Sedem kľúčových štátov

Práve týchto sedem štátov, Pensylvánia, Georgia, Severná Karolína, Wisconsin, Arizona, Nevada a Michigan, rozhodne o budúcom prezidentovi. Oficiálne prezidenta USA volí zbor voliteľov. Tých je 538 a sú rozdelení medzi jednotlivé štáty podľa veľkosti. Najviac voliteľov, 54, má Kalifornia, najmenší možný počet voliteľov je tri. Drvivá väčšina štátov rozdeľuje voliteľa podľa pravidla „víťaz berie všetko“, okrem Nebrasky a Maine.

Väčšinou sú štáty buď republikánske, alebo demokratické, to podľa toho, koho tradične volia. Iba uvedených sedem „prelietavých štátov“ nemožno vopred jednoznačne zaradiť. Z nich je najdôležitejšia Pensylvánia s 19 voliteľmi. Ak Trump vyhrá tam, stačí mu vyhrať ešte v Georgii (16 voliteľov) a má Biely dom istý. Prípadne by potreboval získať ďalšie dva štáty.

Pensylvánske víťazstvo Harrisovej by Trumpovi cestu do Washingtonu značne skomplikovalo. Všeobecne sa predpokladá, že ten, kto vyhrá v Pensylvánii, vyhrá aj voľby celkovo.

Keď sa ale do prieskumov ponoríme hlbšie, zistíme, že Harrisová má problém. Prieskum televízie NBC publikovaný 13. októbra potvrdzuje, že sily sú vyrovnané, každému z kandidátov prisudzuje po 48 percent. Ukazuje, že sú v podstate rovnako neobľúbení. Kladný názor na nich má zhodne 43 percent Američanov. Negatívne o Harrisovej zmýšľa 49 percent, o Trumpovi 51 percent.

Trump má ale výhodu, čo sa týka výsledkov, 44 percent Američanov si myslí, že im jeho prezidentstvo pomohlo, zatiaľ čo 31 percent, že uškodilo. O Bidenovom prezidentstve si myslí len 25 percent, že im pomohlo, ale 45 percent, že im uškodilo. Harrisová je neschopná urobiť čiaru medzi sebou a Bidenovou administratívou. Počas jedného dňa sa ju dvakrát pýtali, čo by robila inak ako Biden. Nedokázala presvedčivo odpovedať.

Čierni muži odskakujú

Harrisovej tiež klesá podpora medzi menšinami, hlavne medzi čiernymi mužmi. Po dekády demokrati počítali s tým, že najrôznejšie menšiny budú voliť ich. To im prisudzovalo veľký blok verných voličov a výhodu vo voľbách. Teraz má táto stratégia trhliny.

Drvivá väčšina černochov síce stále avizuje, že bude voliť Harrisovú, podľa prieskumu New York Times to plánuje 70 percent z nich. Biden však v roku 2020 získal 87 percent hlasov čiernych mužov. Tento prepad by stačil na to, aby Harrisová prehrala v kľúčových štátoch, pokiaľ nedokáže hlasy získať niekde inde.

Demokrati už panikária. Kampaň Harrisovej predstavila dokument s názvom Agenda príležitostí pre čiernych mužov, v ktorom sľubujú „odpustiteľné pôžičky“, teda dary pre černošských podnikateľov, podporu pre černochov vo vzdelaní a v zdravotníctve, „ochranu kryptomenových investícií“, ktoré vytvorili čierni muži, a legalizáciu marihuany a príležitosti, ktoré zabezpečia, že „čierni muži uspejú v tomto novom odvetví“. Celé to pôsobí paternalisticky, lenže o tieto výhody môžu žiadať všetci, pretože rasové zameranie takýchto programov je protiústavné.

V posledných dňoch demokrati vyslali do bojového poľa mnoho černošských celebrít, aby zvýšili nadšenie pre Harrisovú vrátane tej najväčšej, Baracka Obamu. Ten na jednom mítingu v podstate vynadal svojim „bratom“, že demokratickú kandidátku nedostatočne podporujú, a naznačil, že je to kvôli ich mizogýnii.

Za a proti

Aj napriek všetkým vymenovaným dôvodom, hoci prieskumy sú vyrovnané, je miernym favoritom Trump. Historicky ho prieskumy podceňujú, medzi najväčšie starosti Američanov patrí ekonomika, kriminalita a nelegálna migrácia. Vo všetkých týchto otázkach má Trump navrch.

V podstate jedinou oblasťou, kde demokrati vedú, sú interrupcie. To je téma, ktorá zaujíma hlavne „ženy z predmestia“, tradične jazýček na volebných váhach. Vo voľbách, kde sa demokratom podarilo potraty presadiť ako tému, si viedli nad očakávania dobre. Na druhej strane Harrisová stráca medzi mužmi. Podľa NBC má Trump podporu medzi mužmi 56 ku 40, zatiaľ čo Harrisová vedie u žien 55 ku 41.

Poraziť Trumpa by pritom malo byť jednoduché. Je nepopulárny. Jeho pokusy zvrátiť výsledok volieb roku 2020 veľa Američanov považuje za diskvalifikačné. Aj napriek svojmu chvastaniu nie je žiaden komunikačný génius. Jeho plány sú pochybné a malo by byť ľahké ich vyvrátiť. Napríklad sľubuje 20-percentné clo na všetko, čo drvivá väčšina ekonómov považuje za katastrofu. Voľby v roku 2016 Trump vyhral veľmi tesne, hlavne vďaka chybám kampane Hillary Clintonovej. V roku 2020 ho porazil Biden, ktorý už vtedy nebol v najlepšej kondícii.

Hlavný problém Harrisovej je, že nie je príliš dobrá politička. Väčšinu svojho politického života strávila v Kalifornii, slušne demokratickom štáte. V kalifornskej politike išlo predovšetkým o zákulisné dohody a predchádzanie si straníckych bosov. Už keď sa raz dostala na kandidátku, zvolenie mala takmer zaručené.

Keď sa prvýkrát stretla so schopnými politikmi z iných častí Spojených štátov, v demokratických primárkach v roku 2020 pohorela. Viceprezidentkou sa stala len vďaka tomu, že Joe Biden sľúbil, že do úradu vymenuje čiernu ženu. Harrisová bola v podstate jediná kandidátka.

Američania stále nevedia, čomu vlastne Harrisová verí. V primárkach v roku 2020 kandidovala ako zástupkyňa progresívneho krídla. Všetky svoje postoje z tohto obdobia ale odvolala, presnejšie: v tlačových správach ich odvolala jej kampaň, ona sama sa na verejnosti príliš nevyjadruje.

Hviezdna chvíľa jej kampane bola debata s Trumpom, keď jasne vyhrala. Hlavne vďaka tomu, že nepripravený Trump pôsobil ako blázon. Svoj program však Harrisová nejako koherentne predstaviť nedokázala. V rozhovoroch sa obmedzuje na prázdne frázy. Evidentne sa bojí, aby si niekoho nerozhnevala.

Áno, zmazala náskok, ktorý mal Trump proti Bidenovi. U súčasného prezidenta bol problém, že si nikto nebol istý, či dokáže nájsť cestu z pódia po tom, čo naň vyliezol. Úľava, že demokratov reprezentuje kandidát, ktorý je duchom prítomný, ich vrátila naspäť do hry. Odvtedy ale vŕši jednu chybu na druhú.

Nešťastná voľba kandidáta na viceprezidenta?

Možno tou úplne najväčšou nešťastnou voľbou je výber kandidáta na viceprezidenta. Harrisová sa rozhodovala medzi Joshom Shapirom a Timom Walzom. Shapiro je extrémne populárny guvernér Pensylvánie, majú ho radi aj republikáni. Jeho nominácia by veľmi pomohla pri snahe získať tento štát pre Harrisovú. Zároveň je to ale Žid, ktorý sa netají svojou podporou Izraelu.

Strach z progresívneho antiizraelského krídla strany a zo straty moslimských hlasov v Michigane zrejme viedol k tomu, že Harrisová sa rozhodla pre guvernéra Minnesoty Walza. Ten má však evidentný deficit charizmy a niekoľko kostlivcov v skrini, ako sú podozrivo časté návštevy Číny, nezvládnuté protesty Black Lives Matter, ktoré v Minnesote začali, či drakonické lockdowny počas covidu.

Hlavný volebný slogan demokratov znie: Trump je nebezpečenstvom pre demokraciu. To by mohlo fungovať, keby to nepôsobilo pokrytecky. Trump čelí mnohým vyšetrovaniam a žalobám, z nich časť je evidentne politicky motivovaná.

Demokrati hovoria o ústavne pochybných krokoch, ako sú zvýšenie počtu sudcov Najvyššieho súdu či zmena volebného systému a eliminácia zboru voliteľov, a to hlavne preto, že v oboch inštitúciách majú momentálne výhodu republikáni. Voliči zrejme usúdili, že obe strany majú pochybný vzťah k normám a inštitúciám, ktoré udržujú americkú demokraciu v chode.

Výsledkom sú voľby, ktorých rezultát bude musieť rozhodnúť metaforická cieľová fotografia.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.