Dubéci by mohol byť podpredsedom parlamentu, pripustil Žiga

Stretli sa v nej podpredseda parlamentu poverený kompetenciami predsedu Peter Žiga (Smer) a poslanec Viliam Karas (KDH).

Dubéci je pre koalíciu prijateľný

Jednou z hlavných tém bol stále nezvolený predseda a podpredseda NR SR, pričom druhý uvedený post patrí podľa zaužívaných zvykov opozícii. Ak by tá navrhla za podpredsedu parlamentu Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska (PS), tak koalícia ho podporí, potvrdil Žiga.

Tvrdí, že pokiaľ sa opozícia dohodne na mene podpredsedu Národnej rady alebo kandidátovi na predsedu výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS), tak koalícia ich zvolí.

„To platí aj o predsedovi výboru NR SR na kontrolu SIS, kde je teraz len poverený predseda. Tento výbor patrí opozícii a keď sa dohodnú, že vygenerovali kandidáta na túto pozíciu, v tajnej voľbe zvolíme aj podpredsedu parlamentu aj predsedu výboru,“ avizoval Žiga.

Na post predsedu parlamentu je viacero alternatív

Čo sa týka postu predsedu parlamentu, ktorý je neobsadený už sedem mesiacov, podľa Žigu je len otázka času, kým k voľbe pristúpia.

„Myslím si, že ešte chvíľku budete musieť na to počkať. Samozrejme, táto voľba bude musieť prebehnúť na riadnej schôdzi NR SR. Či to stihneme v rámci novembrovej schôdze, alebo v rámci tých, ktoré prídu budúci rok, to uvidíme,“ skonštatoval.

Chod parlamentu je podľa neho bezproblémový a on sám nevidí žiadny zádrheľ. „Parlament zasadá a prijíma zákony, čiže z hľadiska chodu a udržania ústavnosti nie je žiadny problém,“ zdôraznil poverený predseda.

Na otázku, či by na poste šéfa zákonodarného orgánu uvítal predsedu svojej strany Matúša Šutaja Eštoka, odvetil, že je viacero alternatív. „Ja, samozrejme, predsedu strany veľmi rád privítam na poste predsedu NR SR, ale táto diskusia tam zatiaľ nie je,“ ozrejmil Žiga.

Ako reagoval Karas, predseda Národnej rady SR je druhá najvyššia ústavná funkcia a jej neobsadenie je znakom toho, že v kríze nie je len koalícia, ale aj stav demokracie na Slovensku.

„Inštitúciám sa neprisudzuje tá úcta, ktorá by sa mala. Je ústavná povinnosť napĺňať ducha ústavy a tá vyžaduje, aby Národná rada mala svojho predsedu,“ podotkol Karas.

Na margo druhej neobsadenej funkcie poznamenal, že PS ako najsilnejšia opozičná strana by mala post podpredsedu, ktorý jej prináleží, obsadiť.

Muňkov prestup je v poriadku, tvrdí Žiga

Druhou témou Sobotných dialógov bol „prestup“ poslanca za Smer Dušana Muňka do klubu SNS, ktorému inak hrozil pre nízky počet členov zánik. Takýto krok sa v novodobej histórii Slovenska ešte neudial.

„Je to v zásade akýsi podfuk na občanoch, pretože pán Muňko kandidoval za stranu Smer a v plnom rozsahu zostáva jej členom. Deklaruje, že napĺňa volebný program strany Smer, ale zrazu sa ocitá v poslaneckom klube SNS, ktorý má úplne iné priority a program,“ uviedol Karas s tým, že to považuje len za „udržanie technológie moci“.

Žiga to však vníma inak a tvrdí, že ide iba o formalitu. „Určite to nie je úplne pekné, ale politika nie je súťaž v kráse,“ skonštatoval. Doplnil, že je to technické riešenie, ktorým koalícia vyriešila problém možnej straty jedného klubu. „De iure sme neporušili žiadne pravidlá, poslanci migrujú v rámci klubov,“ podčiarkol.

Rozpad koalície údajne nehrozí

Odchod trojice poslancov Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka z klubu SNS však podľa Karasa mení pomery v koalícii, z ktorej sa podľa neho stal zlepenec.

„Fakticky nastal stav, že koalícia má štvrtého koaličného partnera a visí na šnúrke huliakovcov. Kedykoľvek sa vzoprú, tak bude problém s prechádzaním zákonov,“ upozornil Karas.

Je presvedčený, že strana Smer ťaží z toho, že sú dva kluby oslabené. „Môže s tým narábať, ako chce. Pán premiér to aj náležite využíva,“ doplnil poslanec KDH.

Žiga reagoval, že koalícia nie je ohrozená, stále disponuje 79 poslancami a on sám nevidí dôvod na otváranie koaličnej zmluvy. „Nie je tu štvrtý koaličný partner. Predseda Danko a strana SNS sa musí dohodnúť s týmito poslancami, ako si vysporiada náležitosti vyplývajúce z deľby moci,“ povedal.

Na otázku, či štvrtá Ficova vláda vydrží celé štyri roky funkčného obdobia, odpovedal, že nevidí dôvod, prečo by to tak nemalo byť.

O situácii v zdravotníctve stále rokujú

Mimoriadne dôležitou témou týchto dní je stále chýbajúca dohoda s lekármi o zvýšení ich platov, pre ktorú pohrozilo odchodom zo zamestnania vyše 2 500 z nich. Nesúhlasia totiž s kompromisom, ktorý navrhol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) a žiadajú zvýšenie podľa pôvodnej dohody s vládou z roku 2022.

Obaja diskutujúci tento problém vnímajú odlišne. Žiga tvrdí, že platy lekárom neklesnú, ani nezostanú na terajšej úrovni. „Rokujeme len o tom, či sa majú zvýšiť o deväť percent, teda priemerne o 240 eur mesačne, alebo o 180 eur,“ porovnal podpredseda parlamentu.

Konsolidačný balíček a prijaté úsporné opatrenia podľa neho zasiahnu všetkých ľudí a preto vyzývajú aj lekárov, aby zvážili, či im nestačí spomínaná menšia suma. „Rozdiel je 62 eur,“ argumentoval.

Prízvukoval tiež, že minister zdravotníctva s odborármi stále rokuje a koalícia vníma v rokovaniach isté posuny. „Ešte je čas na stabilizáciu situácie,“ dodal Žiga.

Podľa Karasa celý problém demonštruje, ako strana Hlas nebola pripravená na prevzatie rezortu zdravotníctva. „Prešiel rok, vymenili ministerku. My dnes nevieme, čo chce nový pán minister Šaško robiť,“ skritizoval poslanec.

Je presvedčený, že konsolidácia v zdravotníctve nemôže byť založená na šetrení na platoch personálu, ale na zásadných systémových opatreniach. „Na centrálnom obstarávaní, centrálnom riadení a kontrole finančných tokov,“ konkretizoval.

V zdravotníctve sú podľa neho v súčasnosti „neznáme čierne diery“ a „peňazovody“, ktorými unikajú financie z rezortu. Myslí si, že koalícia to za rok nijako nezmenila.