Nech žije republika! Vlastenectvo je osud
Národným štátom ide v Európe o holý život. Rozplývajú sa pod tlakom nadnárodných korporácií a súčasne im prestávajú veriť aj generácie, ktorým dnešné štáty, respektíve ich odnárodnené politické elity, nemajú čo ponúknuť. Píše Ivan Hoffman.
Tomáš Garrigue MASARYK, TGM, politik, prezident, vojenská přehlídka, kůň, armáda Československo
Prezident Tomáš Garrigue Masaryk na koni počas prehliadky na Václavskom námestí v Prahe 28. októbra 1933. Zdroj: ČTK
Vypočul som si nedávno príbeh, ktorý sa traduje v rodine pamätníka, niekdajšieho komorníka prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Podľa ústneho svedectva sa prezident opýtal svojho tajomníka, čo znamená hluk pod oknami. „Je to demonštrácia.“ „Je povolená?“ zaujímal sa prezident. „Nie je.“ „Prečo sa ešte nestrieľa?“ chcel vedieť Masaryk, symbol vzornej demokracie v srdci Európy.
Môj otec si ako jednu z prvých spomienok z detstva vybavil prezidenta Masaryka na bielom koni. Predstavujem si, ako môj starý otec, so synom na pleciach, vítal TGM v Martine, kde som sa mal o dvadsať rokov neskôr narodiť. Starý otec bol typograf, komunista, účastník SNP. Spomienka môjho otca sa kryje s obdobím veľkej hospodárskej krízy a trochu podozrievam starého otca z toho, že si svojho prezidenta idealizoval.