starostlivosť buď do vlastného, alebo iného verejného či neverejného zariadenia.
Štandard sa ešte v auguste opýtal Združenia miest a obcí, či by to vedeli samosprávy aj zabezpečiť. Novela totiž pôvodne navrhovala, že obec musí poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v lehote do 30 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti.
Tým by sa zabezpečilo, že odkázaná osoba nebude dlhodobo čakať na vhodnú sociálnu službu. Zároveň by sa nedostala do situácie, že by dlhodobo nemala k dispozícii žiadnu pre ňu vhodnú službu.
„Apelovali sme na rezort práce a žiadali o legislatívnu úpravu §75 do pôvodného stavu pred jeho novelizáciou tak, aby obce boli povinné spolufinancovať sociálne služby neverejným poskytovateľom len v prípadoch, že si sociálnu službu pre svojho občana u neverejného poskytovateľa objednali,“ reagoval vtedy pre Štandard predseda ZMOS-u Jozef Božik.
Združenie podľa neho opakovane poukázalo a poukazuje nielen na finančné dosahy novely na rozpočty obcí, ale aj na celkové systémové nedostatky vo financovaní sociálnych služieb ako takých.
Pozornosť zároveň upriamuje na nejednotnú prax na strane neverejných poskytovateľov, pri vznesení nárokov v zmysle novely či ignorovanie ustanovení týkajúcich sa plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany povinných osôb prijímateľom sociálnej služby.
Oblasť má byť nakoniec po novom upravená o rok neskôr pri plánovanej veľkej zmene financovania sociálnych služieb. „Rezort práce deklaruje, že mestám a obciam pomôže s financovaním odľahčovacej služby v plnom rozsahu,“ dodáva Božik.
Zákon bol prijatý ústavnou väčšinou
Šéf rezortu práce poďakoval za podporu zákona. Za novelu v stredu hlasovalo 136 poslancov, čo je ústavná väčšina. Pripomenul, že podobne tomu bolo aj pri zákone o minimálnej mzde. "V dnešných politických pomeroch je to doslova malý zázrak," konštatuje minister práce Erik Tomáš (Hlas).
Hneď v úvode spomenul, že motiváciou prípravy legislatívnych zmien bolo aj niekoľko tragických prípadov, ktoré v poslednom období rezonovali na Slovensku.
Zhrnul, že sa podarilo zdvojnásobiť príplatok v prípade opatrovaného dieťaťa, po prvý raz sa zruší krátenie opatrovateľských príjmov na základe príjmov odkázanej osoby pre všetkých opatrovateľov, rozširuje sa počet hodín na päťnásobok a nanovo sa nastavuje režim odľahčovacej služby.
Odľahčovacia služba však podľa neho patrí do kompetencií samospráv. Tomáš si uvedomuje, že doteraz v podstate nefungovala. "Rezort ponúka pomocnú ruku a je pripravený podávať pomoc aj na strane klienta a aj na strane poskytovateľa," sľubuje minister.
Naplno sa táto služba podľa neho môže rozbehnúť po 1. decembri, keď zákon začne platiť, respektíve po 1. januári, keď už bude možné projekt financovať z európskych zdrojov. "Zabrať však musia samosprávy," dodáva Tomáš s dôvetkom, že budú zodpovedné za to, aby zabezpečili celú organizáciu.
To, čo je dôležité oproti pilotnému projektu, kde mali byť zahrnuté len deti, je presadenie plošnej pomoci všetkým odkázaným osobám, a teda bez ohľadu na vek. Minister spomenul aj časový horizont preplácania nákladov. "Mesiac po sa bude preplácať," hovorí s tým, že dôvodom toho je systém financovania z eurofondov. Dodal však, že rezort diskutuje s odborníkmi, či by nebolo možné preplácať už faktúru.
Dotknutým rodinám novela zlepší finančnú situáciu
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská ocenila prácu rezortu v tejto oblasti a osobitne poďakovala ministrovi práce. "Veľkou vecou je, že sa zrušilo sledovanie príjmov – otvára to možnosti lepšieho uplatnenia ľudí so zdravotným postihnutím," konštatuje s dôvetkom, že to rodinám prináša plnohodnotnejší život z hľadiska financií.
Pripomenula, že z pohľadu ochrancov práv, a konkrétne osôb so zdravotným postihnutím, budú situáciu po zmene legislatívy pozorne sledovať a upozorňovať na to, ako sa v praxi realizuje.
Za Platformu rodín poďakovala za prijatú legislatívu aj Monika Fričová. "Vieme, že mnohé rodiny sú na pokraji vyčerpania – v 80 percentách sa stane, že sa rozpadne manželstvo," opisuje náročnú situáciu zhruba 2 500 rodín, ktorým pomáhajú.
Ocenila, že sa zvyšuje príspevok, čo do rodiny ročne prinesie navyše 1 200 eur. "Majú zrátané, že ročne na dieťa s postihnutím vynakladajú zhruba 5-tisíc eur," vyčísľuje, preto im spomínaná suma podľa nej skutočne uľahčí život.
Pripomenula, že o odľahčovacej službe je potrebná väčšia osveta medzi ľuďmi, ale aj v radoch opatrovateliek a opatrovateľov.
Minister dodal, že úpravy prichádzajú po sociálnom dialógu s tými, ktorých sa týkajú. Na margo reformy financovania sociálnych služieb prezradil, že do diskusie pozval aj predstaviteľov opozície. "Musíme naplniť míľniky plánu obnovy, aby prišli tranže," uzavrel Tomáš.
