Egyptológ Hudec: Aj príklad starého Egypta ukazuje na nebezpečenstvo globalizácie

Keď objavili Tutanchamóna v 20. rokoch 20. storočia, vyvolalo to veľké nadšenie a záujem. Potom, keď v roku 1939 objavili hrobky faraónov vo východnej delte v Tanise, už bola na obzore druhá svetová vojna, ktorej udalosti všetko prekryli. Čiže iba návštevníci Egyptského múzea si mohli pozrieť strieborné a zlaté predmety, ktoré sa tam našli.

Boli s honosnosťou Tutanchamónovej hroby porovnateľné?

Porovnateľné až tak moc nie. Tutanchamón, to bola zlatá doba starého Egypta – vrchol osemnástej dynastie. Jeho pravdepodobne starý otec Amenhotep III. bol považovaný za zlatého kráľa slnka, niečo ako Ľudovít XIV. vo francúzskej histórii.

Jeho otec Achnaton bol zase známym zakladateľom egyptského monoteizmu, kultu jediného boha Atona.

V takom skratkovitom podaní histórie sa však neuvádza, že práve už za Tutanchamónovho starého otca Amenhotepa III. začali niektoré zmeny, v ktorých bol pravdepodobne jeho syn vychovávaný a naplno ich rozvinul. Nešlo o náhly skok, ale tiež istým spôsobom o proces.

Vy ste sa z Egypta vrátili len nedávno. Čo ste objavili?

My na lokalite Tell el-Retábí pracujeme už od roku 2007. Najskôr sme robili jeden rok prieskum a výskum sa uskutočňuje od roku 2008. Čiže už s prestávkami, keď tam nebolo vhodné sa z bezpečnostných alebo iných dôvodov objaviť, sme mali už 14. sezónu. Za tieto roky sme objavili viaceré zaujímavosti. V prípade pevnosti devätnástej dynastie sa zdá, že jej jadro pravdepodobne pochádza z doby Ramesseho II., slávneho faraóna, z ktorého doby pochádza prvá mierová zmluva – s Chetitmi.

Zdá sa však, že potom aj jeho nástupca Merenptah tú pevnosť rozšíril. Keď sme urobili rez hradbou, zistili sme, že nejde o jednotné murivo, ale že v strede je jadro a pri tom jadre začali vtedajší obyvatelia pochovávať deti v keramických džbánoch. Na tomto pohrebisku bola neskôr postavená prístavba k hradbe, ktorá ju zosilnila. Jadro hradby však zjavne muselo stáť predtým mnoho rokov. Pracovná hypotéza zatiaľ je, že jadro postavil Ramesse II. a rozšírenie mohol urobiť jeho syn Merenptah a prípadne aj nejakí ďalší nasledovníci.

Ďalšie štádium bolo, že v dvadsiatej dynastii, pravdepodobne pod hrozbou útoku morských národov, tam postavil Ramesse III. obrovskú pevnosť s rozlohou 400×200 metrov, ktorá bola v prvom štádiu tiež pravdepodobne poničená. Nevieme zatiaľ zistiť, či to bolo nejakými bojmi, alebo či za to mohla záplava.

Možno teda povedať, že skúmate opevnenia z podstate najslávnejšieho obdobia Egypta?

Svojím spôsobom áno, aj keď teda mohol by niekto argumentovať, že neskúmame pevnosť z osemnástej dynastie, ktorá tiež k tomuto obdobiu patrí.

Myslíte dynastiu, ktorá vyhnala Hyksósov, ktorí Egypt ovládli niekoľko storočí predtým?

Áno, na lokalite máme hyksóske hroby a tiež dôkazy toho, že skutočne tam došlo, možno k nie vyhnaniu hyksóskeho obyvateľstva, ale pravdepodobne k príchodu egyptského obyvateľstva. Našli sme bohatý egyptský hrob so striebornými šperkami, čo bola vtedy veľká vzácnosť. Z osemnástej dynastie však zatiaľ nemáme žiadne opevnenie. Otázka, ktorú riešime, je, že či sa tam cítili Egypťania tak bezpečne, že žiadne opevnenie nepotrebovali, alebo či sa to opevnenie nachádza na lokalite niekde inde.

Spomenuli ste výskum opevnenia z čias nájazdov morských národov, ktorým sa pripisuje spoluzodpovednosť za rozvrátenie stredomorskej civilizácie v 12. storočí pred Kristom. Je pôvod morských národov naďalej záhadou?

Sú viaceré hypotézy. Niektoré ich spájajú s obyvateľmi Peloponézu a iných neskôr gréckych oblastí. Alebo tiež s kultúrami Sardínie, Sicílie a okolitých stredomorských ostrovov. Niektorí dokonca hľadajú ich korene až niekde v strednej Európe. Problém je, že archeologicky sa etnicita veľmi ťažko dokazuje.

V každom prípade, k nejakým stykom medzi Egyptom a Európou rozhodne dochádzalo, dokazujú to nálezy egyptských korálok v Dánsku a tiež je pozoruhodné, že niektoré stredoeurópske typy bronzových mečov z doby bronzovej sa nachádzajú až v Egypte.

Meče zo strednej Európy sa nachádzajú až v Egypte?

Áno, typy mečov z nášho územia sa našli aj v Egypte. Pri etnicite morských národov však s istotou nevieme povedať, odkiaľ prišli. V každom prípade ich súčasťou boli Filištínci, ktorí sa potom usadili v Gaze a neskôr dali pomenovanie súčasnej Palestíne. A tí pravdepodobne prišli niekde zo severozápadu alebo zo západu.

Hovorí sa o Kréte.

Áno, no a podľa výskumu DNA sa zdá, že sa následne miesili s miestnym obyvateľstvom a po generáciách boli prevrstvení kanánskym obyvateľstvom.

Chcel by som však upriamiť pozornosť na inú vec. V egyptských prameňoch, v oficiálnej propagande sa píše, že faraón, samozrejme, zvíťazil a všetko vyriešil, keď usadil Filíštíncov v Gaze. Lenže ono to nemá úplne logiku, pretože cez Gazu išla veľmi významná obchodná cesta a dávať si nejakých prišelcov na obchodnú cestu nie je práve strategickým krokom.

Našli sa pritom iné písomné egyptské pramene, ktoré poukazujú na to, že Ramesse III. zjavne platil alebo dodával nejaké tovary a suroviny Filištíncom, čo vyzerá skoro ako platenie výpalného. Je teda zjavné, že Filištínci sa skôr usadili sami a Ramesse ich iba akceptoval a snažil sa nejak tie vzťahy zobchodovať.

Ide teda o podobný prípad, ako keď Frankovia akceptovali usadenie Vikingov-Normanov v severnom Francúzsku, čím aj vzniklo pomenovanie dnešnej Normandie?

Presne tak.

Keď sa dnes povie doba temna, človek si väčšinou predstaví pád Západorímskej ríše a následný stredovek. K niečomu podobnému však došlo aj v dobe, o ktorej hovoríte. V Grécku došlo k takému rozvratu, že Gréci na niekoľko storočí stratili schopnosť písať. Egypt však pretrval. Prečo?  

Myslím, že staroegyptská civilizácia bola ešte dostatočne vitálna. Zároveň to však bolo víťazstvo nominálne. Boli nútení, ako som povedal, usadiť Filištíncov a zároveň začali v Delte usádzať líbyjské kmene, ktoré tlačili na Egypt zo západu. Vyvinul sa tak systém, že títo obyvatelia Líbye sa síce „egyptianizovali“, no stále si udržiavali svoje vojenské maniere a tiež povedomie o svojej etnickej koherentnosti. Egypt ovládli v Treťom prechodnom období, ktorého dynastie sú vlastne líbyjské až po dvadsiatu piatu. Tá však tiež nie je egyptská, ale núbijská. Ramesse III. bol posledný veľký panovník-bojovník Novej ríše, ktorý ešte akoby udržal ríšu v egyptskom duchu.

Potom to už spelo k zániku?

Možno by som to nenazýval zánikom. Na starom Egypte je vidieť vývoj sínusoíd, tak ako ho riešime aj vo väčšom globálnom obraze. Istá civilizácia má akoby svetové prvenstvo, dôjde k vrcholu, zanikne a preberie to nejaká iná civilizácia. Preto si myslím, že pre svet je veľmi nebezpečná globalizácia. Pokiaľ sa na zemi vytvorí jedna globálna civilizácia, ktorá dosiahne svoj vrchol a potom začne upadať, kto ju vystrieda?

Podobne vo svojej knihe "1177 p. Kr.: Rok, keď civilizácia skolabovala" argumentuje americký archeológ Eric Cline. Tvrdí, že rozvrat vtedajšej bronzovej stredomorskej civilizácie závislej na obchode s cínom spôsobila kombinácia viacerých faktorov – klimatických zmien, nájazdov dobyvačných národov a tiež obchodnej previazanosti, čím úpadok jedného štátu oslabil aj tie ostatné.

Ako hovorí staré pravidlo, jediná ruka, ktorá ti pomôže, je tá na konci tvojho ramena.

Je to aj ponaučenie z egyptskej civilizácie?

Áno. Ale keď už hovoríme o obchodnom rámci, Egypt bol preto takou rozvinutou civilizáciou, lebo bol sprostredkovateľom, ktorý tovary z čiernej Afriky dodával do Stredomoria a niekedy naopak. Tam sa tiež nachádzali veľmi pozoruhodné rozvinuté kultúry, ktoré sú trošku v tieni starého Egypta.

Koniec doby bronzovej a morské národy však tieto obchodné cesty narušili, čiže Egypt sa síce ubránil, ale obchodne na tom nebol dobre. Filištínci mu sedeli na obchodnej ceste do Syropalestíny. Zašlo to až tak ďaleko, že vládcovia Téb v Treťom prechodnom období zámerne chodili do hrobiek faraónov, vzali im zlaté predmety a faraónov už očistených o ich pohrebné prílohy sústredili do jednej hrobky.

Pretože nemali dostatok zdrojov na to, aby strážili Údolie kráľov?

Zachovali sa dokonca písomné pamiatky o policajnom vypočúvaní zlodejov, ktorí vykrádali hroby faraónov a tí skončili veľmi zle. Zároveň však fungovali regulárni úradníci, ktorí hľadali hrobky a zbavovali ich drahocenností. Oni na tom boli zjavne ekonomicky tak zle, že museli recyklovať bohatstvo, ktoré bolo tezaurované (hromadené, uschovávané, pozn. red.) v hrobkách, aby tak mohli ekonomicky prežiť.

Ukazuje sa, že už za Ramesseho III. bol trošku problém. Vtedy sa tiež v prameňoch zmieňuje, že došlo k prvému štrajku. Robotníci v Dejr el-Medíne stavali hrobky faraónov, no nedostali plat. Ten nedostávali v peniazoch, ale v rôznych naturáliách ako obilie, cibuľa, iná zelenina. Očividne tam už vtedy boli ekonomické problémy, ktoré sa zjavne pretavili až do recyklovania v Treťom prechodnom období.

V akom stave je slovenská egyptológia?

Keď podávame projekty, máme trochu problém s hodnotiteľmi, lebo na Slovensku veľa egyptológov nie je, sme povedzme len traja aktívni.

Len traja?

Áno, len traja. Sme v Ústave orientalistiky SAV. Ostatní sú napríklad slovenskí egyptológovia, ktorí však pôsobia v zahraničí. Napriek tomu, že sa egyptológia na Slovensku zatiaľ nedá študovať na univerzite, je nás spolu okolo 10 slovenských egyptológov pôsobiacich doma a vo svete.

A aký je ten problém s projektmi?

Keď podávame projekt, tak obsahuje dve zahraničné hodnotenia, jedno domáce a z tých domácich potom často vidieť, že slovenskí archeológovia trochu nechápu inú realitu v Egypte, kde sa vyberie istá lokalita a tá sa systematicky kope 50 rokov. Dostali sme jeden posudok, kde nám vyčítali, prečo tak dlho kopeme na jednej lokalite. Keď som text poslal profesorovi Manfredovi Bietakovi do Viedne, že čo si o tom posudku myslí, veľmi sa čudoval, s tým, že on tie najznámejšie objavy v Tell el-Dabe, kde kopal cez 50 rokov, urobil po nejakých 30 rokoch výskumu. Pokiaľ by skákal po celom Egypte z lokality na lokalitu, k ničomu nedôjde.

Čo si myslíte o rôznych „neo-denikenovských“ teóriách, ktoré spochybňujú vek egyptských pamiatok, najmä pyramíd či sfingy? Aj minulý rok bol na Netflixe populárny dokumentárny seriál amerického spisovateľa Grahama Hancocka, ktorý tvrdí, že sfinga je oveľa staršia, ako hovoria poučky.

Máme slobodu názorov, ale myslím si, že v prípade vedy treba stavať na faktoch. Ako chce dokázať, že sfinga je staršia ako Stará ríša? Pokiaľ by vychádzal z geologických faktov, tak materiál, z ktorého je sfinga, je starý možno milióny rokov. Neznamená to však, že taká stará je aj egyptská civilizácia.

Nejakým spôsobom datovať jej obrodenie medenými nástrojmi nedokážeme. Nechápem, na čom stavia svoju pozoruhodnú teóriu.

Hovorí napríklad o vodnej erózii.

Erózia vody môže byť, ale nezabúdajme na to, že ja vám môžem poslať video z novembra roku 2021, keď v Káhire bol lejak a padali krúpy. Prečo by teda v Káhire nemohlo dôjsť k záplave, ktorá zaplavila aj sfingu? Bývali obrovské záplavy, ktorým Níl nestačil. Všetko sa dá veľmi logicky vysvetliť, nemusíme hľadať žiadnych archeo-kozmonautov.

Takže vieme s istotou povedať, že Cheopsova pyramída je z 26. storočia pred Kristom?

Áno! Keď si zoberieme rôzne teórie, ktoré ju spájajú s nejakými súhvezdiami, tak vidíme, že sa pri nich vypichnú niektoré pyramídy, ktoré do toho vzorca sedia, ale zas niektoré, ktoré nesedia, akoby neexistovali. Ide o selektívny výber faktov. Buď teda zoberiem do úvahy všetky fakty, alebo je tá teória zlá.

Keď pôjdem k severozápadnému rohu Rachefovej pyramídy, nájdem tam ešte natesané kvádre, ktoré neboli vybraté, ale začali ich tam spracovávať. Severozápadný roh tej pyramídy je zatesaný do kameňa. Načo musím hľadať nejakých kozmonautov, keď vidím, že to robili ľudia priamo tam, na mieste?

Sfinga je zase zvyškom lomu na kameň. Faraón Rachaef zjavne dostal dobrý nápad, že keď pri ťažení kameňa zostal masívny zvyšok lomu, ktorý nemal iné využitie, tak ho vytvarovali do tvaru sfingy. Zvyšok kameňa z okolia bol použitý na stavbu pyramídy.

Pritom vidíme, že pyramídy sa nezobrali odnikadiaľ. Egypťania sa ich učili stavať postupne, predtým mali neúspešne pyramídy, ktoré sa zrútili.

Však práveže všetci takíto pyramído-maniaci sa sústredia napríklad na tú najvyššiu Cheopsovu pyramídu. Pritom Cheopsovmu – Chufuovmu otcovi Snofruovi sa podarilo dokončiť až tretiu pyramídu.

Mimochodom, pred niekoľkými rokmi francúzsky egyptológ Pierre Tallet objavil vo Wádí Džarf pri Červenom mori jaskyňu, kde boli naskladané člny zo Starej ríše a tam našiel aj papyrusy. Niektoré boli z denníka predáka Merera, ktorý pracoval práve na doprave materiálov na stavbu pyramíd.

Ten denník je pritom veľká nuda – informácie o tom, kde a kam sa robotníci plavili, kde prespali.

Áno, takže to sú tí kozmonauti? (Smiech.) Oni jednoducho, keď bola doba záplav, využili to, že sa dostali veľmi blízko k pyramídam. Dopravili materiál, zároveň v dobe záplav roľníci nemali čo robiť, tak mohli byť povolaní do práce.

Zároveň máme hypotézy, že pyramídy slúžili aj na vytváranie celoegyptského povedomia, pretože mali medzi sebou navzájom zosmiešňujúce regionálne pohľady, ako bývajú aj u nás na Slovensku. Delenie na východniarov, Záhorákov a podobne. Stavba pyramíd ich vlastne spojovala, vytvárala spoločné povedomie o tom, že „toto sme dokázali“.

Keď sa potom chlap plavil na člne okolo pyramídy so synom, mohol povedať: „Synku, túto stavbu sme my vybudovali pre nášho faraóna!“