Už vo februári roku 2018 prešiel samojazdiaci kamión 650 míľ z východného na západné pobrežie USA. Podobne aj niektoré z najväčších spoločností na svete, ako Meta a Apple, investujú miliardy dolárov do virtuálnej a rozšírenej reality, pričom dosahujú ohromujúci pokrok. V roku 2024 sme svedkami toho, že sa samojazdiace vozidlá (čiastočne aj pre chýbajúcu legislatívu) ťažšie presadzujú do hlavného prúdu. Nie je to však nemožné.

Pravdou je, že – ako varoval Bertalan Meskó, maďarský medicínsky futurista – „technológia sa bude vyvíjať bez ohľadu na to, čo urobíme“. Je to preto, že aj keď sa jedna vláda rozhodne obmedziť výskum umelej inteligencie, iná v tom bude pokračovať. A tí, ktorí sa pre to rozhodnú, budú v nasledujúcich rokoch výrazne vpredu. Technologická revolúcia ovplyvní spoločenské štruktúry, ako ich poznáme, bez ohľadu na súčasné obmedzenia.

Podobne sa pravdepodobne zautomatizujú aj ďalšie pracovné miesta, ktoré si vyžadujú len veľmi málo odbornej prípravy, napríklad práce v oblasti online služieb zákazníkom. To sa už z veľkej časti stalo, najmä pokiaľ ide o chatboty. S ich rastúcim zavádzaním na automatické riešenie zákazníckych otázok a sťažností sa bude zvyšovať dopyt po konverzačných virtuálnych asistentoch s umelou inteligenciou, ktorí budú túto potrebu uspokojovať.

Jeden z najznámejších bádateľov v oblasti filozofie umelej inteligencie, morálny filozof a popredný odborník Oxfordskej univerzity Nick Bostrom tvrdí, že umelá všeobecná inteligencia (AGI) – pokročilá forma umelej inteligencie – je „nielen teoreticky možná, ale v tomto storočí aj uskutočniteľná“. AGI sa vzťahuje na typ umelej inteligencie, ktorá má schopnosť chápať, učiť sa a používať znalosti v širokom spektre úloh na úrovni porovnateľnej s ľudskou bytosťou a dokonca ju aj prevyšujúcou.

Dokáže zovšeobecniť svoje schopnosti učenia na riešenie úloh, na ktoré nebola nevyhnutne priamo naprogramovaná ako bežná alebo takzvaná úzka umelá inteligencia.

Automatizácia zasiahne najmä strednú triedu

Hoci AGI môže vytlačiť niektoré pracovné miesta, hlavne tie, ktoré zahŕňajú rutinné úlohy, očakáva sa, že vytvorí aj nové príležitosti v oblastiach, ktoré si vyžadujú ľudský dohľad, kreativitu a emocionálnu inteligenciu. Tento prechod si môže vyžadovať rekvalifikáciu veľkej časti pracovnej sily. Napriek ekonomickej produktivite, ktorú môže umelá inteligencia priniesť, môžu nastať aj pády, najmä na začiatku celého cyklu.

Tí, ktorých sa to bude predovšetkým týkať, nie sú najchudobnejší alebo najbohatší obyvatelia, ale skôr príslušníci strednej triedy, pretože tieto typy pracovných miest sa dajú ľahšie regulovať.

Mnohé pracovné miesta s minimálnou mzdou – napríklad v horeca biznise – si často vyžadujú flexibilitu, ktorú je ťažké automatizovať vzhľadom na náklady potrebné na automatizáciu jednoduchých pracovných miest. Okrem toho sa mnohé z týchto pracovných miest nachádzajú v izolovaných oblastiach s malým dopytom.

Ľahko si možno predstaviť, že pracovné miesta z mestských centier sa odoberú najmä v reťazcoch rýchleho občerstvenia, ktoré si môžu dovoliť automatizovať pracovné miesta. Už dnes to vidíme na prípade samoobslužných pokladní vo väčšine reštaurácií rýchleho občerstvenia a bežných obchodov s potravinami. Ale od automatizácie týchto pracovných miest vo vidieckych oblastiach sme ešte ďaleko.

Téma nahradenia človeka strojom tu je už dlho

Štúdia Oxfordskej univerzity z roku 2013 analyzovala 702 povolaní a dospela k záveru, že 47 percent pracovných miest v Spojených štátoch má vysoký potenciál byť v najbližšom desaťročí či dvoch nahradenými technologickými vylepšeniami.

Správa spoločnosti McKinsey odhalila, že 45 percent pracovných úloh sa môže nahradiť automatizovaným systémom. Už v roku 2017 McKinseyho globálny inštitút, ktorý sa zameriava na dôsledky automatizácie na pracovnú silu, tvrdil, že z dvetisíc pracovných činností, ktoré výskumníci analyzovali, možno plne automatizovať len malú časť z nich.

Niektoré z faktorov, ktoré rozhodujú, a rozsah, v akom sa dá úloha automatizovať, sú nasledujúce:

• technický pokrok, keď sú stroje schopné spoľahlivo vykonávať úlohu,
• náklady na technológiu,
• konkurencia s pracovnou silou vzhľadom na výkyvy ponuky a dopytu a
• spoločenská akceptácia.

Podľa autorov Scotta Wrighta a Ainslieho Schultza na pravdepodobnosť a priblíženie sa automatizácie majú zasa vplyv tieto tri premenné: rutina, zručnosť a sociálne aspekty.

„Keďže sa rutinné pozície v dôsledku automatizácie zmenšujú, pracovníci so strednou kvalifikáciou sa pravdepodobne presunú na menej kvalifikované pozície orientované na služby, čo povedie k ďalšiemu znižovaniu miezd,“ tvrdia spomínaní autori. Pokračujú, že medzitým budú mať z automatizácie podnikov najväčší prospech ostatní robotníci, ktorí pracujú v odborných profesiách kladúcich dôraz na vysokú kvalifikáciu, nízku rutinu a vysoké sociálne aspekty.

„Tento efekt bude ďalej znižovať zárobky menej vzdelaných pracovníkov s rutinnými činnosťami, pričom z neho budú profitovať pracovníci s vysokým vzdelaním a nízkym počtom rutinných činností,“ zdôrazňujú Wright so Schultzom.

Wendi Lazarová a Nantiya Ruanová zasa napísali, že „budúcnosť práce je v lepšom prípade zraniteľná, v horšom chaotická“. Medzi najdôležitejšie aspekty prevencie spoločenského kolapsu alebo „chaotického“ prechodu patrí zavedenie univerzálneho základného príjmu. Ten by sa mohol a mal vzťahovať na tých, ktorých pracovné miesta sa zrušia okamžite, ako sú vodiči a asistenti v zákazníckych službách.

Budúcnosť automatizácie

V roku 2013 dvaja oxfordskí výskumníci Carl Benedikt Frey a Michael Osborne uverejnili prieskum s názvom Budúcnosť zamestnanosti, v ktorom predpovedajú pravdepodobnosť, že v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí budú rôzne profesie „predbehnuté“ umelou inteligenciou a automatizáciou.

Predpokladajú, že športoví rozhodcovia, pokladníci, kuchári, čašníci, asistenti právnikov, sprievodcovia, pekári, vodiči autobusov, stavební robotníci, veterinárni asistenti, ochrankári a námorníci majú 80- až 98-percentnú pravdepodobnosť, že podľahnú automatizácii. Na druhej strane archeológovia majú len 0,7-percentnú pravdepodobnosť automatizácie, pretože ich profesia si vyžaduje sofistikované zručnosti, ktoré sa ťažko programujú. Navyše sú do značnej miery neefektívne, keďže by si vyžadovali veľké investície, ktoré by pravdepodobne nepriniesli zisk.

Ako sme už v tomto článku spomenuli, mnohé z toho sú len špekulácie. Máme k dispozícii určité údaje o pravdepodobnosti automatizácie. Ale úprimne povedané, nepoznáme jej rozsah. Práve pre túto nepredvídateľnosť by sa vlády mali začať vážne zaoberať možnosťou určitého základného príjmu pre tých, ktorých by to mohlo najviac postihnúť.

Vaša miestna kaviareň sa pravdepodobne v dohľadnom čase nezbaví baristu, ktorého zamestnáva. Reťazce reštaurácií sa však môžu zamerať na efektívnejšie spôsoby podávania kávy. To nie je argument o zániku, ktorý mnohí predkladali pred desiatimi rokmi. A to preto, že automatizácia mnohých pracovných miest je veľmi nákladná. Zatiaľ sa však musí diskusia točiť okolo toho, čo urobíme s ľuďmi, ktorých práca je čoraz drahšia ako automatizované služby. O týchto možnostiach je lepšie začať uvažovať skôr ako neskôr.