Pochybnosti nie sú odmietnutím

Pochybnosti o stabilite demokracie však neznamenajú jej odmietanie. Dve tretiny respondentov sa domnievajú, že forma demokracie v Nemecku je v podstate najlepšou formou vlády. Iba každý štvrtý má opačný názor.

Rozhodujúci dôvod pochybností o stabilite demokracie zrejme priamo súvisí so zlyhaním politiky, keďže jej už občania nedôverujú: Len 39 percent opýtaných stále súhlasí s tvrdením, že nemecký štát si celkovo plní svoju úlohu. Avšak väčšina, 56 percent, s tým už nesúhlasí.

Celých 61 percent sa dokonca domnieva, že demokracia v štáte je doslova ohrozená. Iba každý tretí má iný pohľad. Pokiaľ ide o to, ktorý politický tábor je zodpovedný za ohrozenie, názory opýtaných sa výrazne rozchádzajú.

Inak by dve tretiny voličov z Aliancie 90/Zelení (68 percent), BSW (67 percent) a AfD (66 percent) takúto hrozbu predsa nevideli – a určite by nechceli obviňovať svoje vlastné strany.

Podľa môjho názoru skutočnosť, že reálne alebo domnelé medzery v politickom zastúpení v parlamentoch sa v súčasnosti zapĺňajú novými kádrami, pretože voliči dávajú šancu novým stranám, hovorí skôr v prospech fungovania demokracie a nie je preto dôvod sa o ňu báť.

To, že sa volebná účasť v eurovoľbách, ako aj v krajinských voľbách v niektorých spolkových krajinách v určitých prípadoch výrazne zvýšila, je potešiteľné – vzhľadom na vysokú mieru účasti na demokratickom procese.

Zvýšenie volebnej účasti pritiahlo na jednej strane k urnám predchádzajúcich nevoličov, pretože tí chceli posilniť novú politickú ponuku AfD a BSW, a na druhej strane tých, ktorí prišli voliť práve preto, aby tomu zabránili.

Dovoľte mi vybrať jeden príklad, ako môže zvýšenie volebnej účasti masívne zmeniť skutočné zastúpenie ľudí a rozdelenie kresiel v parlamente: Pred 20 rokmi bola volebná účasť v durínskych krajinských voľbách 13. júna 2004 len 53,8 percenta.

O 20 rokov neskôr, 1. septembra 2024, bola 73,6 percenta. Takmer o 20 percentuálnych bodov vyššia volebná účasť má, prirodzene, zásadný vplyv na volebný výsledok: pred 20 rokmi získala najsilnejšia strana 43 percent hlasov všetkých voličov, ale v dôsledku nízkej volebnej účasti to bolo reálne len 22 percent hlasov všetkých oprávnených voličov, čo CDU v tom čase zabezpečilo 51 percent parlamentných kresiel.

Tento rok pri vyššej volebnej účasti AfD ako najsilnejšia strana získala 32,8 percenta hlasov všetkých voličov, teda 24 percent hlasov všetkých oprávnených voličov, ale len 36 percent parlamentných kresiel.

Stratégia „asymetrickej demobilizácie“

Mám veľké pochopenie pre kritiku stratégie „asymetrickej demobilizácie“ volebnej kampane, ktorá sa uplatňovala v Nemecku počas kancelárstva Angely Merkelovej. Cieľom tejto stratégie bolo zámerne sa vyhnúť mobilizácii voličov svojich politických protivníkov prostredníctvom volebnej kampane s málo zmysluplným obsahom, a teda akceptovať nižšiu mobilizáciu vlastných voličov. Nevzrušujúca, nudná volebná kampaň bez tém, ktoré by mohli vzbudiť záujem.

Takáto stratégia oslabuje politickú súťaž, a tým aj živú demokraciu – zaznamenala však aj úspech. Totiž, pred niečo vyše desiatimi rokmi vo voľbách do Bundestagu v roku 2013, CDU/CSU s touto stratégiou takmer získala absolútnu väčšinu kresiel v Bundestagu.

Za CDU/CSU vtedy hlasovalo 41,5 percenta voličov. V dôsledku nízkej volebnej účasti to však bolo len 29 percent oprávnených voličov.

Porovnateľný počet hlasov v pomere ku všetkým oprávneným voličom získal aj kancelár Helmut Kohl, keď prehral voľby v roku 1998. Získal však len 35,1 percenta oprávnených voličov, pretože volebná účasť bola výrazne vyššia.

Niektorí politickí pozorovatelia žartujú, že nie je zlé, ak je volebná účasť nízka, pretože inak by k urnám mohli ísť „nesprávni ľudia“. Liberálna demokracia však prosperuje vďaka slobodným, rovným a tajným voľbám – a čím viac oprávnených voličov sa na nich zúčastní, tým lepšie.

„Efekt gilotíny“ ničí malé strany

Pri pohľade na tohtoročné voľby možno konštatovať, že koncept asymetrickej demobilizácie, ktorý bol z pohľadu víťazov volieb roky úspešný, už strany neuplatňujú. Napätá politická situácia a naliehavé problémy krajiny si čoraz viac vyžadujú jasné stanovenie pozície, ale aj tvrdý boj o každý hlas.

Naopak, všetky strany sa snažia presvedčiť a zmobilizovať čo najviac voličov a dať najavo obsahové rozdiely medzi sebou a svojimi konkurentmi. Z tejto polarizácie potom najviac profitujú tie, ktoré voliči považujú za dve najsilnejšie, pretože priaznivci ostatných strán často volia menej z presvedčenia a strategickejšie tú politickú silu, ktorá má šancu byť prvá a ktorá sa najviac približuje ich politickému presvedčeniu.

Menšie strany, ktoré sú v súčasnosti ešte zastúpené v Bundestagu – ako napríklad FDP a Ľavica – musia v dôsledku toho bojovať o svoje parlamentné prežitie. Naplno na ne pôsobí „efekt gilotíny“, keď ľudia nevolia strany, ktoré pravdepodobne neuspejú na päťpercentnej hranici, pretože nechcú „odovzdať“ svoj hlas takpovediac zbytočne, ako sa nedávno ukázalo vo voľbách vo východnom Nemecku.

Význam volebných prieskumov je tu jasne rozpoznateľný, pretože voličom naznačujú a predpovedajú, aká je v skutočnosti nálada a aké konštelácie sa zdajú byť po voľbách možné.

V spolkovej krajine Brandenbursko sa Zeleným, Ľavici, FDP a Slobodným voličom nepodarilo dosiahnuť päťpercentnú hranicu, pretože SPD veľmi úspešne vyzvala všetky sily, aby hlasovali v prospech súčasného ministerského predsedu a zabránili tak víťazstvu AfD.

Išlo o dve strany, ktoré podľa všetkých prieskumov mali šancu dostať sa na prvé miesto – AfD alebo SPD. Voliči menších strán radšej podporili stranu, ktorú chceli vidieť na prvom mieste, než stranu, ktorá sa do parlamentu aj tak pravdepodobne nedostane.

Aj preto sú teraz v brandenburskom krajinskom parlamente zastúpené len štyri strany: SPD, AfD, BSW a CDU – v tomto poradí podľa ich sily.

Predpovede ovplyvňujú správanie voličov

Tohtoročné predvolebné prieskumy dobre vystihovali nálady a ich správnosť sa potvrdila aj vo voľbách. Výsledky prieskumov však, samozrejme, môžu ovplyvniť aj volebné správanie občanov, pretože voliči získajú predstavu o celkovej nálade a podľa toho potom konajú.

Prieskum verejnej mienky vo voľbách tak nepriamo pomáha zabezpečiť, aby výsledok nebol úplne nečakaným prekvapením.

Či už ide o komunálne voľby, v ktorých sa tento rok v niektorých prípadoch už dosiahla viac ako 70-percentná volebná účasť, ktorá bola predtým známa len z dôležitých spolkových volieb, alebo išlo o voľby do Európskeho parlamentu, jediné nemecké voľby medzi spolkovými voľbami v rokoch 2021 a 2025 – výskum verejnej mienky vždy prispel k tomu, aby verejnosť – niekedy len informoval, inokedy aj mobilizoval, aby napokon išla k urnám.